Pracovný úraz, choroba z povolania

1. Vedecká konferencia s odbornou diskusiou na tému: „Úrazové poistenie a invalidita“ Bratislava, 10. septembra 2014 Význam jednotného, komplexného posudzovania zdravotného stavu osoby po úraze ako východisko pre stanovenie následných životných potrieb. MUDr. Orgonášová Mária, CSc. Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR

2. Pracovný úraz, choroba z povolania • Pracovný úraz- poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle, krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. • Choroba z povolania - choroba, uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla zamestnancovi pri plnení, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných, alebo služobných úloh.

3. Východiská liečby po úraze, alebo akútnom ochorení Biologické vyliečenie - dosiahnutie úplného vyliečenia, prípadne dosiahnutie dlhodobej remisie Trvalé následky – trvalá porucha štruktúry, alebo funkcie - zdravotné postihnutie Psychologické vyliečenie - pacient sa s chorobou alebo následkami úrazu zmieri, príjme ich ako nutnosť a napriek zdravotným obmedzeniam sa bude usilovať o normálny život Sociálne vyliečenie – opätovné začlenenie do spoločnosti vďaka komplexnej sociálneja pracovnej habilitácii a rehabilitácii, poskytnutiu nevyhnutných kompenzácii

4. Aktuálne medzinárodné dokumenty • International Classification of Functioning, Disability and Health (ICF) (WHO, 2003) •Podčiarkuje úlohu prostredia, v ktorom OsZP žije a môže/nemôže naplno rozvinúť svoj potenciál • Convention on the Rights of Persons with Disabilities (CRDP) (UNO, 2008) •Najdôležitejší medzinárodný, právne vynútiteľný, dohovor platný aj pre SR. • World Report on Disability (WHO, 2011) •Najnovšia komplexná analýza situácie so ZP vo svete, ktorá ponúka štátom a spoločnostiam návod na zaobchádzanie s OsZP v zmysle ich maximálnej sociálnej inklúzie •Nástroj na podporu implementácie CPRD

5. WHO Akčný plán „Lepší život pre OsZP 2014-2021“ Ďalšia konkretizácia postupov a praktických krokov na zlepšenie kvality života 1 miliardy OsZP vo svete (15% svetovej populácie s narastajúcou proporciou seniorov) 3 základné ciele: – Odstrániť bariéry a zlepšiť prístup k zdrav. službám – Posilniť a rozšíriť rehabilitáciu, habilitáciu, pomáhajúce technológie, asistenčné a podporné služby, a komunitne založenú rehabilitáciu; –Zlepšiť zber relevantných a medzinárodne porovnateľných dát o ZP a podporovať výskum ZP a súvisiacich oblastí a služieb

6. Dokument OSN – „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím“ V decembri 2006 schválilo Valné zhromaždenie OSN „Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím“ Vláda SR prijala „Dohovor“ v januári 2010, v marci 2010 bol ratifikovaný v NR SR. Po jeho uverejnení v júli 2010 v Zbierke zákonov nadobudol právoplatnosť a má prednosť pred vnútroštátnymi zákonmi aj v SR.

7. Definícia osôb so zdravotným postihnutím podľa Dohovoru OSN Osoby so zdravotným postihnutím zahrňujú osoby, ktoré majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne alebo zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.

8. Druhy zdravotného postihnutia Telesné postihnutia - problémy s mobilitou (amputácie horných, alebo dolných končatín, ochrnutia – parézy, plégie). Zmyslové postihnutia - problémy v prístupe k zvukovým, alebo zrakovým informáciám. Chronické choroby vnútorných orgánov - ischemická choroba srdca, hypertonická choroba, cukrovka, onkologické ochorenia, choroby dýchacích ciest, vrátane alergických ochorení (astmatické ochorenie), kožné ochorenia a alergické kožné prejavy – atopický ekzém a i.; Psychiatrické ochorenia - veľmi častá indukovaná depresia; Iné, resp. kombinované postihnutia – prelínanie rôznych porúch a následných zdravotných postihnutí, viacnásobné postihnutia.

