Legislatíva EÚ Nitra, 11.11.2009

1. Legislatíva EÚ Nitra, 11.11.2009

2. Integračné procesy EÚ Integrácia -> zvláštny druhvzťahov medzi európskymi štátmi - ojedinelý v histórií - členské štáty obmedzujú svoju vlastnú suverenitu Európska únia Spojení v rôznorodosti

3. Integračné procesy do roku 1945 A. Briand • od vzniku samostatných európskych štátov • 1929 -> Európsky federatívny zväz - A. Briand (francúzsky predseda vlády) - snaha o vytvorenie zväzku v hosp., sociálnej, politickej oblasti bez obmedzenia suverenity zúčastnených štátov

4. Integračné procesy po roku 1945 • 1946 ->Spojené štáty európske (W.Churchill) • 1947 ->Program európskej obnovy (G.Marshall) - spoločný program hospodárskej kooperácie - predpoklad pre plán pomoci z USA - viedol k založeniu Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC -> 1960 OECD – Organizácia pre hosp. spoluprácu a rozvoj) • 1948 -> uzatvorená Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT)

5. Rada Európy Parlamentné zhromaždenie Rady Európy • 1949 • Sídlo: Štrasburg • Integračno- politická organizácia (nemá nadnárodný charakter) Úloha: - podpora pri uskutočňovaní základných ľudských práv, hospodárského a sociálneho pokroku - 1950 –>Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd(Rímska konvencia)

6. Tri európske spoločenstvá • Európske spoločenstvo uhlia a ocele (Montánna únia) • Európske hospodárske spoločenstvo (EHS- > ES) • Európske spoločenstvo atómovej energie (EURATOM) • sú medzinárodné organizácie nadnárodného charakteru založené medzinárodnými zmluvami (zmluvami medzinárodného práva verejného) • majú vlastnú právnu subjektivitu • konajú spoločne prostredníctvom orgánov, ktoré boli spojené • všeobecný cieľ: integrácia

7. 1951: Európske spoločenstvo uhlia a ocele (ESUO) • sektorálna medzinárodná organizácia (uhlie, oceľ, ale aj železná ruda, šrot) • členské štáty preniesli svoje kompetencie v tejto oblasti na ESUOs cieľom vytvorenia spoločného trhu uhlia a ocele (ako aj hosp. rozvoja, racionálnej výroby, zvyšovania živ. úrovne v členských štátoch) • prostriedky na dosiahnutie cieľa ESUO: zákaz dovozných, vývozných ciel alebo opatrení podobného účinku, zákaz diskriminácie, zákaz kartelových dohôd, fúzií, konania v zhode a pod. Jean Monnet a iní predstavitelia ESUO

8. 1957: EURATOM a EHS • EURATOM – nástroj kontroly a koordinácie v oblasti civilného jadrového hospodárstva • výskum, bezpečnostné normy, rozvoj jadrovej energie • nepodarilo sa vytvoriť spoločný trh pre jadrový priemysel • EHS – rámcová zmluva pre založenie spoločného trhu podpisovanie Rímskych zmlúv

9. Reformy zakladajúcich zmlúv • Jednotný európsky akt - prijatý 28.2.1986 -> platný od1.7.1987 • Maastrichtská zmluva - prijatá 7.2.1992 -> platná od1.11.1993 • Amsterdamská zmluva prijatá 2.10.1997 -> platná od mája 1999 • Nicejská zmluva prijatá 11.12.2000 -> platná od mája 2001 • Lisabon ( ? )

10. Význam Jednotného európskeho aktu Cieľ JEA : komplexná integrácia do podoby Európskej únie - prvá koncepčná zmena zakladajúcich zmlúv Význam • demokratizácia tvorby európskeho práva • posilnenie postavenia EP • zakotvený legislatívny proces spolupráce pre vydávanie sekundárnych právnych aktov • pokračujúca snaha o vytvorenie hospodárskej a menovej únie • spája ES do určitej entity (základ EÚ)

11. zavádza pojem „vnútorný trh“ –> priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb, kapitálu • harmonizácia práva – stanovený cieľ a podmienky pre harmonizáciu práva • začiatok spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky • riešia sa tiež otázky členstva, asociačných dohôd ako aj otázky sociálnej politiky

12. Význam Maastrichtskej zmluvy • kodifikácia 2. a 3. piliera upravujúcich spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku • 1. piliér -> konkretizovaný cieľ: vytvorenie hospodárskej a menovej únie, vyvážený hospodársky rozvoj pri rešpektovaní životného prostredia -> konvergencia ekonomickej výkonnosti ES -> sociálna politika -> zvyšovanie živ. úrovne a kvality života • princíp subsidiarity -> právomoc ES ak nejde o výlučné právomoci je daná, ak ciele nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a ak sú lepšie dosiahnuteľné na úrovni ES)

