Výskumný proces a jeho fázy I. časť Koncepčná fáza a fáza spracovania

1. Výskumný proces a jeho fázy I. časť Koncepčná fáza a fáza spracovania plánu riešenia vedeckého problému Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc. Seminár: Vedecká príprava –3. roč VL, akad. r.2008-09

2. Veda je oveľa viac myslením než poznaním Carl Sagan Veda pozostáva zo zoskupovania faktov, z ktorých môžu byť vytvorené všeobecné zákonitosti alebo závery Charles Darwin

3. Vedecko-výskumná činnosť – systém na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich fáz a krokov – fázy a kroky výskumu sa môžu aj prekrývať a vzájomne ovplyvňovať Fázy výskumného procesu I. Koncepčná fáza II. Fáza spracovania návrhu a plánu výskumu III. Empirická fáza IV. Analytická fáza V. Diseminačná fáza V uvedenom poradí sa fázy výskumu najčastejšie používajú

4. I.Koncepčná fáza výskumného procesu • Je prvou fázou výskumného procesu (VP) • Je tvorbou obsahu a štruktúry VP – vytvorenie abstraktného obrazu budúceho výskumu • Pozostáva zo 4 krokov: • Formulovanie a vymedzenie vedeckého problému(VEPRO) • Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO • Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO • Sformulovanie hypotézy(hypotéz), ktoré máplánovaný • výskumverifikovať/falzifikovať

5. 1. Formulovanie a vymedzenie VP • Einstein: • „ Ak by som mal k dispozícii jednu hodinu na zvládnutie problému, • od ktorého by závisel môj život, venoval by som 40 min jeho • štúdiu, 15 min jeho analýze a 5 min jeho riešeniu“ •Formulovanie a vymedzenie VEPRO je intelektuálne najnáročnejšia časť vedeckej práce • Kto má predpoklady zvládnuť takúto činnosť? – ten, kto má kvalitné vedomosti v príslušnom odbore, v hraničných odboroch a široký všeobecný rozhľad, – ten, kto je zvedavý, kreatívny, vie a chce myslieť, je schopný prijímať a spracovať informácie, je emocionálny, má pevnú vôľu a vytrvalosť

6. Niektoré vlastnosti potenciálneho objaviteľa VEPRO • Nekonvenčný spôsob myslenia • Schopnosť pochybovať o platných „pravdách“ • Schopnosť sformulovať a verejne prezentovať svoje • pochybnosti, myšlienky • Zvedavosť • Schopnosť nedať sa „zotročiť“ módnymi hypotézami a teóriami • Schopnosť uchovať si slobodné myslenie aj vo sfére vplyvu • silných osobností • - Štúdium odbornej literatúry aj beletrie • Vytrvalosť pri hľadaní VEPRO a jeho definovaní • Schopnosť „zhodiť klapky z očí“ • - Kreativita, výborná pamäť, emocionalita, pevná vôľa

7. Hľadanie, definovanie a vymedzenie vedeckého problému sú kroky, ktoré do značnej miery rozhodujú o tom, aký dôležitý, významný bude vedecký problém pre rozvoj poznania v príslušnom, resp. v súvisiacich vedných odboroch – odhalenie „veľkého“ VEPRO  prelomové, zásadne nove poznatky („nobelovky“) - Nobelova cena 2008 virológom za objavenie „papiloma vírusu“, a vírusu HIV - Objav molekulovej štruktúry DNA Crickom,Watsonom a Wilkinsonom – odhalenie „malého“ VEPRO  využitie poznatkov z veľkého objavu a jeho aplikácia na riešeniečiastkových problémov

8. Ako sa vedecký problém odhaľuje a formuluje? – náhodne pozorovaný jav, ktorý nevieme vysvetliť – cieleným štúdiom je identifikovaná medzera v komplexe súčasných vedomostí – zistenie rozporu medzi faktami získanými experimentátorom (inými výskumným pracovníkom) a súčasne platnými faktami, hypotézami, vysvetleniami Vymedzenie vedeckého problému – uvažovanie o možných príčinách pozorovaného javu – sformulovanie pracovnej hypotézy – uvažovanie o riešiteľnosti VEPRO – uvažovanie o metódach, ktoré je treba použiť na riešenie pozorovaného javu

9. 2. Spracovanie literárneho prehľadu o VEPRO Načo je tento krok potrebný? • Na zozbieranie všetkých relevantných informácií o danom probléme: - bol už niekým rovnaký problém identifikovaný, resp. riešený? - ak áno, akceptujem výsledky tohto riešenia alebo o ich platnosti pochybujem? • Vhodným zdrojom takýchto informácií sú prehľadové články v renomovaných časopisoch •Výsledkom tejto práce je spresnenie a špecifikovanie vedeckého problému problém je treba riešiť  problém už nie je problémom