9. Dohovor OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím – Čl. 4 Všeobecné záväzky • zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôdpre všetky osoby so ZP. Na tento účel sa zmluvné strany zaväzujú: • prijať všetky príslušné legislatívne, správne a iné opatrenia • prijať všetky príslušné opatrenia vrátane zákonodarstva na úpravu alebo zrušenie existujúcich zákonov, predpisov, zvykov a praktík, ktoré predstavujú diskrimináciu osôb so zdravotným postihnutím; (c)zohľadniť ochranu a podporu ľudských práv osôb so ZP v každej politike a v každom programe;

10. Ciele Podľa Dohovoru OSN, čl. 4 cieľom každej spoločnosti by malo byť: • zabezpečiť a podporovať plné uplatňovanie všetkých ľudských práv a základných slobôd pre všetky osoby so ZP • prijať opatrenia v maximálnom rozsahu svojich prostriedkov a v prípade potreby aj v rámci medzinárodnej spolupráce s cieľom postupne dosiahnuť plnú realizáciu týchto práv • prijať účinné a primerané opatrenia, ktoré by umožnili osobám so ZPdosiahnuť a udržať si maximálnu možnú samostatnosť, uplatniť v plnej miere telesné, duševné, sociálne a profesijné schopnosti a dosiahnuť plné začlenenie a zapojenie do všetkých oblastí života. • podporovať a rozširovať komplexné habilitačné a rehabilitačné služby a programy

11. Prístupy k problematike zdravotného postihnutia: • Klinický - medicínskymodel – problém jednotlivca, spôsobený chorobou, traumou alebo iným zdravotným stavom, ktorý vyžaduje lekársku starostlivosť • Sociálny - spoločenský model - porucha sa chápe ako spoločenský problém, komplexná paleta podmienok, z ktorých mnohé sú vytvárané spoločenským prostredím. Vyžaduje spoločenskú aktivitu a je kolektívnou zodpovednosťou spoločnosti. • ”Bio-psycho-sociálny” prístup, o ktorý sa opiera ICF, usiluje o integráciu týchto modelov. Syntéza, ktorá by umožňovala hodnotenie problému z pohľadu biologického, psychologického i sociálneho. Do úvahy berie aj environmentálne faktory • Ľudsko-právny pohľad -vychádza zdokumentu OSN (2006) „Dohovor o právach osôb so ZP“. V popredí je pohľad spoločnosti na možností uplatňovať si ľudské práva aj v prípade ťažkého ZP.

12. Ciele posudzovania zdravotného stavu Účel posudzovania: • posúdenie aktuálneho zdravotného stavu a stanovenie funkčných schopností • určenie potreby zabezpečenia príjmu pre invalidnú, resp. zdravotne postihnutú osobu, • určenie  nárokov na zabezpečenie zdravotných pomôcok a kompenzačných potrieb pre každodenný život posudzovanej osoby,  prípadne pre možnosť jej pracovného uplatnenia, • určenie možností ďalšieho spoločenského, prípadne aj primeraného pracovného uplatnenia sa či už v pôvodom zamestnaní, alebo po rekvalifikácii a získaní nových zručností, v inej profesii.

13. Posúdenie aktuálneho zdravotného stavu pacienta Ide o komplexné zhodnotenie • z hľadiska biologického a z hľadiska psychického • z hľadiska funkčného(z hľadiska schopnosti realizovať každodenné činností), • z hľadiska potreby poskytnutia zdravotníckych alebo iných kompenzačných pomôcok, alebo sociálnych dávok • z hľadiska možnosti vrátenia sa do pracovného procesu • v pôvodnom, alebo • v zmenenom zamestnaní, v rámci zmenenej pracovnej schopnosti (možnosti rekvalifikácie) • z hľadiska odkázanosti na pomoc druhej osoby

14. Predpoklady úspešnej inklúzie OZP • osobnostné predpoklady – úroveň vzdelania, schopnosť zvládať rôzne životné situácie, rodinné zázemie, kvalita a kvantita spoločenských vzťahov, príslušnosť k nejakej sociálnej skupine, v ktorej sa človek cíti dobre, celkové životné postoje; • komplexné bio-psycho-sociálne posúdenie zdravotného stavu a efektívna včasná intervencia • bezbariérová úprava životného prostredia (domáceho, pracovného);  • dostupnosť zdravotných a kompenzačných pomôcok •  možnosť získavania informácií a komunikácie cez internet; • diverzifikácia foriem rekvalifikácie (vrátane možnosti e-learningu, prístupného pre všetky druhy ZP); • aktívne opatrenia na trhu práce – podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím.

15. Meranie funkčných schopností – individuálných rozdielov pomocou ICF Dvaja pacienti s rovnakou diagnózou fungujú rozdielne Dvaja pacienti s rôznou diagnózou fungujú rovnako

16. Publikácie ICF • Základný text • - kompletná verzia • - Skrátená verzia • - CD rom • 2. Klinickýopis • & Návod na hodnotenie Program Phare-LIEN ref.č.:95-0835

17. Dokument WHO – Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - MKF Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia – MKF (International Classification of Functioning, Disability and Health – ICF) bola schválená všetkými 191 členskými štátmi WHO v r. 2001a bola odsúhlasená ako medzinárodný štandard na posudzovanie zdravia a zdravotného postihnutia. Vydanie slovenského prekladu ICF zabezpečila Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov SR ešte v r. 2003. Súčasne pripravila a v r. 2004 vydala aj príručku pre jej praktické používanie.

