250 likes | 650 Views
Priestorov á akustika. Začiatky – Wallace Sabine. Wallace Sabine. Wallace Clement Sabine (1868-1919) Profesor matematiky a prírodnej filozofie na Harvarde Zakladateľ priestorovej akustiky Collected Papers (1922). Fogg Art Museum. Postavené v r. 1895, veľmi zlá akustika v posluchárni
E N D
WallaceSabine • WallaceClementSabine (1868-1919) • Profesor matematiky a prírodnej filozofie na Harvarde • Zakladateľ priestorovej akustiky • CollectedPapers (1922)
FoggArtMuseum • Postavené v r. 1895, veľmi zlá akustika v posluchárni • Harvard požiadal Sabina o príležitosť • Zistil, že príčinou zlej akustiky bol extrémny dozvuk a odstránil ho pomocou plstených prikrývok na stenách
SymphonyHall, Boston • Prvý veľký úspech priestorovej akustiky ako vedy bol Sabinov návrh SymphonyHallv Bostone • Postavená 1990 • Dodnes považovaná za akusticky vynikajúcu sálu
Dozvuk • Dozvuk je kľúčovým pojmom, ktorý Sabine zadefinoval • Dodnes sa považuje za základnú charakteristiku akustických vlastností miestnosti • Definoval ho ako čas, za ktorý prestaneme počuť zvuk v miestnosti
Návrh ideálnych dozvukov • Ktoré základné parametre je potrebné brať do úvahy? • Reč alebo hudba vyžadujú dlhší dozvuk? • Hodí sa sakrálna hudba do katedrály?
Exaktnejšia formulácia dozvuku • Neskôr lepšie meracie prístroje (Sabine používal iba svoje uši, stopky a organovú píšťalu) umožnili presnejšie merania • Dnes sa dozvuk definuje ako doba, za ktorú klesne hladina zvuku o 60dB. • Nerovnomerné šírenie zvuku • Šum na pozadí spôsobuje, že nedochádza k poklesu 60dB • Niektoré oblasti zanikajú skôr
PhilharmonicHall Negatívny príklad
PhilharmonicHall(Lincoln Center, NYC) • Nie každý vedecky motivovaný prístup k návrhu miestností dopadol skvele • aksjdh • LeoBeranek, autor návrhu, sa značne opieral o vedecké výpočty. • Vo svojej knihe vydanou 2 mesiace pre otvorením, s pýchou píše: • „Vrcholom tejto knihy je opísanie starostlivého plánovania PhilharmonicHall v Lincolnovom Centre. Šťastenu konečne vystriedala podrobná analýza a náročná aplikácia akustických princípov, ktoré sú síce nové, no s pevnými základmi.“ (Music, Acoustics, and ArchitecturalDesign, 1962) • LeoBeranek sa síce opieral o akustické výpočty, no vynechal so svojho postupu veľmi dôležitý krok: • Chýbalo experimentálne overenie na modeliakustického priestoru.
Ako to dopadlo? • Ako iste tušíte, dopadlo to katastrofou • Základné nedostatky (detailne ich neskôr popísal ManfredSchroeder) boli: • Ozvena na mnohých miestach • Hráči nepočuli ani seba, ani svojich spoluhráčov • Veľmi krátky dozvuk • Zvuk sa šíril v miestnosti veľmi nerovnomerne • Najhoršie: nízke frekvencie boli skoro úplne potlačené – čelá a kontrabasy nebolo skoro vôbec počuť
Problém nízkych frekvencií • Problém bol, v nízkej intenzite hlbokých tónov pri priamom akustickom signále • A tiež pri nízkej intenzite odrazeného zvuku v nízkych frekvenciách (všimnite si otáčajúce panely na strope)
Problém nízkych frekvencií (pokračovanie) • Hoci to nebolo to zrejmé z meraní akustickej energie za prvú sekundu: • Dôvodom potlačenia priameho zvuku pri nízkych frekvenciách boli sedadlá a ich sklon • Dôvodom potlačenia pri zvuku odrazenom od stropu bola malá veľkosť panelov. • Prečo sa to neprejavilo na energii za prvú sekundu? • Hlboké frekvencie sa za prvú sekundu síce stihli niekoľko krát odraziť v miestnosti a dopadnúť na merané miesto, no to bolo už príliš neskoro a neboli vnímané ako súčasť zahratého tónu ale iba ako šum.
