1 / 55

MAJETKOVÁ A KAPITÁLOVÁ VYBAVENOSŤ PODNIKU

MAJETKOVÁ A KAPITÁLOVÁ VYBAVENOSŤ PODNIKU.

dewei
Download Presentation

MAJETKOVÁ A KAPITÁLOVÁ VYBAVENOSŤ PODNIKU

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. MAJETKOVÁ A KAPITÁLOVÁ VYBAVENOSŤ PODNIKU

  2. Aby podnik mohol zahájiť svoju činnosť, potrebuje k tomu finančné zdroje, t. j. kapitál a peniaze. Zdroje kapitálu môžu byť vlastné (vlastné imanie) alebo cudzie (dlhy). Kapitál sa jeho vynaložením premení na výrobné faktory, ktoré predstavujú hmotnú a nehmotnú podstatu podniku a materiál, z ktorého sa bude vyrábať. Spoločne ich vyjadrujeme ako hospodárske prostriedky, ktorých konkrétne zloženie tvorí majetok podniku.Majetok a kapitál tvorí bilančnú rovnováhu,ktorej prehľad poskytuje účtovný výkaz, nazývanýsúvaha.

  3. Súvaha jesúhrnný účtovný výkaz, ktorý poskytuje vo forme bilancie informácie o majetku a finančných zdrojoch jeho krytia v danom časovom okamžiku. Majetok podniku v súvahe predstavujú aktíva, finančné zdroje (kapitál) predstavujú pasíva. Pohľad na súvahu charakterizuje majetok z dvoch hľadísk. Na jednej strane vystupuje hodnota majetku a na strane druhej zdroje, z ktorých je majetok financovaný, preto je súvaha založená na bilančnom princípe.

  4. Riadna súvaha sa zostavuje na začiatku alebo na konci účtovného obdobia. Mimoriadna súvaha sa zostavuje v čase, keď podnik začína svoju činnosť, keď dochádza k jeho rozdeleniu alebo zlúčeniu s iným podnikom, resp. keď sa likviduje. Porovnávacia súvaha sa zostavuje vtedy, keď treba navzájom porovnať viaceré obdobia a obsahuje teda údaje vzťahujúce sa k dvom alebo niekoľkým dátumom. Súvahu zostavujú podniky, ktoré vedú podvojné účtovníctvo • Údaje účtovného obdobia sú v súvahe uvedené brutto, čo predstavuje obstarávaciu cenu majetku, zníženú o korekciu (oprávky = odpisy) a netto tvorí zostatková účtovná hodnota majetku. Vôbec, charakteristika jednotlivých častí majetku a kapitálu dáva dvojaký pohľad na tú istú vec. • Súvaha obsahuje štyri sekcie

  5. Neobežný (fixný) majetok Dlhodobýnehmotnýmajetok Dlhodobýhmotný majetok Dlhodobýfinančný majetok Dlhodobé pohľadávky Obežný majetok Zásoby Krátkodobépohľadávky Finančnéúčty Dlhodobé záväzky (pasíva) Pohľadávky za upísané vlastné imanie Základnéimanie Kapitálovéfondy Fondy zo zisku Výsledok hospodárenia minulých rokova za účtovné obdobie Záväzky Rezervy Dlhodobé bankové úvery a výpomoci  Krátkodobé záväzky (pasíva) Krátkodobé záväzky Krátkodobé bankové úvery a výpomoci

  6. Majetok podniku • Dlhodobý majetok slúži podniku dlhšiu dobu (viac ako 1 rok), nespotrebováva sa naraz, ale postupne (okrem pozemkov, ktoré sa neopotrebovávajú) a úmerne tomuto postupnému opotrebovávaniu prenáša svoju hodnotu vo forme odpisov do nákladov podniku. • Obežný majetok tvoria peňažné prostriedky a tie zložky majetku, ktoré sa premenia v priebehu jedného roka na peňažné prostriedky. Z hľadiska financovania je dôležitá rýchlosť, s akou sa menia jednotlivé zložky obežného majetku na peňažné prostriedky, t. j. ich likvidnosť. Na rozdiel od dlhodobého majetku sa ich hodnota neprenáša postupne ale formou jednorázovej spotreby. • Limitná cena pre klasifikáciu majetku na formy dlhodobého a obežného majetku je > 30/50 tis. Sk • Z hľadiska likvidnosti sú peniaze najlikvidnejším majetkom, dlhodobý majetok najmenej likvidným majetkom

