Zmena klímy sa ma netýka.

1. Zmena klímy sa ma netýka. Naozaj? Smerom ku klimatickej spravodlivosti v rozvojových krajinách, so zameraním na subsaharskú Afriku.

2. Obrazok SVEDECTVO Deti, ako 10-ročný Ltimiran Fure, cestujú s pastiermi. Každé ráno kráča hodiny k pastvinám a celý deň pasie kozy v monotónnej, beztvarej krajine. Jeho starší brat šiel do školy, ale rodina teraz bojuje o prežitie. Nie sú žiadne peniaze nazvyš pre Lmitranovu budúcnosť. Chiri, Lariyon, Ltimiran a ich susedia zanechávajú len nepatrné uhlíkové stopy – priemerný Keňan produkuje 30-krát menej uhlíka, než napríklad priemerný občan Veľkej Británie. Napriek tomu sa ich klíma mení kvôli rýchlemu rastu CO2, spôsobenému prevažnou mierou bohatšími krajinami ako je aj tá naša. Podľa Svetovej banky, Keňa je jednou z 12 krajín, považovaných za najviac ohrozené čoraz častejšie sa opakujúcimi ťažkými suchami, ktoré prináša zmena klímy. Samotní Keňania už vypracovávajú stratégie na boj s klimatickými zmenami: diverzifikácia svojich príjmov, predaj hospodárskych zvierat a zachytávanie dažďovej vody, keď prídu dažde. Toto je bolestný proces, no bez globálnych opatrení na zastavenie klimatických zmien to nebude stačiť.

3. 1. Klimatické zmeny • Čo sú klimatické zmeny? Klimatické zmeny je termín používaný na popis negatívneho klimatického dopadu globálneho otepľovania na našu planétu. • Renomovaný slovenský klimatológ Prof. RNDr. Milan Lapin, CSc., o zmene klímy: „Teraz hovoríme o globálnom otepľovaní alebo o klimatickej zmene preto, že sa začal meniť pomerne rýchlo globálny priemer teploty vzduchu. Začal rásť, pričom príčina nie je ani v Slnku, ani v cirkulácii oceánov, a ani v sopečných erupciách, ani v jave El Niňo. Teraz dokonca intenzita slnečného žiarenia klesá, napriek tomu priemerná teplota stúpa. To znamená, že príčina je niekde inde. Tá príčina je predovšetkým v koncentrácii skleníkových plynov v atmosfére.“

4. Podiel skleníkových plynov v atmosfére Skleníkové plyny Oxid uhličitý sa uvoľňuje pri spaľovaní fosílnych palív a jeho množstvo narastá i vďaka masívnemu odlesňovaniu. Metán sa uvoľňuje z ryžových polí, podpovrchových skládok, vzniká pri výrobe a v priemysle. Ozón je zvláštna forma existencie kyslíka, trojatómový kyslík. Bez skleníkových plynov by Zem zamrzla. Vodné pary 30% Skleníkový efektje proces, pri ktorom atmosféra spôsobuje ohrievanie planéty tým, že ľahko prepúšťa slnečné žiarenie, ale tepelné žiarenie spätne vyžarované z povrchu planéty účinne absorbuje a bráni tak jeho okamžitému úniku do priestoru. V atmosfére sa zachytáva časť slnečnej energie, čo má za následok otepľovanie Zeme Nebyť tohto efektu, teplota na Zemi by bola oveľa nižšia Nárast množstva skleníkových plynov, ku ktorému došlo v dôsledku činnosti človeka, umelo zvyšuje skleníkový efekt, čo vedie k zvyšovaniu celkovej teploty a narúšaniu klimatickej stability Oxid uhličitý 60% (globálne) Metán 15% N2O – oxid dusný 6%

5. Princíp skleníkového efektu Zdroj: http://www.dlf.cz/About%20us/Meteorology/pohlcovani_zareni.aspx

6. ústup ľadovcov • zvýšenie hladiny oceánov • nárast prírodných nešťastí • posun vegetačných pásiem a stupňov 2. Prejavy klimatických zmien v prírode

7. 3. Prejavy klimatických zmien na človeka • obmedzené možnosti rybolovu • zničená úroda • vyschnuté vodné zdroje • šírenie chorôb • ekonomické dôsledky • utečenci

