Gymnázium Ľudovíta Štúra Zvolen

1. Gymnázium Ľudovíta Štúra Zvolen Jednoklíčnolistové rastliny (niektorí zástupcovia) Rasťo Odaloš Trieda: 1. A Šk. rok: 2004/2005

2. Lipnica lúčna (Poa pratensis) Trieda: jednoklíčnolistové rastliny (Liliopsida) Čeľaď: lipnicovité (Poaceae) Plod: zrno Stonka: steblo Lipnica lúčna je jednou z najrozšírenejších a zároveň aj najlepších lúč­nych a pasienkových tráv. Je to dôležitá krmovina. Nie je náročná na vodu ani na kvalitu pôdy. Po poko­sení rýchlo dorastá a v lúčnych porastoch vytvára hustú mačinu. Táto vlastnosť sa využíva na zakladanie kobercových trávnikov v parkoch, na ihriskách, športových letis­kách.

3. Pšenica obyčajná (Tríticum aestivum) Raž siata (Secale cereale) Trieda: jednoklíčnolistové rastliny (Liliopsida) Čeľaď: lipnicovité (Poaceae) Stonka: steblo Plod: zrno obilniny Lán obilia je vlastne veľká továreň na múku, a tým aj na chlieb, pečivo, buchty, cestoviny... Obilniny sú už dnes také prešľachtené, že si na prvý pohľad ani neuvedomujeme, že sú to trávy. A predsa stavbou klasu, kvetov i obiliek, zväzkovitými koreň­mi a dutými steblami s kolienkami potvrdzujú príbuznosť s trávami. Semená obilia — obilky — sú veľmi výživné. Obsahujú predovšetkým škrob, ale aj bielkoviny, cukry, tuky a vitamíny. Okrem múky a krupice sa z obilia vyrába aj škrob, pivovarníky slad (z jačmeňa) a lieh. Plané trávy majú drobné obilky, vretená ich klasov sa lámu a obilky vypadá­vajú z pliev. Vyšľachtené obilie má neporovnateľne väčšie klasy aj obilky. Klasy sa po dozretí nerozpadávajú a obilky sa z pliev uvoľňujú až pri mlátení. pšenica obyčajná raž siata

4. Kokosovník obyčajný (Cocus nucifera) Trieda: jednoklíčnolistové rastliny (Liliopsida) Čeľaď: arekovité – palmy (Arecaceae) Plod: kôstkovica Kokosovník je jedna z najzaujíma­vejších a najznámejších paliem. Má veľký hospodársky význam. Jeho plod – kokosový orech – má veľmi tvrdú škrupinu, a preto sa môže bez poškodenia prepravovať na veľké vzdialenosti. Vďaka tomu ho poznajú na celom svete. Kokosová palma pochádza pravdepodobne z Polynézie, ale dnes sa tieto stromy vyskytujú na morských pobreží všetkých tropických oblastí sveta. Pružné, vysoké a štíhle kmene s cho­cholom listov na vrchovci už zďaleka vidieť na obzore. Medzi listami vyrastajú metliny drobných kviet­kov a po ich oplodnení jedny z najväčších semien na svete. Plod kôstkovica obsahuje jedno semeno. Hladká kožovitá blana na povrchu plodu sa po zbere odstraňuje, čím sa odhalí tvrdá tenká škrupina kôstky obalená vrstvou hnedých vláken. V takejto podobe sa kokosové ore­chy dostávajú na trh. V kôstke je semeno. Tvorí ho tenké hnedé osemenie a asi dvojcentimetrová vrstva bieleho jedlého bielka. Stred semena je dutý. Nezrelý orech obsa­huje asi pol litra sladkastej tekutiny — kokosového mlieka. Sladká palmová šťava sa získava aj z nerozvinutých súkvetí. Pije sa čer­stvá alebo skvasená ako palmové víno. Destiláciou kvasenej šťavy vzniká alkoholický nápoj zvaný arak.

5. Gymnázium Ľudovíta Štúra Zvolen Dvojklíčnolistové rastliny (niektorí zástupcovia) Rasťo Odaloš Trieda: 1. A Šk. rok: 2004/2005

6. Blyskáč jarný (Ficaria verna) Trieda: dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae) Plod: nažka Vývoj tejto rastliny je veľmi rýchly. Väčšinou sa začína v apríli, niekedy už v marci, a trvá do mája. Za toto obdobie vytvorí blyskáč množstvo listov a kvetov, ale len málo semien, často nijaké. Tento nedostatok si vynahradzuje ľahkým vegetatívnym rozmnožovaním pomocou hľúzok. Hľúzky sú dvojaké. Jedny sa tvoria v koreňovej časti pod zemou, a to tak, že niektoré korene zhrubnú v kyjovité útvary obsahujúce škrob. Iné vyrastajú v pazuchách spodných listov (napríklad u ľalie cibuľkonosnej). Tieto rozmnožovacie hľúzky sa podobajú obilným zrnám. Po odu­mretí listov a stoniek padnú do pôdy, prezimujú v nej a nasledujúcej jari z nich vyrastajú nové rastlinky. Pri väčších dažďoch ich voda splaví a na niektorých miestach ich vo väčšom množstve nakopí, takže porast je tam potom veľmi hustý. Mladý blyskáč jarný je jemný a krehký, listy sa preto v niektorých krajinách zbierajú na šalát. Neskôr má horkú chuť a je jedovatý.

