Rozprávkový ostrov

1. Rozprávkový ostrov Pavel Paulenda Ilustroval Ján Vrabec

2. Milí priatelia, krutá hra osudu má na svedomí, že pred piatimi rokmi ma vyzvala na súboj zákerná choroba. Možno nadmerná dávka utrpenia, bolesti a nespravodlivosti, s ktorou som sa za tých päť rokov stretol na potulkách po onkologických ústavoch, má na svedomí, že som si viac ako kedykoľvek predtým uvedomil, čo tomuto uponáhľanému svetu chýba. Vytráca sa z neho ľudskosť, priateľstvo, láska, ľudia zabúdajú alebo nestíhajú snívať, tešiť sa z bežných vecí. Proste žiť. Toto presvedčenie a snaha prispieť i keď skromným, ale predsa skutkom vedúcim k zvráteniu tohto stavu, bolo napísanie mojej prvej rozprávky. Priniesla radosť nielen mne, ale mnohým jej čitateľom, ktorým som ju venoval. A tak som nezostal pri jednej a písanie rozprávok sa stalo mojím koníčkom a do značnej miery aj dopingom v nerovnom boji s krutým protivníkom. Som presvedčený, že jedny z najkrajších chvíľ, ktoré človek prežíva, je zaspávanie pri rozprávke čítanej mamou, otcom či starými rodičmi. Ale ruku na srdce, možno ešte krajšie chvíle prežívajú práve tí čitatelia. V tejto dobe sa má možnosť splniť jeden z mojich najväčších snov a môžem svoje rozprávky venovať všetkým deťom. Na predvianočných knižných pultoch sa objaví kniha „ Rozprávkový ostrov“, nádherne ilustrovaná renomovaným ilustrátorom Jankom Vrabcom v edícii vydavateľstva Knižné centrum Žilina.

4. Kniha obsahuje dvanásť rozprávok a je venovaná predovšetkým malým, teda skôr poslucháčom. Ale po skúsenostiach, ktoré s rozprávkami máme, si prídu na svoje aj čitatelia. Sú plné pútavého deja, ale aj snových opisov a hlavne - cez okraj rozprávkového hrnca sa prelieva láska, priateľstvo, porozumenie, dobrá nálada a pohoda. Pobavia vás šibalské čarodejnice Zlatulienka a Ivuška, možno trocha rozosmutní psíček Harry, ktorý si ale nakoniec nájde milú a dobrú pani, zasmejete sa s čertíkom Danielom nad jeho nezbednosťami, ale oceníte aj jeho šľachetné srdiečko. Básnik pochopí, že nie je vždy najhorší ten, kto mu zje večeru a odpustí šedej myške. No a po ďalších zaujímavých príbehoch nakoniec zasadnete v príjemnom teple starej pece pod čarovný vianočný stromček spolu s vílou Iskričkou a malým Maťkom.

5. Tak toto je Zlatulienka a pred ňou sedí... Ale toho predsa všetci poznáte.

6. Kniha je bohato ilustrovaná nádhernými obrázkami renomovaného ilustrátora detskej literatúry Janka Vrabca. Majstrovsky výtvarne doplnil svet snov a jeho obrázky sú oknami do rozprávky, oknami do sveta, ktorý sa nám odhalí, keď privrieme viečka.

7. Rozprávka o Čarovnom ťažítku vás zavedie do detstva, do čias, keď ja som pásol kravky a moja starká bola najúžasnejší človek na svete. Stačilo zobrať do ruky sklenenú guľu, potriasť ňou a ... Ale to sa už dozviete v knižke.

8. Prečo Rozprávkový ostrov? (úryvok z rozprávky Rozprávkový ostrov) Ráno som spolu s desaťročným Patrikom z Írska nasadol do jeho balóna. Chcel s ním obletieť svet, ale potom sa rozhodol, že ostane s nami. Vzniesli sme sa nad ranný opar vychádzajúci z lesa. S narastajúcou výškou sa pred našimi zrakmi odkrývala stále väčšia časť ostrova. A čuduj sa svete, ja som ho nepoznal. Už to nebol ostrovček, malý fliačik na mape. Bol to ostrov. Zľakol som sa. Čo keď sa v hlbinách pod ostrovom zobúdza sopka a tento mocný obor dvíha ostrov z morských hlbín? Všimol som si ale počas letu, že ostrov sa mení inak ako pri výbuchu sopky. Pribúdali k nemu kúsky ako kamienky v mozaike. S každým príbehom, s každým drakom, pirátom, plyšovým zajacom, koláčikom od Themis bola mozaika väčšia a pestrejšia a s ňou rástol a krásnel aj ostrov. Pochopil som, že na ňom nikdy nebude nikomu tesno. Každý bude mať toľko miesta, koľko si vysníva. A prísť môže kedykoľvek, keď bude mať chuť. Stačí zatvoriť oči a nechať svoje myšlienky plynúť tam, kde sa im zachce. Nezväzovať ich ťarchou svojich problémov, neobliekať ich do tesných šiat ani ich cestu nedláždiť peniazmi.

9. Oni všetci tam už sú a vyčkávajú práve na vás. Nenechajte ich dlho čakať.

10. A oni potrafia sem k nám. Každý človek má svoje sny, nesplnené želania, nenaplnené túžby. Je jedno, či je dieťa alebo dospelý. Veď aj dospelí boli deťmi a ich sny ich sprevádzajú celý život. Ale prečo sa za ne hanbia? Prečo nespievajú v parku s gitarou, keď po tom vždy túžili? Prečo neskočia s padákom do jazera, keď ich to láka? Prečo sa nezvezú po schodišti na lyžiach, keď sa im to zdá zaujímavé? Prečo sa neokúpu oblečení vo fontáne, keď im je teplo? Prečo nevynesú snehuliaka na šieste poschodie, keď ho chcú mať doma? Napadlo ma ešte veľa tých prečo. Ja viem len jedno, pre odpoveď si príďte sem, za nami, na ostrov rozprávok. Balón stúpal vyššie a vyššie a môj, pardon, náš ostrov zostával hlboko pod prúteným košom. Zafúkal prudký vietor a donútil nás aj s Patrikom zavrieť oči. Keď ustal a ja som opäť zodvihol viečka, kôš, balón aj Patrik boli preč. Sedel som vo svojom kresle, na kolenách starý glóbus a prst zapichnutý v Tichom oceáne niekde blízko Bora-Bora. Na kolená som si položil svoj laptop a prsty sa rozbehli po klávesnici. No a teraz už je najvyšší čas, aby ste podali ruku svojmu snu a nechali sa odviesť do ríše fantázie na Rozprávkový ostrov. Čaká tam na vás všetko, po čom ste v živote túžili. Sladké sny.

11. Ďakujeme za vašu ctenúpozornosť. Pavel Paulenda a Ján Vrabec