13. Význam Amsterdamskej zmluvy • pripraviť ESS na rozšírenie • posilnenie II. a III. pilieru EÚ • vylepšenie inštitucionálneho systému • vyššia orientácia na práva jednotlivcov • zásada transparentnosti-> každý občan EÚ a každá FO/PO s bydliskom/sídlom v členskom štáte EÚ má právo na plný prístup k dokumentom EP, Rady EÚ, EK (rozšírenie zásady subsidiarity)

14. Význam Zmluvy z Nice • usiluje sa o dovŕšenie procesu zahájeného Amsterdamskou zmluvou – o úspešné zvládnutie úloh rozšírenej Európskej únie • úzka spolupráca v rámci II. a III. piliera EÚ • Inštitucionálne zmeny zakladajúcich zmlúv a Zmluvy o EÚ

15. Význam Lisabonskej zmluvy • zjednodušuje sa celková štruktúra EÚ (rušia sa tri piliere atď.) • EÚ sa stáva právnickou osobou a nástupcom ES a nahrádza ho • Charta základných práv EÚ sa stáva právne záväznou • Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenúva na "Zmluvu o fungovaní Európskej únie" • posilňujú sa viaceré inštitúcie pre zahraničnú politiku • od roku 2014 sa počet komisárov EK zmenšuje z 27 na dve tretiny počtu členských štátov (zásada rovného rotačného systému) • EP sa bude zaoberať väčším počtom legislatívnych oblastí a počet jeho členov sa zmenší na 751 • zavádza sa „doložka vystúpenia“ (exit clause), ktorá ustanovuje opustenie EÚ členským štátom riadnym spôsobom

17. Proces rozširovania ES 1951 Zakladajúci členovia Belgicko Francúzsko Holandsko Nemecko Taliansko Luxemburgsko

18. Proces rozširovania ES 1973 Dánsko Írsko Veľká Británia

19. Proces rozširovania ES 1981 Grécko

20. Proces rozširovania ES 1986 Portugalsko Španielsko

21. Proces rozširovania ES 1995 Rakúsko Fínsko Švédsko

22. Proces rozširovania ES 2004 Cyprus Česká republika Estónsko Maďarsko Lotyšsko Litva Malta Poľsko Slovensko Slovinsko

23. Proces rozširovania ES 2007 Bulharsko Rumunsko

24. Kandidátske krajiny Chorvátsko Macedónsko Turecko Potenciálne kandidátske krajiny Albánsko Bosna & Herzegovina Čierna Hora Srbskovrátane Kosova(rezolúcia OSN 1244)

25. Ciele ESS/EÚ • Zaistenie mieru • Založenie medzinárodnej organizácie – Spoločenstva, ktoré združujú členské štáty a majú nadštátnu povahu • Vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok • Vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh) • Zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €) • Presadzovanie medz. identity, najmä prostredníctvom zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannej politike) • Posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením občianstva EÚ • Zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)

26. Právna subjektivita ESS • právna subjektivita -> schopnosť mať práva a povinnosti • právna subjektivita ESS = ESS sú právne subjekty vecne obmedzené na oblasť svojich úloh (výslovne vyjadrené v zakladajúcich zmluvách) a) interná -> zahrňuje vzťahy ESS k členským štátom a vzťahy k právnym subjektov vo vnútri členských štátov navzájom (uznaná pr.spôsobilosť k právam v členských štátoch podľa vnútroštátneho pr.poriadku) b) externá -> práv.subjektivita podľa MP, uplatňuje sa len voči tretím subjektom MP

27. Právna subjektivita EÚ • podľa v súčasnej dobe prevládajúceho názoru možno vyvodiť, že EÚ zatiaľ nie je právny subjekt (nemá pr.subjektivitu) a preto nie je ani medzinárodnou organizáciou => EÚ nemá členské štáty; tie sú len zmluvnými stranami Zmluvy o EÚ • ESS sú medzinárodné organizácie oprávnené konať voči tretím štátom, rovnako aj voči členským štátom - zmena je možná: Lisabonskou zmluvou

28. Členstvo = vzájomný vzťah dvoch právnych subjektov Špecifikum členstva v ESS: - nadštátna povaha ESS - prístup k ESS a k EÚ (každý štát EÚ môže požiadať o členstvo - > najskôr prijatie zakladajúcich zmlúv) - vystúpenie, zrušenie členstva Obsah členstva: práva a povinnosti oboch strán: štátu a ESS (povinnosť loajality, preberanie práv a povinností obsiahnutých v zakladajúcich Zmluvách ESS, prechodné výnimky viazanosti právom ES, atď.)