7. Mak vlčí (Papaver rhoeas) Trieda: dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) Čeľaď: makovité (Papaveraceae) Plod: tobolka (makovica) Začiatkom leta príroda len tak hýri farbami kvetov. Výraznou zložkou tejto palety sú ohnivočervené kvety vlčieho maku. Prv boli neodmysliteľnou okrasou obilných polí, teraz sa vďaka chemickým prostriedkom proti burinám usídlili na rumoviskách, popri cestách, v priekopách a na iných neobrábaných priestranstvách. Štyri krehké opadavé jasnočervené korunné lístky vlčieho maku sú pred rozkvitnutím poskladané do ovisnutého puku, uzavretého dvoma takis­to opadavými, chlpmi porastenými kališnými lístkami. Ovisnutý puk sa pred otvorením kvetu vztýči. Vnútro kvetu vypĺňa množstvo tyčiniek, kto­rých čierne pernice výrazne kontrastujú s korunnými lístkami a jediným semenníkom, z ktorého sa po odkvitnutí vyvinie plod — lysá makovica. V nej je asi tridsaťtisíc drobných olejnatých semien. Vlčí mak je jedovatý, ale správne použitý je súčasne aj liečivou rastlinou. Sušené okvetné lístky sa používajú na prípravu sirupov proti kašľu, utišujúcich liekov a na farbenie roz­tokov.

8. Breza previsnutá (Betula pendula) Trieda: dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) Čeľaď: brezovité (Betulaceae) Belostná krása brezových kmeňov s tmavými škvrnami vyniká v lesnom poraste aj v lete, no ešte väčšmi vžime. Vtedy na pozadí tmavých smrekov a holých listnáčov doslova svieti do diaľky. Kým sa tenké ovisnuté konáriky nepokryjú svetlou zeleňou, vyniká jemná vzdušná stavba koruny. Breza kvitne v apríli a máji súčasne s pučaním lepkavých lístkov. Jednoduché jednodomé kvietky sú v samčích i samičích jahňadách. Samčie bývajú hne­dasté a na koncoch konárikov ovisnuté, samičie sú kratšie, zelené a počas kvitnutia vzpriamené. O opele­nie a neskôr o roznesenie semien sa stará vietor. Šišticovitá samičia jahňada sa celá rozpadáva a jednotlivé nažky, kryté trojlaločnými šupinami, letia vzduchom ako lietadlo. Dospelá breza vytvorí každoročne statisíce semien, z ktorých však len zlomok nájde vhodné miesto na vyklíčenie. Krásne brezy na skalách, zrúcaninách a neplodných pôdach pritom nie sú vzácnosťou. Breza je veľmi skromná drevina, nenáročná na pôdu, potrebuje len dostatok slnka. Rastie i ďaleko na severe pri polárnom kruhu, a to buď samostatne, alebo v zmiešaných porastoch s osikou a jelšou.

9. Ruža šípová (Rosa canina) Trieda: dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) Čeľaď: ružovité (Rosaceae) Plod: nažka Pre svoju krásu, vôňu, farbu i vznešenosť sa ruža nazýva kráľovnou kvetín. To však platí iba pre šľachtené ruže, a nie pre ich divorastúcu príbuznú a jednu z jej prapredkov. Ruža šípová je skôr skromne pôvab­ná ako krásna, a to predovšetkým množstvom ružových alebo bielych kvetov, ktoré na jar menia nepríjemne tŕnistý ker na kyticu kvetov. Ružové kry zdobia poľné cesty a medze tak v čase kvitnutia, ako aj na jeseň, keď ružovú farbu kvetov vystrieda žiarivá červeň šípok. Šípky sú nepravé plody. Vlastné plody sú tvrdé chlpaté nažky uložené v kvetnom lôžku, ktoré sa mení v dužinatú šípku.

10. Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) Trieda: dvojklíčnolistové rastliny (Magnoliopsida) Čeľaď: ružovité (Rosaceae) Plod: nažka Jahoda obyčajná je známa pre svoje šťavnaté plody. Lenže jahody vlastne nie sú pravé plody. Sú to súplodia, skladajúce sa z množstva vlastných plodov — nažiek. Šťavnatá dužina, na ktorej si pochutnávame, nie je plod, ale zdužnatené kvetné lôžko, do ktorého sú vtlačené nažky. Jahody dozrievajú začiatkom júna na lesných čistinách, rúbaniskách, na kraji lesa, na medziach a všade, kde je dosť slnka. Niekde je zem doslova vystlaná jahodami ako čer­veným kobercom. To preto, že sú obdarené mimoriadne účinným za­riadením na rýchle vegetatívne roz­množovanie. Sú to poplazy — rýchlo zakoreňujúce sa výhonky. Jahodové lístie sa používa na prípravu chutného a liečivého čaju.