  7. Hľadiská triedenia dlhodobého majetku: 1. charakter účasti vo výrobnom procese 2. technologická funkcia vo výrobnom procese 3. využitie 4. technická úroveň 5. vek a ekonomická životnosť

  8. Využitie dlhodobého hmotného majetku je bezprostredne spojené s rizikom a zahrňuje : - prevádzkové riziko, je spojené s technikou a technológiou, so zlyhaním zamestnancov, kvalitou výstupov, dynamikou inovačných zmien a pod. - trhové riziko, problém predaja a výška ceny, obchod s nespoľahlivým partnerom, - finančné riziko, prinášajú zmeny úrokových sadzieb, zmeny úverových podmienok, neuhrádzanie včas svojich záväzkov dlžníkom, zmeny menových kurzov, ktoré ovplyvňujú ceny exportu a importu, nedostatok likvidných prostriedkov a pod.

  9. Ukazovatele využitia dlhodobého majetku  Pre účely vyjadrovania dlhodobého majetku a jeho jednotlivých zložiek môžeme použiť ukazovatele, ktoré sa týkajú: 1. obnovy resp. zmeny hodnoty dlhodobého majetku, 2.    využitia dlhodobého majetku, 3.    aktivity, efektívnosti a rentability majetku. ad1/ Sem zaraďujeme najmä tieto ukazovatele: - koeficient obnovy, resp. rozšírenia majetku, ktorý vyjadrujeme ako pomer prírastku majetku v priebehu roka k jeho konečnému stavu v nadobúdacích, resp. reprodukčných cenách. - koeficient úbytku majetku, ktorý je pomerom úbytku majetku k počiatočnému stavu majetku.

  10. ad 2/ Medzi ukazovatele využitia dlhodobého majetku patria: Extenzívne využitie skúma využívanie dlhodobého hmotného majetku v čase. Čím väčší počet hodín je výrobné zariadenie, stroj, technológia a pod. v činnosti, tým je vyššie jeho extenzívne využitie. Rozborom tu zisťujeme mieru ich časového využitia, najmä ku kalendárnemu fondu pracovného času. Túto mieru vyjadrujeme koeficientom extenzívneho využitia: Ts ke =––––– Tz Kde : ke - koeficient extenzívneho využitia Ts - skutočný čas činnosti hmotného majetku Tz - čas porovnávanej základne, spravidla kalendárny fond pracovného času.

  11. Jedným z významných ukazovateľov extenzívneho využitia je koeficient smennosti. Koeficient smennosti vypočítame tak, keď robotníkov vo všetkých zmenách delíme počtom robotníkov v plnej zmene. Na presnejšie vyjadrenie sa v praxi často berie počet odpracovaných hodín v jednotlivých zmenách. Vzorec výpočtu je nasledujúci: R1+R2+....R4 ks = –––––––––––––– R Kde : ks - koeficient smennosti R1 – R4 - počet pracovníkov v jednotlivých zmenách R - počet pracovníkov v plnej zmene

  12. Intenzívne využitie je dané objemom produkcie vyrobenej za časovú jednotku počas jeho skutočnej činnosti. Intenzívne využitie je tým väčšie, čím väčšie množstvo výrobkov alebo medziproduktov sa na výrobnom zariadení vyrobí za časovú jednotku. Najdôležitejšími činiteľmi vyššieho intenzívneho využitia výrobného zariadenia sú modernizácia a intenzifikácia výrobného procesu. Mieru využitia vyjadrujeme koeficientom intenzívneho využitia: Qs ki = –––– Qz Kde : ki - koeficient intenzívneho využitia Qs - skutočne vyrobený objem produkcie za vymedzený čas Qz - inštalovaná produkčná schopnosť za vymedzený čas, štítkový výkon.