8. Klimatické zmeny majú nepriaznivé účinky nielen na prírodu, ale aj na človeka 4. Klimatické zmeny a Afrika

9. 4.1. Nedostatok pitnej vody zmena klímy – ovplyvňuje množstvo a rozdelenie zrážok na celej planéte, v dlhších obdobiach sucha a katastrofálnych povodniach následkom bude nedostatok pitnej a úžitkovej vody, najmä v chudobných krajinách dnes viac ako miliarda ľudí nemá zabezpečené základné dodávky vody prístup k pitnej vode je aktuálne pravdepodobne najhorším problémom a ovplyvňuje ľudí v Afrike a ich rozvoj - podľa IPCC (Medzivládneho panelu pre Klimatické zmeny) zomrie v Afrike do roku 2050 od 350 do 600 miliónov ľudí kvôli nedostatku pitnej vody, spôsobenému globálnym otepľovaním VEDELI STE, ŽE v  súčasnosti je až 19 krajín, hlavne na Blízkom Východe a v Afrike, klasifikovaných ako chudobných na vodu. Nedostatok vody však nie je iba problém, ktorý trápi chudobné krajiny. Majú ho aj vyspelé, technologicky a finančne zabezpečené štáty.

10. 4.2. Znížená poľnohospodárska produkcia a nedostatok jedla - približne 13% svetovej populácie, t.j. asi 850 miliónov ľudí, trpí dnes chronickým hladom- moho chudobných ľudí na celom svete žije z poľnohospodárstva, ktoré je silne závislé na množstve a rozložení zrážok- kvôli nárastu globálnej teploty a aj zvyšovaním populácie, bude menej polí na siatie a čas na obrábanie pôdy sa skráti- z chudobných ľudí živiacich sa poľnohospodárstvom sa stanú ešte chudobnejší a ešte viac (okolo 70% obyvateľov Afriky) ich bude hladovať a trpieť podvýživou. VEDELI STE, ŽE klimatické zmeny zabijú každoročne približne 315-tisíc ľudí v dôsledku hladu, chorôb a poveternostných katastrof. Správa Globálneho humanitárneho fóra (GHF) v Ženeve uvádza, že podľa odhadu v roku 2030 zomrie na následky klimatických zmien až pol milióna ľudí. Klimatické zmeny každoročne vážne ovplyvnia život 325 miliónov ľudí. Ide o číslo, ktoré sa v priebehu nasledujúcich 20 rokov zdvojnásobí a bude predstavovať desať percent svetovej populácie.

11. 4.3. Šírenie chorôb a zvýšená úmrtnosť • VEDELI STE, ŽE • v novembri 1991 predstavitelia • austrálskeho zdravotníctva oznámili, že od roku 1970 sa zvýšil počet • prípadov malárie na tomto kontinente štvornásobne. • Súčasne sa predpokladá, že k tomuto zvýšeniu došlo • v dôsledku vyšších teplôt a zlepšením podmienok, • pre šírenie hmyzu. V júni 1991 bol v 24 štátoch USA hlásený • výskyt tigrích komárov prenášajúcich smrteľné mozgové • ochorenie. otepľovanie životného prostredia bude mať nepriaznivý vplyv na zdravie mnohých chudobných ľudí choroby spôsobené kontaminovanou vodou (hnačka, cholera, dehydratácia a pod.) a nedostatkom potravín (podvýživa) a oblasti zamorené infekčnými chorobami sa rozšíria. Ročne, približne 150 000 ľudí zomrie na následky vplyvov klimatických zmien a na choroby nimi spôsobené. hrozí rozšírenie malárie do oblastí, ktoré boli doteraz bezpečné niektoré z chorôb, ktoré sú prenášané hmyzom sa rozšíria

