Environmentálne prostredie a imunitný systém detí

1. Environmentálne prostredie a imunitný systém detí Mária Šustrová Slovenská zdravotnícka univerzita

2. Jacques Monodnositeľ Nobelovej ceny „Nie je prekvapujúce, že v lone matky Prírody sú pripravené lieky na všetky choroby jej detí, ktoré vyvolali ľudia.“

3. Vonkajšie prostredie a zdravotný stav detí • Všeobecne sa prijíma fakt, že naše životné prostredie je kontaminované množstvom polutantov, ktoré prostredníctvom vzduchu, potravy, vody ale aj kontaktom s povrchom tela sa dostávajú do makroorganizmu a vyvolávajú množstvo reakcií, ktoré majú vplyv na zdravotný stav populácie. • Vysoká morbidita a mortalita chorôb kardiovaskulárneho systému, nádorových ochorení, ale aj ďalších porúch nervového, imunitného a pohybového systému prispievajú k celkove nízkej strednej dĺžke života.

4. Vonkajšie prostredie a zdravotný stav detí Napriek týmto faktom nám stále chýba dostatok presvedčivých vedeckých dôkazov potvrdzujúcich priamu súvislosť medzi škodlivinami z vonkajšieho prostredia a poruchami zdravia

5. Integráciu organizmu zabezpečujú tri komplexné systémy, ktorých spoločnou vlastnosťou je extracelulána komunikácia na krátke aj dlhé vzdialenosti. Patrí sem:

6. Imunitný systém Chráni organizmus pred škodlivými vonkajšími (baktérie, vírusy, plesne) alebo vnútornými vplyvmi (malignita) pomocou humorálnych mechanizmov, alebo mechanizmov zabezpečovaných osobitnými typmi buniek. Hoci sa dlho považoval za autonómny, predsa je pod významným vplyvom nervového a endokrinného systému a naopak, sám tiež pôsobí na neuroendokrinný systém.

7. Faktory, ktoré ovplyvňujú imunitný systém u detí Fyziologický vývin detí závisí od: • genetických faktorov • vonkajšieho prostredia (environmentálneho prostredia)

8. Imunita nás chráni po celý život proti vonkajším aj vnútorným škodlivinám a zabezpečuje „poriadok“ vo vnútri tela Oslabená imunita (Imunodeficiencie)– vyššia vnímavosť na infekcie • detský vek – imunita se vyvíja, imunitný systém nie je doposiaľ vyzretý • staroba – imunita „starne“ • dlhodobé chronické ochorenia Nadmerná aktivita imunity –“prestrelené“ - imunitné reakcie – hypersenzitivita (alergie) Autoimunitné choroby – organizmus útočí proti vlastným tkanivám

9. ZÁPAL • Základná obranná reakcia nášho tela na vonkajšie a vnútorné škodliviny IMUNITNÝ SYSTÉMsa významnou mierou podieľa na zápalovej reakcii • Zápalová reakcia zaisťuje nielen obranu, ale aj obnovu poškodených tkanív Účinný zápal je výsledkom súhry a vyváženosti prozápalových a protizápalových faktorov

10. Ovplyvnenie aktivácie zápalových buniek adhezívne molekuly

11. Aké škodliviny zasahujú do funkcie imunitného systému? • Chemické látky (rozpúšťadlá, hnojivá, vláknité prachy, čistiace prostriedky, ale aj liečivá a iné) • Mechanické poškodenie (narušenie prirodzenej bariéry) • Organické zlúčeniny • Mikroorganizmy • Pele stromov, tráv, kvetín, burín (inhalačné alergény) • Chlpy zvierat, roztoče a iné

12. Zmeny imunitných funkcií u detí • Porucha prirodzenej bariéry • Zmeny v prirodzenej (innate) imunite • Zmeny v adaptívnej imunite (protilátkovej a bunkami sprostredkovanej) • Hypersenzitivita – alergie • Autoimunitné choroby • Nádorové choroby

13. Vplyv životného štýlu a stravovania na imunitný systém u detí • Úloha dojčenia • Celkový nutričný stav (energetický metabolizmus, extrémne stavy výživy-anorexia, obezita, chronické choroby – DM1) • Deficiencia vitamínov, minerálnych látok • Nedostatok pohybu, ev. vrcholový šport • Zlozvyky, jednostranné stravovanie

14. Alergie u detídnes až 40 % detí má nejakú formu alergie • Dojčatá a malé deti: kožné prejavy (atopický ekzém, alergie dýchacieho traktu, PA • Staršie deti a adolescenti: polinózy, A. bronchiale, kožné prejavy – atopický ekzém, žihľavla, PA

15. Potravinové alergény??

16. Najčastejšie potravinové alergény Oriešky:arašidy, lieskovce, pistácie, mandle Bielkoviny:kravského mlieka, vaječný bielok Ovocie:jablká, jahody, citrusy, kivi, banán, broskyne, marhule, slivky, hrozno, avokádo Zelenina:zeler, rajčiny, mrkva, uhorka, zemiaky Morské plody a ryby:ustrice, krevety, kraby Obilniny a ryža:pšenica, raž, ovos, jačmeň, sója Farbivá a konzervačné prostriedky a iné

17. Proces vzniku a priebehu alergickej reakcie Fáza senzibilizácie:prvý kontakt s Ag, vznik špecifických IgE, väzba na vysokoafinitné Fc-receptory na povrchu žírnych buniek a bazofilov Fáza aktivácie:ďalší kontakt s tým istým alergénom, väzba alergénu na molekuly IgE už predtým nadviazané na Fc-receptory Klinické príznaky anafylaktickej reakcie: uvoľnenie mediátorov anafylaxie

18. Skrížená alergia

19. Atopická dermatitída u dieťaťaširoké spektrum potravinových alergénov

20. Pacientka V.S, 12 rokov, potravinové alergény: pšeničná a ražná múka, jablko, hruška, slivka, zeler, mrkva, mlieko, sója, kraby

21. Možnosti prevencie potravinovej alergie • Odstránenie alergénov z prostredia tehotných žien (obmedzenie konzumácie vajec, orieškov, plodov mora, aditívnych látok - farbív) • Deťom do roka nepodávať potraviny, ktoré by mohli viesť k senzibilizácii (kravské mlieko, vajcia, orechy, lepok, citrusové ovocie, mak, med). • Pri dokázanej potravinovej alergii obmedziť expozíciu alergénom, nekonzumovať potraviny vedúce k rozvoju príznakov alergie • Pri inhalačnej alergii poznať skrížené reakcie s potravinami • Dodržiavať odporučenú liečbu alergológmi

22. Ďakujem za pozornosť