  13. Integrálne využitie Je súčinom extenzívneho a intenzívneho využitia technickej časti majetku podniku a komplexne vyjadruje mieru jeho využitia. Kinteg= ke . ki

  14. Ukazovatele aktivity vypovedajú, či podnik efektívne hospodári so svojím majetkom. Túto výpoveď umožňujú sledovať ukazovatele vyjadrujúce obratovosť, resp. viazanosť majetku, a to ukazovatele zamerané na rozhodujúce položky majetku. tržby • Obrat neobežného majetku = ––––––––––––––––– neobežný majetok Ukazovateľ vyjadruje činnosť neobežného majetku, pričom pri jeho interpretácii treba zohľadniť mieru opotrebenia neobežného majetku. Je logické, že starší podnik má priaznivejšiu hodnotu ako mladší.

  15. tržby • Obrat celkového majetku= –––––––––––– celkový majetok Je to ukazovateľ najkomplexnejšie merajúci využitie celkového majetku, ktorý sa vypočíta ako podiel tržieb k celkovému majetku. Ukazovateľ obratu celkového majetku slúži k hodnoteniu bonity podniku. Keď má hodnota tohto ukazovateľa klesajúcu tendenciu, podnik má vytvoriť aktivitu smerom k zvyšovaniu tržby alebo by mal znižovať stav majetku.

  16. Ukazovateľ bilančnej likvidity sa bežne nesleduje, lebo jeho hodnota je zaujímavá len pri likvidácii podniku. Vypovedá o schopnosti podniku uhradiť dlhodobé záväzky z výnosov predaja neobežného majetku. neobežný majetok • Bilančná likvidita = ––––––––––––––––– dlhodobé cudzie zdroje Ukazovateľ rentability aktív vyjadruje mieru celkovej ziskovosti, ktorú podnik dosahuje prostredníctvom využívania svojho majetku. Meriame ho: zisk • Rentabilita aktív= –––––––– aktíva

  17. Fyzické opotrebovanie dlhodobého majetku vzniká predovšetkým v dôsledku jeho používania, ale aj v dôsledku vplyvu prostredia. Medzi rozhodujúce formy fyzického opotrebovania môžeme zaradiť bežné opotrebovanie z dôvodu použitia majetku, poškodenie majetku, znehodnotenie živelnými pohromami a pod. Morálne opotrebovanie dlhodobého hmotného majetku vzniká jednak v dôsledku rastu produktivity práce a tým znižovaním nákladov a cien dlhodobého majetku, jednak výrobou dokonalejšieho, výkonnejšieho dlhodobého majetku v dôsledku vedecko - technického pokroku, rozvoja techniky a pod. Pri morálnom opotrebení, resp. morálnej životnosti nemožno vychádzať iba z požiadavky, aby dlhodobý hmotný majetok slúžil svojmu účelu len do vtedy, kým sa vo výrobe a v predaji neobjavia nové technicky dokonalejšie formy dlhodobého majetku.

  18. Stupeň opotrebenia

  19. Postupné, systematické rozvrhovanie nadobúdacej ceny dlhodobého majetku do nákladov podniku počas doby jeho životnosti sa uskutočňuje pomocou odpisov. O d p i s y definujeme ako časť ceny dlhodobého majetku, ktorá sa v priebehu jeho životnosti systematickým spôsobom zahrňuje do hospodárskych nákladov podniku, vynaložených za určité obdobie. Sú zachytávané vo výsledovke podniku. Odpisy je treba odlišovať od pojmu oprávky k dlhodobému majetku. Tie vyjadrujú kumulovaný súhrn uskutočnených odpisov majetku k určitému okamžiku. Sú zachytávané v súvahe podniku. Porovnaním oprávok s nadobúdacou cenou je možné približne vyjadriť stupeň opotrebenia majetku.