29. Princíp loajality • členské štáty sú povinné podporovať (byť aktívne) voči ES pri plnení jeho úloh => zásada vernosti k Spoločenstvu Zahŕňa: • povinnosti z primárneho a sekundárneho práva • povinnosť podporovať ES • negatívnu povinnosť zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť uskutočňovanie cieľov Zmluvy • tejto povinnosti zodpovedá právo štátu na národnú identitu (ochranu štátnych záujmov členských štátov) a povinnosť orgánov ES spolupracovať s členskými štátmi-> povinnosť loajality ES

30. Povinnosť členských štátov splniť zásadné požiadavky: • Zásadné požiadavky právneho štátu • Dodržiavanie demokratického zriadenia • Rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd - v prípade porušenia možno uplatniť sankciu pozastavenia členských práv (Amsterdamská zmluva)

31. Prevzatie práv a povinností v zakladajúcich zmlúvach ESS • Zmluvou o pridružení sa nový členský štát pridružuje k členským štátom (pridruženie je možné len ku všetkým ESS) • nový člen preberá všetky práva a povinnosti, ktoré majú ostatní členovia (primárne a sekundárne komunitárne právo, vrátane príkazov a zákazov platných pre ostatné členské štáty) -> rovnosť práv a povinností všetkých členov • pristupujúci štát preberá sekundárne právo, ktoré bolo vydané v okamihu prístupu- viazanosť aj pre budúcnosť

32. Prechodné výnimky z viazanosti právom ESS Účel: zmiernenie ťažkostí vyplývajúce z členstva • Zmluva o pridružení môže obsahovať lehoty, prechodné výnimky z viazanosti právom ESS -> úplné oslobodenieod príkazov a zákazov nie je možné, pretože vytvorenie spoločného trhu vyžaduje rovnaké právne pomery • časovo obmedzené výnimky sú povolené, len pokiaľ nenarušujú podstatu systému ESS a pokiaľ nenarušujú a nebránia cieľom ESS

33. Vystúpenie členského štátu z ES Dva problémy: • vystúpenie členského štátu (zásada nezvratnosti integračného procesu) • osamostatnenie jednotlivých častí členského štátu (ak sa rozsah teritória mení, mení sa aj teritoriálna pôsobnosť práva ESS) Vylúčenie členského štátu: musí byť zabránené tomu, aby bol ohrozený systém jednotného trhu => vylúčenie štátu je nemožné proti jeho vôli - v prípade porušovanie ľudských práv- je možné len pozastavenie členských práv

34. Právomoci ESS Právomoc = spôsobilosť mať prostriedky určené k plneniu úloh daného subjektu (právomoc ESS/členských štátov) • otázka právomocí a ich deľby sa v európskom práve riadi vlastnými pravidlami Delenie • a) legislatívna -> spôsobilosť vydávať normatívne akty aj pre určitý okruh skutkových podstát a spoločenských vzťahov) b) výkonná c) súdna

35. 2.Právomoci podľa ich vyjadrenia a) explicitné – výslovné b) implicitné – nie výslovné, spôsobilosť plynie z účelu a obsahu pozitívneho práva 3.Podľa vzájomného pomeru členských štátov a) výlučné – nejde o deľbu moci b) konkurujúce – delené, paralelné 4.Z hľadiska zdrojov právomoci a) originálne – majú ich členské štáty b) odvodené – prenesené členskými štátmi

36. Deľba právomocí • horizontálna – medzi členskými štátmi a ESS • vertikálna – vo vnútri ESS medzi orgánmi • zakladajúcimi zmluvami preniesli štáty časť svojich právomocí na ESS ->delegácia (delegácia je bezpodmienečná a časovo neobmedzená – právomoc ESS je obmedzovaná princípom subsidiarity a potrebnosti) • o právomociach a ich deľbe rozhodujú členské štáty, ktoré majú právomoc meniť zakladajúce zmluvy

37. Inštitucionálny systém Základné orgány • Európska Rada • Európsky parlament • Rada EÚ • Európska komisia • Súdy- ESD, Súd prvého stupňa, Súd pre verejnú službu • Účtovný dvor • Európska ústredná banka

38. Európska Rada predstavitelia Európskej Rady (Brusel) • vrcholný politický kolektívny orgán EÚ rozhodujúci o zásadných smeroch rozvoja EÚ • medzivládna konferencia na najvyššej úrovni (od roku 1975) Právomoci ER: - nemá zakotvenú legislatívnu a výkonnú moc 1. miesto slobodnej a neformálnej výmeny názorov 2. rokovať o záležitostiach spadajúcich do komunitárnej právomoci, o otázkach pol.spolupráce a otázkach spoločného záujmu 3. môže vydávať všeobecné rozhodnutia k rozvoju ESS 4. odvolacia inštancia