12. 4.4. Migrácia a utečenci • v dnešnom svete existuje širšia škála dôvodov núteného presídlenia • ľudia čím ďalej, tým viac opúšťajú svoje domovy kvôli extrémnej chudobe, degradácii životného prostredia, klimatickým zmenám, ako aj rozvíjajúcim sa zložitým vzťahom medzi týmito faktormi a konfliktom - klimatická migrácia bude najmä ekonomickou, keďže pôvodní obyvatelia nebudú opúšťať domovy kvôli vonkajším dôvodom, ale priamo v dôsledku zániku domova VEDELI STE, ŽE klimatické zmeny hrozia vymazaním prvého štátu z mapy sveta. Obyvateľov súostrovia Kiribati čaká sťahovanie. Prezident Kiribati Anote Tong sa obáva, že na záchranu jeho krajiny je už neskoro. „Podľa najhorších scenárov zmizne Kiribati pod hladinou ešte v tomto storočí,“ vyhlásil. Kiribati tvorí 33 ostrovov, ktoré obýva vyše 90-tisíc ľudí. Najvyšší bod súostrovia má iba dva metre. Pred tromi rokmi už ostrovy prežili katastrofálne záplavy, keď sa na jar výrazne zdvihol príliv.  Austráliu a Nový Zéland požiadal, aby v prípade potreby prichýlili obyvateľov Kiribati – tí by sa tak stali prvými klimatickými utečencami na svete. 

13. 4.5. Strata rozmanitosti biotopov VEDELI STE, ŽE ak by priemerná teplota na Zemi stúpla o 1,5 až 2,5 °C, 20 až 30 % rastlín a živočíchov by sa ocitlo v priamom ohrození. V prípade zvýšenia teploty až o 3,5 stupňov, medzi ohrozené by patrilo 40 až 70 % rastlín a živočíchov. - kvôli zmenám teploty a nadmernému využívaniu prírodných zdrojov bude mnoho druhov zvierat a rastlín ohrozených - odhaduje sa, že súčasné tempo celosvetového poklesu biologickej rozmanitosti je 1 000- až 10 000-krát vyššie ako tempo zániku priro – dzeného prostredia. Kľúčové príčiny tejto straty sú intenzívne výrobné systémy, zmeny biotopov pri výstavbe, ťažobný priemysel, nadmerné využívanie prírodných zdrojov v rámci lovu a rybolovu, znečistenie a globálne zmeny klímy. - vzrastá rozloha vysychajúcich území, ktoré dnes postihujú asi 300 miliónov ľudí. Rôznym stupňom znehodnotenia a poškodenia je ohrozených až 65 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

14. 4.6. Konflikty - podľa štúdie, ktorú viedla University of California v americkom meste Berkeley, by klimatické zmeny mohli zvýšiť pravdepodobnosť vzniku občianskej vojny v subsaharskej Afrike- v súlade s týmto historickým vzťahom medzi teplotami a konfliktami vedci vytvorili modelbudúcich teplotných zmien a zrážok, aby mohli číselne vyjadriť pravdepodobnosť občianskej vojny - v dvadsiatich prípadoch zistili, že pravdepodobnosť vypuknutia občianskej vojny v Afrike sa do roku 2030 zvýši o 55% . Pozoruhodné však je, že keď vedci do modelu Afriky v budúcnosti zakomponovali aj odhad sociálnych trendov, ako je populačný rast a ekonomický vývoj, teplotný nárast sa aj napriek tomu objavoval ako pravdepodobne najväčšia príčina narastajúceho ozbrojeného konfliktu. - VEDELI STE, ŽE bremeno pomoci nútene presídleným osobám je pritom rozložené úplne nerovnomerne? Chudobné krajiny sú hostiteľmi nespočetne väčšieho množstva utečencov, ako tie bohatšie. Kým protiutečenecké názory sa najhlasnejšie ozývajú v industrializovaných krajinách, rozvojové krajiny poskytujú domov 80 % z celosvetového počtu utečencov. Táto situácia si vyžaduje spravodlivé riešenie.

15. 4.7. Rozdiely medzi mužmi a ženami - väčšina žien žije v chudobe, pracujú prevažne v poľnohospodárstve - živobytie rodín závisí od prístupu k prírodným zdrojom, a práve tie sú ohrozené klimatickými zmenami - pracovať na poliach znamená ďalšiu záťaž pre zdravie žien - priepasť medzi mužmi a ženami sa prehlbuje VEDELI STE, ŽE rovnoprávnosť pri vzdelávaní chlapcov a dievčat sa medzičasom podarilo dosiahnuť v dvoch tretinách skúmaných krajín. Nedostatočná však zostáva miera ukončenej školskej dochádzky. Napríklad, v mnohých afrických krajinách, menej ako dve tretiny školákov ukončia poslednú triedu. V celosvetovom meradle nevie čítať ani písať každý piaty dospelý.