  20. Odpisy okrem toho, že v peniazoch vyjadrujú stupeň a priebeh opotrebovania dlhodobého majetku, majú z pohľadu ekonomiky podniku aj ďalší význam: -   ako zložka hospodárskych nákladov ovplyvňujú úroveň vykazovaného výsledku hospodárenia a tým aj základ dane zo zisku a rentabilitu podnikania, - do doby obnovy dlhodobého majetku vystupujú ako voľný finančný zdroj, použiteľný k akémukoľvek účelu. Je treba si uvedomiť, že odpisy síce predstavujú súčasť hospodárskych nákladov, ale nie sú súčasne peňažným výdajom. Odpisy teda nepredstavujú úbytok peňažných prostriedkov podniku a sú považované za nepeňažný náklad /noncash expense/.

  21. Metódy odpisovania Odpisovanie dlhodobého hmotného majetku (okrem pôdy a pozemkov, ktoré sa neodpisujú) znižuje jeho nadobúdaciu cenu o odpisy. Odpisovanie sa uskutočňuje buď v závislosti na • čase, alebo podľa • výkonu (u niektorých strojov a dopravných prostredkov). Prevláda časové odpisovanie podľa rozloženia odpisov v predpokladanej dobe životnosti vo forme lineárneho odpisovania alebo variabilného odpisovanie. Odpisovámetóda je postup, akým podnik prenáša vstupnú cenu dlhodobého majetku do nákladov.

  22. Odpisová sadzba pri zohladnení výkonu :

  23. Praktická využiteľnosť výkonových odpisov je však veľmi obmedzená, pretože je obtiažné vopred určiť s dostatočnou presnosťou celkový výkon dlhodobého majetku, ktorý daný majetok podá počas celej normovanej doby životnosti. S určitou presnosťou je možné potenciálny výkon odhadnúť iba v pripade aktívneho jednoúčelového dlhodobého majetku. Výkonové odpisy by sa mali využívať v tých prípadoch, keď je predpoklad, že príčinou vyradenia dlhodobého majetku bude fyzické opotrebovanie, ktoré sa uskutoční v kratšom časovom intervale než morálne opotrebenie.

  24. Časové metódy delíme na lineárne a variabilné. P r i l i n e á r n e j m e t ó d e odpisovania sa odpisy rozvrhujú na jednotlivé roky fungovania investície rovnakým podielom z ceny majetku. Neberie sa pritom ohľad na stupeň využitia majetku v rôznych obdobiach jeho používania. Lineárne odpisovanie nemusí viesť k rovnomernému zaťaženiu jednotlivých výrobkov odpismi. Variabilné metódy odpisovania delíme na progresívne odpisy a degresívne odpisy. Progresívne odpisy sa vo svete uplatňujú len výnimočne. Zdôvodňujú sa potrebou úrokovať kapitál fungujúci ako amortizačný fond, t.j. kapitál vytvorený z odpisov, ktoré sa postupne zadržali na obnovu dlhodobého majetku. Ich veľkou nevýhodou je skutočnosť, že v prípade predčasného vyradenia dlhodobého majetku pred uplynutím normovanej životnosti ( t ) neopísaná zostatková cena vykazuje vysokú hodnotu, čo sťažuje obnovu dlhodobého majetku. Z toho dôvodu sa výhodnejšie pre podnik z hľadiska zostatkovej hodnoty a tvorby zdrojov na obnovu dlhodobého majetku javia degresívne odpisy, ktoré minimalizujú potenciálne straty súvisiace s predčasným vyradením dlhodobého majetku a umožňuje odpísať dlhodbobý majetok v čo najkratšej dobe.

  25. Zmyslom všetkých metód z r ý c h l e n é h o o d p i s o v a n i a (degresívneho resp. progresívneho) dlhodobého majetku je vyjadriť predovšetkým značné morálne zastarávanie niektorých druhov strojov, technológii a pod. pri zaistení ich rýchlej obnovy. Podstata degresívnej metódy odpisovania spočíva v tom, že sa výška odpisov v priebehu doby životnosti postupne znižuje. Miera degresie závisí od konkrétne uplatňovaného postupu odpisovania. Výška odpisov pri nich spravidla klesá od maxima k minimu, takže prináša rôzny ročný odpis počas životnosti majetku. Celkovú výšku ročných odpisov pri uvedenej metóde determinuje odpisová sadzba, životnosť a druh použitej degresívnej metódy.