39. Európsky parlament Sídlo Európskeho Parlamentu (Štrasburg) • zastupiteľký zbor „ľudu štátov združených v ESS“, ktorý má hájiť záujmy národov členských štátov Právomoci EP • kontrolná • schvaľuje zloženie EK (vyslovuje EK nedôveru) • môže podať žalobu o neplatnosť a žalobu o nečinnosť (ochrana svojich práv) • legislatívna právomoc • rozpočtová právomoc

40. Rada Európskej únie budova Rady EÚ (Brusel) • kolektívny nepermanentný legislatívny orgán EÚ, ktorý háji záujmy členských štátov EÚ v rámci európskej integrácie Právomoci: • rozhodovacia/legislatívna • koordinuje hospodárske politiky členských štátov

41. Európska Komisia • permanentný kolektívny orgán, je strážcom záujmov európskej integrácie • výkonný orgán (predobraz budúcej európskej vlády) Právomoci: • vymedzenie nie je súhrnne upravené • kontrolná (dohľad nad dodržiavaním zakladajúcich zmlúv) • legislatívna • výkonná- vydávanie individuálnych správnych aktov, druhotná normotvorná právomoc • právomoc vo vonkajších záležitostiach Predseda Európskej komisieJosé Manuel Barroso

42. Európsky súdny dvor • vrcholný orgán súdneho preskúmavania dodržiavania práva ES • dodržiavanie práva ES zaisťuje ESD voči: - orgánom ESS - členským štátom - nepriamo- voči štátnym občanom štátov EÚ • sídlo: Luxemburg k ESD sú tiež pričlenené: • Súd prvého stupňa • Súd pre verejnú službu

43. Európsky dvor audítorov/Európsky Účtovný dvor Predseda EDA Vítor Manuel da Silva Caldeira • kolektívny orgán vonkajšej kontroly • nezávislý a zvrchovaný orgán Právomoci: • kontroluje celé finančné hospodárenie-> finančné hospodárenie ESS (zahr.politiku a vnútorné veci) • kontroluje všetky príjmy a výdavky • dve úlohy: 1. pomoc rozpočtovým orgánom 2. vydávať stanoviská, výročné správy

44. Európska ústredná banka- Sídlo EÚB vo Frankfurte nad Mohanom • inštitucionálna základňa pre hospodársku a menovú úniu Právomoc: • zastupuje záujmy nezávislých národných ústedných bánk, má právnu subjektivitu, ako iné PO • udržuje cenovú stabilitu v eurozóne • podlieha kontrole ESD

45. Ďalšie orgány EÚ • Ostatné orgány • Hospodársky a sociálny výbor • Výbor regiónov • Výbor zamestnanosti • Ombudsman • Zvláštne orgány (asociačné orgány, komunitárne orgány atď.) • Orgány vytvorené tzv. základnými orgánmi (poradné orgány, legislatívne výbory, výskumné strediská, nadácie, agentúry, atď.)

46. Systém Európskeho práva • komunitárne právo • unijné právo

47. Pramene komunitárneho práva • Primárne právo -> je z hľadiska svojho významu a vo vzťahu k ostatným prameňom považované za „ústavné právo“ • Všeobecné právne zásady -> obsahujú základné právne pravidlá, spoločné pre všetky členské štáty • Sekundárne právo -> zahŕňa právne normy vytvorené orgánmi ESS • Súdne rozhodnutia -> len niektoréz nich obsahujú všeobecne záväzné pravidla správania sa (tzv. sudcovská tvorba práva) • Zmluvy uzavreté ESS a členskými štátmi s tretími subjektami -> najmä medz.zmluvy a zmluvy o pridružení • Zmluvy uzavreté členskými štátmi v oblastiach spolupráce ESS, resp. EÚ

48. Primárne/Sekundárne právo • Primárne právo tvoria zakladajúce zmluvy – ich zmeny a doplnky, ako aj všetky ich prílohy (protokoly, prehlásenia, ktoré patria k základnému obsahu práva), zmluvy o pristúpení • Sekundárne právo je odvodené od primárneho práva (sekundárne právo musí byť vždy v súlade s primárnym právom) - základ platnosti primárneho a sekundárneho práva spočíva v delegovaní výsostných práv členských štátov

49. Sekundárne právo • Typické právne akty = nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania, stanoviská • Atypické právne akty = v Zmluve o ES sa vraví aj o ostatných právnych aktoch ako napr. opatreniach, hlavných smerovaniach a pod. - abstraktné, všeobecné právne predpisy majú prednosť pred individuálnymi úpravami

50. Nariadenie • „európsky zákon“ • súbor všeobecne záväzných právnych noriem, ktoré sú záväzné vo všetkých častiach a platia okamihom vstupu bezprostredne vo všetkých členských štátoch • všetky orgány sú povinné nariadenie aplikovať (rovnaké právne následky vyvoláva tam, kde sú rovnaké podmienky) • nariadenie vytláča všetko vnútroštátne právo, ktoré je s ním v rozpore