200 likes | 462 Views
Komunikačné Bariéry U Pacienta /klienta S Diagnózou sclerózou multiplex Marta Jakubíková, Ľubica Derňarová, Slávka Kapová Fakulta Zdravotníctva P U V Prešove Katedra Ošetrovateľstva. Komunikačné bariéry u pacienta /klienta s diagnózou scleróz a multiplex.
E N D
Komunikačné Bariéry U Pacienta/klienta S Diagnózou sclerózou multiplexMarta Jakubíková, Ľubica Derňarová, Slávka KapováFakulta Zdravotníctva PU V Prešove Katedra Ošetrovateľstva Komunikačné bariéry u pacienta/klienta s diagnózou scleróza multiplex
Chronické ochorenie vyvoláva: - psychický tlak - procesvyrovnávania - pozorovateľné odchýlky vsprávaní - vnútorné prežívanie chorobou zmenenej životnej situácie (zmenený sebaobraz pacienta) - sociálny život – vzťahy a interakcie s druhými ľuďmi - spôsob komunikácie
Prekážky na strane pacientaneochota pacienta objasniť svoje problémy- rozhovormôže vyvolať nepríjemné a bolestné pocity úzkosť a strach– nesúvislé vyjadrenia, rozvláčnosť rozhovoru o nepodstatných veciach, zatajovanie príznakov, predstieranie, maskovanie o psychosociálnych problémoch hovorí pacient ťažšie intelektuálna vyspelosť, skúsenosť, informovanosť pacienta o zdravotnom probléme
Pacienti s novodiagnostikovaným ochorením sú problematickí- rečový prejav nesúvislý, útržkovitý, nepresný, zmätený veľa povedia – veľa zostane v utajení (napr. pacientova vlastná predstava o tom, čo mu je) negatívna interpretácia všetkého pre obavy a očakávania „nepočujú, nechápu, nepamätajú si“,čo im bolo povedané malígny dopad na celkový stav (pri neriešení)
Umenienačúvať znamená správne interpretovať • čo pacient hovorí, slovne aj bez slov • urobiť si čas, aby pacient mohol povedať, • čo povedať chce alebo má
Prekážky na strane sestrynerovnaká reč ( profesionál v OSE ovláda svoju problematiku svojou rečou, používa odborný žargón) infantilný prejav v snahe o „jednoduchú reč“ nerešpektovanie osobitostí vekových, pohlavných, intelektuálnych,povahových, týkajúcich sa sociálneho prostredia, momentálneho psychického a zdravotného stavu (prítomnosť chronického ochorenia ! ) depersonalizácia – dešpekt osobnosti
Sestra hovorí s pacientom akos rovnocenným partnerom pokiaľ sedí vedľa nehoPri odborných výkonoch, vizitách sa spôsob komunikácie často mení pacient sa stáva objektom, predmetom odborného záujmu a starostlivosti, často nerozumie poznámkam, ktoré si personál medzi sebou vymieňa uvedomuje si priepasť, ktorá ho ponižujúco oddeľuje od týchto „technických pracovníkov“ budovanie dôvery sa narúša, môžu sa objaviť zdravotné komplikácie
Nielen obsah, aj emocionálne naladenie sestryje nositeľom informácie a ovplyvňuje citové rozpoloženie pacienta nedostatok komunikačných zručností strach z neschopnostizodpovedaťotázky pacienta neuvedomovanie nedostatkov preceňovanie vlastných schopností náhodná komunikácia bez účelu- komunikácia ad hoc nedostatok času
Efektívna terapeutická komunikáciavyžaduje empatický prístup intuíciu zistenie pacientových hlavných problémov a pocitov podporu pri objasňovaní a prijímaní negatívnych správ spoluprácu pri rozhodovaní o liečbe sledovanie nepriaznivých telesných i psychických reakcií umenie hovoriť a umenie načúvať
Bariéry komunikácie na strane pacienta (ne)môže stavať sestra !