  26. Podstata aritmeticko – degresívnej metódy spočíva v takom spôsobe odpisovania zo vstupnej ceny tak, že odpisované sumy tvoria klesajúci aritmeticky rad (1. radu), pričom priebeh krivky je lineárny a krajným prípadom je lineárny odpis s rovnakými stálymi odpismi v podobe časovo-proporcionálneho odpisovania. Pri tejto metóde je snaha dosiahnuť taký stav, aby najvyššie odpisy pripadali na to obdobie, keď sa dosahujú najvyššie výnosy. V praxi našich podnikov sa uvedená metóda využíva len sporadicky Podstata kumulatívnej metódy je, že odpisová sadzba a tým aj výška odpisov klesá aritmetickým radom. Odpisové percento zo vstupnej ceny sa na príslušný rok alebo obdobie určí na základe počtu rokov, ktoré ešte zostávajú do uplynutia životnosti, deleného kumulatívnym súčtom poradových čísel všetkých rokov (období). Nazýva sa aj metódou sumy čísel.

  27. Podstata geometrickej degresívnej metódy vychádza v prvom roku odpisovania zo vstupnej ceny a v ďalších rokoch je odpisovou základňou zostatková (účtovná) cena. Výška ročných odpisov sa vypočíta na základe príslušnej odpisovej sadzby, ktorú si stanovíme podľa doby životnosti. Pri tejto metóde ročná suma odpisov je každý rok menšia, ale odpisová sadzba je rovnaká. Nulová účtovná cena sa teoretický nedosiahne nikdy, preto sa v praxi konečná zostatková cena odpíše jednorázovo. Použitie tejto metódy v praxi je častejšie, pretože zabezpečuje pre podnik v prvých rokoch odpisovania vysoké odpisy, čím sa znižuje účtovný výsledok hospodárenia.

  28. Koeficienty pre zrýchlené odpisovanie O - ročné odpisy Vc - vstupná cena odpisovaného majetku Op - oprávky (tzn. doteraz uskutočnené odpisy) k - koeficient pre zrýchlené odpisovanie v ďalších rokoch odpisovania r - počet rokov, počas ktorých už bol dlhodobý (investičný) hmotný a nehmotný majetok odpisovaný

  29. 2 1 Oprávky NC ZC O 1 3 2 a t tO Vzťah medzi cenami dlhodobého majetku a spôsobmi odpisovania

  30. NC ZC O 1 2 t Daňové odpisy pre 1. odpisovú skupinu v percentách NC–nadobúdacia cena odpisovaného majetku ZC–zostatková cena odpisovaného majetku tO–doba odpisovania O–oprávky a –jednorázový odpis zostatkovej ceny pri vyradení t –čas v rokoch t

  31. Členenie odpisovaného majetku pre účely daňového odpisovania platné od 1.1. 2004 • 1. skupina 4 roky • 2. skupina 6 rokov • 3. skupina 12 rokov • 4. skupina 20 rokov

  32. Ročný odpis pre daňové rovnomerné odpisovanie platné od 1.1.2004

  33. Koeficient pre daňové zrýchlené odpisovanie v druhom a ďalších rokoch od 1.1.2004

  34. NC, ZC, O NC + NC   ZC=NC –O + NC = ZC      NC ZC1  a a  ZC1     t ts >tn ts <tn -  ZC tn   NC – nadobúdacia cena odpisovaného majetku ZC1 – zostatková cena pri likvidácii odpisovaného majetku ts – skutočná doba životnosti odpisovaného majetku tn – normovaná doba životnosti odpisovaného majetku O – oprávky a – jednorázový odpis ZC pri vyradení t – roky