10. 3. Vytvorenie teoretickej konštrukcie riešenia VEPRO • Pred praktickým uskutočnením výskumu je nutné vytvoriť jeho teoretickú konštrukciu(abstraktný model výskumu) Načo je to dobré? - umožňuje výskumníkovi nachádzať netradičné spôsoby riešenia problému - umožňuje vedeckému pracovníkovi (VP) dôsledne si premyslieť každý detail, každý krok budúceho výskumného plánu - dobrá teoretická konštrukcia výskumu ušetrí VP čas, peniaze a zbytočné napätie v priebehu riešenia problému

11. 4. Formulovanie hypotézy(hypotéz) • Hypotéza je výtvorom tvorivého ducha vedeckého pracovníka • Jej obsahom je racionálny predpoklad o možnej príčine pozorovaného javu • Hypotéza je zdrojom otázok, na ktoré by mal dať odpoveď výskumný proces – tieto odpovede buď podporia alebo oslabia pravdivosť hypotézy • Výskumný proces nikdy nedokáže pravdivosť hypotézy bez zvyšku, ale vždy len s určitým stupňom pravdepodobnosti, resp. vierohodnosti Vedecký pracovník, ktorý nemá žiadne pochybnosti o výsledkoch svojho výskumu, nie je skutočným vedeckým pracovníkom!

12. II. Fáza spracovania návrhu a plánovania výskumu • Ide o vypracovanie všeobecného plánu výskumu. Do neho patria kroky: a) výber objektov, ktoré budú slúžiť na uskutočnenie výskumu (probandi, pacienti, experimentálne zvieratá, prístroje, elektronické a iné modely...) b) výber metód vhodných na riešenie VEPRO c) výber metodík a prístrojového vybavenia

13. II. Fáza spracovania návrhu a plánovania výskumu d) vypracovanie protokolov výskumu e) definovanie kontrolných mechanizmov f) spracovanie plánu pilotnej štúdie g) výber vhodných štatistických metód h) stanovenie finančných, materiálnych, personálnych, priestorových a časových podmienok nutných na úspešné uskutočnenie výskumu

14. a) Výber objektov - ľudia: zdraví, pacienti, deti, dospelí, muži, ženy, vekové skupiny, so špecifickým druhom choroby, vytvoriť výberový súbor - zvieratá: druh, vek, pohlavie, s modelovou chorobou, knock-out, knock-in, SPF, anestézia, bdelé b) Výber metód, -kvalitatívne, kvantitatívne, - fyziologické, biochemické, genetické, invazívne, neinvazívne c) Prístrojové vybavenie - technológie d) Protokol výskumu - presný popis všetkých údajov o priebehu výskumu

15. e) Kontrolné mechanizmy - autokontrola - peer-review - pilotná štúdia - kontrola technických parametrov výskumnej technológie f) Spracovanie plánu pilotnej štúdie - eliminovať prípadné obsahové, technické, ekonomické, časové nedostatky výskumného projektu - otestovať fungovanie protokolov - spresniť plán výskumu g) Výber metód hodnotenia výsledkov výskumu - vybrať vhodné technické prostriedky na získanie potrebných údajov - vybrať štatistické metódy

16. h) Stanovenie ďalších podmienok pre priebeh výskumu - finančných - materiálnych - priestorových - personálnych - špeciálnych

17. Výskumný proces a jeho fáz II. časť Uskutočňovanie výskumu Získavanie a hodnotenie výsledkov Publikovanie výsledkov Prof. MUDr. Ján Hanáček, CSc. Seminár: Vedecká príprava –3. roč VL, akad.r.2008-09

18. III. Empirická fáza výskumného procesu Empíria – skúsenosť vychádzajúca zo skutočnosti Empirický – založený na skúsenosti, vychádzajúci zo skutočnosti  fáza uskutočňovania výskumu, • fáza získavania, triedenia, hodnotenia a kategorizácie výsledkov Jej prvou časťou môže byť pilotná štúdia - dolaďovanie výskumného projektu Primárnou a najdôležitejšou požiadavkou tejto fázy je získanie objektívnych údajov. Podmienky: Výskumní pracovníci musia: - byť erudovaní v používaní výskumných metodík - musia mať manuálne a mentálne zručnosti, - musia byť skúsení - stanovenie miesta uskutočnenia výskumu...