18. Trojdimenzionálna charakteristika zdravotného postihnutia podľa ICF • Porucha (impairment) - zmena štruktúry, resp. funkčného stavu človeka • Dizabilita – následok zmien funkčného stavu vo vzťahu k vykonávaniu určitých aktivít, t.j. akékoľvek obmedzenie, alebo nedostatok schopnosti vykonávať nejakú činnosť spôsobom, alebo v rozsahu, aký je považovaný u človeka za normálny. • Handicap – stav, ktorý nedovoľuje, alebo trvalo obmedzuje vykonávanie určitých činností za daných podmienok, v danom prostredí a tým limituje účasť takto postihnutého človeka na spoločenskom živote. Ide o nepriaznivú spoločenskú situáciu, ktorá v interakcii s dizabilitou obmedzuje plnenie úloh, ktoré pre danú osobu by mali byť normálne.

19. Posudzovanie po úraze V rámci lekárskej posudkovej činnosti sa na účely priznania úrazových dávok v právnom poriadku SR uplatňuje • koncepciaprofesijnej invalidity (stavovskej, zamestnaneckej), t.j. posudzuje sa zníženie, až nemožnosť výkonu pracovnej, či profesijnej činnosti, vykonávanej v čase vzniku dlhodobo nepriaznivého stavu - schopnosti jednotlivca vykonávať „poslednú“, čiže doterajšiu konkretizovanú činnosť. • následne, pri priznaní zamestnaneckej, či profesijnej invalidity, úrazová renta sa stáva súčasťou tzv. všeobecnej koncepcie invalidity

20. Definícia a posudzovanie zdravotného postihnutia v SR Slovenská legislatíva nepozná definíciu pojmu osoba so zdravotným postihnutím a pri posudzovaní zdravotného stavu postupuje podľa rôznych platných právnych noriem Občan so ZPpodľa zákona 461/2003 preukazuje invaliditua % mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťz dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania (40% - 70%, 71% a viac). Príloha č. 4 tohto zákona. je postavená na medzinárodnej klasifikácii chorôb – MKCH (medicínsky model), neposudzuje zostatkové schopnosti a možnosti aktivít pri poskytnutí adekvátnych pomôcok a  (IKT). Špecifické postavenie v oblasti posudzovania zdravotného stavu má vydávanie lekárskeho posudku podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia...

21. Posudzovanie zdravotného postihnutia v SR - pokrač. Občanom s ŤZP na účely z. č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP jeobčan, u ktorého pokles miery funkčnej schopnosti je 50% a viac. Príloha č. 3 je odvodená skôr od medzinárodnej klasifikácie chorôb (medicínsky model) a nie od Medzinárodnej klasifikácie funkčnej schopnosti, dizability a zdravia, ktorú odporúča WHO. Súčasná legislatíva pri hodnotení miery funkčnej poruchyberie do úvahy iba najzávažnejšie zdravotné postihnutie. Pri viacnásobnom postihnutí potom nie je možná pomoc a kompenzácia sociálnych dôsledkov všetkých porúch. Ani pri tomto posudzovaní sa prakticky neposudzujú zostatkové schopnosti a možnosti aktivít pri poskytnutí adekvátnych pomôcok, informačno - komunikačných technológií (IKT) a primeranej úprave životného prostredia (vrátane úpravy pracovných podmienok).

22. Posudzovanie zdravotného postihnutia v SR - pokrač. Občanom so ZP na účely z. č. 330/2008 – úplné znenie zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti jeobčan, uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu. Lekárska posudková činnosťpodľa § 19 skúma primeranosť ponúkaného pracovného miesta. Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov – pre posúdenie odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby používajú kritériá podľa 6-stupňovej škály odkázanosti.

23. Výstupy z výskumného projektu katedry sociológie VŠSvA Celý súbor: 336 respondentov, vo veku 19 - 36 z toho: 25 – 36 roční: 268; 30 – 36 roční: 148

24. Vykonávatelia posudkových konaní Posudkové konania v súčasnosti vykonávajú: • verejnoprávna inštitúcia (Sociálna poisťovňa), • orgány štátnej správy (Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny), • orgány územnej samosprávy(obce, mestá, VÚC) Posudková činnosť je roztrieštená, posudzovanie zdravotného a sociálneho stavu je nejednotné, jedna a tá istá osoba je posudzovaná opakovane pre rôzne účely a v niektorých prípadoch je posudzovanie vykonávané viacnásobne.

25. Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia - ICF • Pri MKF je na zdravotný stav jednotlivca a na stavy, súvisiace s jeho zdravím aplikovaný súbor kódov. • MKF používa na kódovanie alfanumerický systém, v ktorom písmená “b” označujú telesné funkcie, “s” telesné štruktúry, “d” aktivity a účasť a “e” faktory prostredia. Za týmito písmenami potom nasleduje príslušný číselný kód. • Opisy zdravia formou kódov, spolu s doménami, súvisiacimi so zdravím (aktivity, účasť, životné prostredie), prezentujú stav posudzovaného v danom momente (ako pri fotografickej snímke)

26. ROZSAH KÓDOVANIA V ICF • Každého jednotlivca sa môže týkať niekoľko kódov na každej úrovni. • Kódy ICF sú úplné iba ak pri nich figuruje aj tzv. kvalifikátor. Kvalifikátor, ktorý označuje mieru úrovne zdravia, resp. závažnosť problému. • Opakované použitie kódovania umožňuje stanoviť priebeh (krivku) istého časového úseku, ako aj vývin pozorovanej skutočnosti

27. Príklad zakódovania základného funkčného stavu jedinca po úraze krčnej chrbtice: • b7354.4 - ťažkáporucha svalového tonusu horných aj dolných končatín • s1200.4 - úplné poškodenie chrbtice a miechy • d510-570.4 – komplexný problém so starostlivosťou o seba samého • d410-489.4 – komplexný problém s mobilitou • e115. +3 - poskytnutá technická pomôcka (invalidný vozík)

28. INFORMOVANOSŤ O ICF NA SLOVENSKU • SÚPZ v r. 2010 – 12 realizovala medzinárodný projekt „Best Practice and Innovation – BPI“. • V  r. 2012 sa v rámci tohto projektu uskutočnil na Slovensku vzdelávací certifikačný kurz o používaní dokumentu WHO – ICF v posudzovacej praxi. • Kurz mal tri etapy a zabezpečovala ho Rehabilitačná klinika pri l. Lekárskej fakulte KU v Prahe. • Kurz úspešne absolvovalo a certifikát získalo 33 účastníkov z medicínskych a nemedicínskych spolupracujúcich profesií • V rámci doškoľovania posudkových lekárov na SZU sa každoročne prednáša aj metodika posudzovania podľa ICF • Na danú tému sa už uskutočnilo niekoľko konferencií, seminárov a workshopov

30. Možné riešenia Pracovná skupina pri MPSVaR SR v r. 2011 – 2012 pripravila legislatívny zámer nového zákona o lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktorého cieľom by bolo vytvorenie jednotnéhoprávneho prostredia pre adresnejšie výstupy posudzovania a lepšie prepojenie zdravotných a sociálnych služieb na zjednodušenie posudzovania. Výhody jednotnej lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti: • pre občana - ušetríčas i financie potrebné na vybavovanie posudkov, skôr sa dostane k službám, ktoré potrebuje • pre verejnú správu,na vypracovanie posudkov bude stačiťmenej kapacít(personálne a materiálne zabezpečenie posudkových komisií),posudky sa nebudú robiť minimálne duplicitne .

31. Možné prínosy novej legislatívy Posudková činnosť bude jednotná pre sociálne poistenie, pre kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pre sociálne služby, služby zamestnanosti  a pre ďalšie súvisiace účely. Zákon by mohol zároveň stanoviť nové kritériáposudzovania na základe dokumentov WHO: • Medzinárodná klasifikácia funkčnej poruchy, dizability a zdravia - ICF z r. 2001 • Medzinárodná klasifikácia funkčnej schopnosti, dizability a zdravia pre deti a mládež (ICF - CY) - dokument WHO z r. 2006

32. Možné prínosy jednotného posudzovacieho systému • zvýšenie efektívnosti systému posudzovania, výsledky posúdenia, zaznačené formou medzinárodného alfanumerického kódovania, by boli bez problémov použiteľné aj v zahraničí, • šetrili by sa finančné prostriedky z verejných zdrojov, • príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia by boli adresnejšie a mohli by byť obligatórne (nie fakultatívne ako je to v súčasnosti) • výstupy posudzovania by umožnili lepšie následné pracovné uplatnenie podľa zbytkového pracovného potenciálu, • zlepšili by sa možnosti štatistického spracovania aktuálneho zdravotného stavu v oblasti zdravotného postihnutia na regionálnej aj medzinárodnej úrovni, • kompletnejšie by sa prepojili zdravotné a sociálne služby.

33. Stephen William Hawking Je našou morálnou povinnosťou odstrániť bariéry a investovať dostatočné množstvo prostriedkov a odborných znalostí na odblokovanie potenciálu ľudí so zdravotným postihnutím Nepriateľom nášho poznania nie je ignorantstvo, ale ilúzia, že už všetko vieme. Prof. Stephen William Hawking