  35. Akumulačný (Reprodukčný) efekt odpisov a amortizačný multiplikátor Podmienkou vzniku reprodukčného efektu je, aby: - podnik uvoľnené odpisy plynulo reinvestoval, ak odpisy dosiahnu postačujúcu výšku na investovanie, -  nedochádzalo k rastu cien dlhodobého majetku, pretože zvýšenie ako aj zníženie cien dlhodobého majetku priebeh uvoľnenia kapitálu modifikujú, - v podniku pri obstarávaní dlhodobého majetku vznikla istá „investičná vlna“. Oslabujúci faktor pôsobenia reprodukčného efektu je inflačný vývoj, spôsobujúci rast reprodukčných cien dlhodobého majetku, ktorý uvoľňujú kapitál v objeme pôvodných obstarávacích cien, ale reprodukčné ceny sa zvyšujú, čo odkrajuje z reprodukčného efektu odpisov a pri istej miere inflácie je reprodukčný efekt úplne eliminovaný, prípadne uvoľnené odpisy nestačia ani na jednoduchú obnovu.

  36. Na rozsah efektu z využívania uvoľneného kapitálu vplýva predovšetkým: -  dĺžka používania dlhodobého hmotného majetku. Výška efektu je tým nižšia, čim je kratšia životnosť dlhodobého majetku; s predlžovaním životnosti dlhodobého hmotného majetku výška efektu vzrastá, -  uplatňovaná odpisová metóda; pri uplatňovaní degresívnych odpisových metód je efekt vyšší, skracuje sa však obdobie na ustálenie jeho výšky, -  spôsob nadobúdania, resp. uvádzania do činnosti dlhodobého hmotného majetku; dobre orientovanou investičnou politikou môže podnik usmerniť rozsah a čas vzniku efektu a tak ovplyvňovať svoj rozvoj, -   štruktúra zdrojov financovania dlhodobého hmotného majetku ovplyvňuje rozsah efektu; ak je dlhodobý hmotný majetok financovaný z vlastných zdrojov, efekt sa v plnom rozsahu prejaví na úrovni podniku. Za predpokladu financovania majetku z cudzích zdrojov sa v rozsahu, v akom sa odpisy používajú na ich splácanie posúva aj príslušný efekt z využívania uvoľneného kapitálu.

  37. Amortizácia dlhodobého majetku má pre podnikové hospodárstvo zásadný význam, z ktorého sa odvodzujú aj požiadavky, ktorým by mala konkrétna aplikovaná metóda odpisovania zodpovedať. Sú to najmä tieto požiadavky: -  odpisy sa musia v žiaducej výške a ekonomicky optimálnom čase premietnuť do nákladov tak, aby sa zabezpečilo financovanie hmotnej reprodukcie majetku -   straty v dôsledku morálneho opotrebovania sa minimalizujú -  odpisovanie má byť také, aby odpisy priaznivo ovplyvňovali pohyb nákladov, napr. vyššie náklady na opravy a udržiavanie dlhodobého hmotného majetku na konci jeho životnosti sa majú kompenzovať znižovaním veľkosti odpisov. V podnikovom hospodárstve, ktoré vykazuje prvky ekonomického rastu proces amortizácie pôsobí na vytváranie hodnoty a objemu dlhodobého hmotného majetku multiplikatívne. V podnikovej praxi sa v tomto význame hovorí o amortizačnom multiplikátore.

  38. Amortizačný multiplikátor • Jeho veľkosť udáva vzťah medzi celkovými novými investíciami a netto investíciami v danom období. NoI - nové investície – NoI = BI – O NI – netto investície BI – brutto investície m – priemerná životnosť DHM m+1 = amortizácia v roku obnovy

  39. Faktory vplyvu na veľkosť odpisov • Veľkosť a štruktúra dlhodobého majetku • Ceny majetku • Doba odpisovania majetku • Metóda odpisovania

  40. V súlade so zákonom o účtovníctve majetok nezaradený medzi neobežný patrí do obežného majetku. Zložky obežného majetku sú položkou dlhodobé pohľadávky odlišné od kategórie krátkodobý majetok.

  41. Kolobeh a obrat obežného majetku

More Related