16. 4.8. Znížená dostupnosť vzdelania - mnohé rodiny nemajú základné zdroje pre život, a tým aj pre rozvoj vzdelávania malých detí - dievčatá sú v tomto smere viac znevýhodnené pred chlapcami, zostávajú doma, aby sa postarali o rodinu, prípadne o chorých príbuzných - deti často chýbajú v škole kvôli podvýžive alebo iným ochoreniam. - povodne ničia školské budovy, berú deťom čas na hranie VEDELI STE, ŽE UNESCO prispelo k pokroku - napríklad počet detí, ktoré nenavštevujú školu, sa medzi rokmi 1999 a 2004 znížil o 21 miliónov na 77 miliónov. Najhoršia zostáva situácia v Nigérii, Pakistane, Indii a Etiópii.

17. 5. Klimatické zmeny a svet Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) : Dohovor vytvára celkový rámec pre medzivládne úsilie čeliť výzve, akú predstavuje klimatická zmena. Priznáva, že klimatický systém je spoločným bohatstvom a jeho stabilitu môže ovplyvňovať produkcia priemyselných a iných emisií oxidu uhličitého a ostatných skleníkových plynov. Dohovor sa teší takmer univerzálnemu členstvu, doposiaľ ho ratifikovalo 189 štátov sveta. V platnosť vstúpil 21. marca 1994. Najväčším úspechom dohovoru je označenie klimatickej zmeny za problém. Kjótsky protokol je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy ,je to medzinárodná dohoda vyjednaná v súvislosti s globálnym otepľovaním. Krajiny, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov, alebo sa zaviazali v obchode s emisiami ak udržiavajú alebo zvyšujú emisie ich plynov. Spolu 141 krajín sveta doteraz podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami sú Spojené štáty americké a Austrália.

18. 5. Klimatické zmeny a Európska únia Európska únia a Stratégia 2020: V oblasti klímy/energie by sa malo dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň zníženie spotreby energie o 20 %. Európska komisia zverejnila Zelenú knihu, ktorá by mala byť návodom na život v období globálneho otepľovania. Je ale málo konkrétna. Je prvým materiálom, ktorý sa obšírne venuje adaptácii na nové klimatické podmienky. Namiesto rozsiahlej štúdie sa však "čitatelia" zatiaľ dozvedeli len to, že by napríklad mali viac šetriť vodou a jednotlivé štáty by mali dbať na príkladnú starostlivosť o seniorov počas vĺn horúčav, ktoré Európu z času na čas zasiahnu.

19. 6. Klimatické zmeny a Slovensko • - verejnosť na Slovensku sa domnieva, že zmena klímy sa nás netýka • rozsiahle povodne mĺkvo svedčia o obrovských výkyvoch teplôt • - pred pár rokmi naše územie postihli silné víchrice, ktoré vážne narušili vegetačné pásmo a biodiverzitu Podľa bilancie emisií látok z apríla 2011, v roku 2009 sa na Slovensku dosiahlo zníženie celkových antropogénnych emisií skleníkových plynov v porovnaní so základným rokom 1990. Tento úspech je výsledkom niekoľkých procesov a faktorov, a to predovšetkým - vyšším podielom služieb na tvorbe HDP, ako aj reštrukturalizáciou priemyslu - vyšším podielom plynných palív na spotrebe primárnych energetických zdrojov.

20. 7. Význam kampaní • Dohoda musí obsahovať tieto tri veci: • Musí pomôcťprosperovať ľuďom v rozvojových krajinách, podporovaním ich práva na trvalo udržateľný rozvoj. Musí poskytnúťpotrebnú podporu rozvojovým krajinám – tie sú prvé a najviac zasiahnuté klimatickými zmenami – aby sa prispôsobili vplyvom extrémneho počasia. Musí riešiťhlavné príčiny problémov znížením emisií skleníkových plynov, ktoré spôsobujú klimatické zmeny. • Kampane majú význam • Spolu sme silnejší • Žijeme jednoducho a solidárne

21. Nakupuj energeticky úsporné spotrebiče. Zhasínaj svetlo. Používaj bicykel, jazdi ekonomicky. Nenechávaj spotrebiče v pohotovostnom režime. 8. Čo môžem spraviť ja ? Uprednostni sprchu pred kúpeľom vo vani. Používaj úsporné žiarovky. Nekupovať vodu v plastových fľašiach. Triediť odpad.

22. Budúcnosť je v našich rukách. ŽI JEDNODUCHO A SOLIDÁRNE. ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ

23. Mladá charita