19. Ciele: 1) Produkcia výsledkov Výsledky vo forme: 1) kvalitatívnych údajov 2) kvantitatívnych údajov a) v analógovej forme b) v digitálnej forme ● Predpoklady pre získanie pravdivých výsledkov - použiť citlivé a pre daný cieľ relevantné metodiky - presne dodržiavať protokol stanovený pre daný výskum - minimalizovať možnosť negatívneho subjektívneho vplyvu výskumných pracovníkov na produkované údaje - minimalizovať negatívne vplyvy z prostredia

20. • Spôsob realizácie výskumu a organizácia zberu dát významne ovplyvňuje kvalitu a množstvo získaných údajov ● Zdroje výsledkov: – pozorovanie, rozhovor, dotazník – experiment, klinická štúdia – modely: matematický, elektronický, biologický, fyzikálny, mechanický...

21. Produkcia kvalitatívnych údajov • Druhy vedeckých údajov kvalitatívnej povahy: • - bolesť, únava, dýchavica, pocit tepla, pocit chladu, parestézie, • závrať, strach, zlosť, únava, apatia,.... • Pre produkciu objektívnych údajov je nutné: • ● použiť postupy, ktoré zaručia čo najvyšší stupeň objektívnosti • produkovaných údajov • najmä vtedy, keď sa na tom istom výskume zúčastňujú viacerí • pracovníci z toho istého pracoviska alebo z rôznych domácich • a zahraničných pracovísk. • Preto: • - producenti vedeckých údajov (VÚ) musia byť presne • inštruovaní o tom, ktoré parametre majú pozorovať • a zaznamenávať • - producenti VÚ musia presne poznať terminológiu označujúcu • produkované VÚ

22. Produkcia kvantitatívnych údajov • Druhy vedeckých údajov kvantitatívnej povahy • biochemické, elektrofyziologické, ultrazvukové, rtg a ďalšie druhy • údajov, ktoré boli získané meracími a záznamovými zariadeniami • v digitálnej alebo analógovej forme • Pre produkciu týchto údajov je nutné: • ● Použiť prístroje a zariadenia, parametre ktorých sú vzájomne • porovnateľné s prístrojmi používanými v iných laboratóriách pri • podobných výskumoch: • - prístroje a zariadenia musia mať porovnateľné technické • parametre • - prístroje a zariadenia použité v jednej multicentrickej štúdii • by mali byť od rovnakého výrobcu (ideál)

23. 2) Zber údajov ●Na zabezpečenie efektívnosti zberu údajov treba stanoviť jeho racionálnu organizáciu: - časovú charakteristiku zberu údajov – priebežne, na konci výskumu, denná doba, ročná doba... - personálne zabezpečenie – inštruovať zberateľov, stanoviť ich počet, nároky na úroveň a druh ich vzdelania, ďalšie nároky - materiálne zabezpečenie – média na ukladanie a archiváciu údajov, spôsob premeny analógových údajov na digitálne...

24. 3) Príprava údajov na ďalšie spracovanie –kontrola úplnosti a správnosti údajov - ich klasifikácia, vyradenie pochybných údajov, doplnenie údajov, – kontrola reprezentatívnosti súboru – nevhodne vybraní pacienti, zvieratá musia byť zo súboru vyradení, – uskutočniť kódovanie údajov - preniesť údaje do počítačov...

25. IV. Analytická fáza • Táto fáza pozostáva: – z analýzy získaných dát formou: – kvantitatívnej analýzy – ak sú k dispozícii kvantitatívne údaje – kvalitatívnej analýzy – ak sa hodnotia kvalitatívne parametre – štatistickej analýzy dát – popisná a iné druhy štatistiky – z interpretácie dosiahnutých výsledkov • Metódy používané v analytickej fáze výskumu: – systematické spracovanie VÚ: - klasifikácia = triedenie výsledkov (tvorba tried, podtried, množín, kategórií podľa charakteristických vlastností – empirické indikátory, znaky) – porovnávanie: - s vlastnými výsledkami z predchádzajúcich pokusov - s výsledkami iných výskumníkov

26. – korelácie: - hľadanie kauzálnych súvislostí medzi skúmanými parametrami - kvalitatívne a kvantitatívne korelácie - korelačný koeficient (0= žiadna korelácia 1 = maximálna korelácia) - jednoduchá – medzi 2 kvantitatívnymi znakmi - mnohonásobná – medzi viacerými kvantitatívnymi znakmi - lineárne a nelineárne (priamka, krivka) - priame = pozitívne, neprime = negatívne – indukcia: - hľadanie zovšeobecňujúceho záveru na základe neúplného počtu údajov - záver, tvrdenie má len pravdepodobnostnú výpovednú hodnotu

27. V. Diseminačná fáza • Ide o publikovanie výsledkov výskumu • Formy diseminácie: – záverečná správa o výskume – prednáška alebo poster na vedeckej, resp. odbornej konferencii alebo kongrese – publikovanie vo vedeckých časopisoch – použitie výsledkov výskumu v praxi • Je potrebné zvažovať kde a ako prezentovať výsledky výskumu