Pokúsme sa chvíľu načúvať a porozumieť pocitom ....... ..........jedného konkrétneho pacienta z jedného konkrétneho oddelenia z jeho autentickej výpovede
Príjmová ambulancia Otázka:„Aké máte problémy?“ Odpoveď: „Vidím dvojmo“ Nasleduje sada neosobných povelov : „Meno a priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, poisťovňa...“ „ľahnite si“ „predpažte“ „pozrite sa vľavo – vpravo“ „Sledujte môj prst“ ... Záver vyšetrenia:„Prijmeme vás na oddelenie“ Otázka: „Prečo?“ Odpoveď:„Máte klinický izolovaný syndróm“ – - nič nehovoriaci záver.
Oddelenie Sedím na sedačke – vozíčku. Vedľa mňa prechádzajú ľudia – pacienti, personál, študenti, známi aj neznámi... Lekárka mi oznámi, že pôjdem na vyšetrenie. Sestrička mi na chodbe napichne do žily kanylu a podá hydrokortison – vraj „proti alergii“. Zmeria mi tlak. Dve študentky vyplňujú dotazník – údajne pre„vyšetrenie“. Jedna z nich zapisuje moje odpovede na papier opretý o stenu chodby. Zastavujú sa pri mne známi. Pýtajú sa: „Čo ty tu? “ ... Čakám. Vraj už volali „rýchlu“.
Príchod z vyšetrenia: Na izbe, kde by som malležať sedí v kresle starší sivovlasý muž. Priviezli ma tam na sedačke. O chvíľu sa objaví akýsi mužov príbuzný. Berie mu veci, lúči sa. Sadnem si na posteľ. Čakám, kým mi naši z domu prinesú osobné veci. Príde sestra, pohľadom skontroluje izbu – ticho. Do izby príde lekár – vraj na interné konzílium. Otázka: „Aké máte ťažkosti?“ Odpoveď: „Točí sa mi hlava“ Vyšetrenie posluchom fonendoskopom cez oblečenú košeľu.
Ležím v posteli. Sestra mi prišla odobrať krv. Kritickým pohľadom zhodnotí stav mojich žíl.Prvý pokus - neúspešný. Druhý pokus – nabrala niekoľko skúmaviek krvi.Prišla druhá sestra. Prinieslaso sebou skúmavku s liekmi. Infúznu fľašu. Mĺkvo mi napojila infúziu. Buchli dvere – prievan?Ticho. O chvíľu prišla lekárka. Informuje ma o náleze. Celkomnerozumiem, nález nie je jednoznačný. Už pri príjme sa mapýtali na to, na čo sa ma pýta aj ona:„Neboli ste v kontakte s domácim zvieraťom“?„Bol. Máme psa. Chodím s ním na prechádzky“.„Nemali ste kliešťa?“„Ešte nikdy.“„Odoberieme vám krv na vyšetrenia a počkáme navýsledky. Dostanete do infúzie lieky na zlepšenie prekrvenia.“Moja otázka:„Kedy sa to upraví?“Odpoveď: „Chcete priveľa. To chce čas.“Odchádza.
O chvíľu sa z amplióna na stene ozve: „Muži, čo chodíte, do jedálne na obed.“ Po chvíli vojde do izby ošetrovateľka, nesie so sebou tanier s druhým jedlom a hrnček bez uška s polievkou. Priniesla aj lyžicu, v servítke. Prosím ju, aby mi priniesla stolík na jedlo. Urobila to. Otázka: „Mám vás nakŕmiť?“ Odpoveď: „Nie, ďakujem“. Skúšam to sám. Pokúšam sa trafiť do taniera a nepošpiniť posteľ ani seba. Nepodarilo sa úplne. Jedlo je nejaké studené. Farby mi splývajú, ani neviem, čo som jedol. Nepovedali mi. Ja to nerozoznám. Prišla sestra: „Už ste zjedli?“. Neviem. „Asi áno.“Opäť buchnutie dverí.Prievan.
ĎAKUJEM ZA POZORNOSŤ Nový Smokovec,apríl 2008