Dohra • Nakoniec sa rozhodli miestnosť prestavať • Autorom prestavby bol známy akustik Cyril Harris. • Dnes sa táto miestnosť volá AveryFischerHall. • Bolo niekoľko pokusov vylepšiť akustiku PhilharmonicHall: • Pevne sa uzavrelo pódium, aby hráči mohli počuť sami seba • Rozptyľujúce telesá sa umiestnili na steny, aby umožnili lepšiu difúziu • Predné časti balkónov sa obložili dlaždicami a zadné steny absorpčným materiálom, čo zabránilo vzniku ozvien • Avšak toto ešte znížilo dozvuk na 1.85 s.
Základné problémy priest. akustiky • Jednoducho povedané, priestorová akustika skúma akustickú kvalitu priestorov • Dva základné problémové okruhy: • 1. Aké sú naše akustické preferencie • Čo preferujú poslucháči • Ako na tieto preferencie vplýva typ hudby (či reči) • Čo preferujú hráči • 2. Ako je možné naše preferencie dosiahnuť • Je možné skĺbiť požiadavky hráčov aj poslucháčov? • Čo určuje dozvuk? • Ako eliminovať nežiaduce javy?
Sabinov vzorec na výpočet dozvuku • Jednou z našich základných preferencií je vhodný dozvuk. • Dodnes je však nevyriešeným problém, ako určiť dozvuk iba pomocou výpočtov, bez reálnych meraní v danom priestore. • Sabine navrhol tento vzorec, ktorý sa dlho používal: • Pritomv je rýchlosť zvuku, a je koeficient absorpcie a L je stredná priama vzdialenosť. • Na odhad strednej vzdialenosti sa používal vzťah: • Pritom V je objem miestnosti a S vnútorná plocha. • To umožňuje prepísať Sabinov vzorec na: • PritomSeje efektívna absorpčná plocha a možno ju vypočítať pomocou vzťahu:
Vylepšenia výpočtov • Sabinov vzorec je iba približný a nepresný • CarlEyring na začiatku 30. rokov navrhol vylepšený vzorec: • V 70. rokoch sa začali využívať počítače na modelovanie a odhad dozvuku. • PorovnanieSabinovho a Eyringovho výpočtu a počítačového modelu (Schroeder): • Vidíme, že najvyššiu hodnotu má Sabine, najnižšiuSchroeder.
Schroeder, Gottlob, Siebrasse • Schroeder so spolupracovníkmi prišli s ďalšími myšlienkami: akustické vlastnosti priestoru neovplyvňuje dozvuk • Na svoje experimenty využili „dokonalý stereo systém“ • Použili nahrávku Jupiterskej symfónie nahratú v akusticky v bezdozvukovej miestnosti (BBC Radio Orchestra) • Tú potom prehrali v 20 slávnych európskych sálach, čím simulovali úplne rovnakú interpretáciu • Túto interpretáciu nasnímali pomocou „umelej hlavy“ a následne prehrávali v bezdozvukovej miestnosti pokusným subjektom • Takto dosiahli objektívne porovnateľné realizácie • Schroeder spomína: • Nikdy nezabudnem na okamih, keď - pohodlne usadený v našej bezdozvukovej miestnosti v Goetingene – som jednoduchým prepnutím gombíka prechádzal z viedenskej Musikvereinsal to Berlínskej Filharmónie. Akustické rozdiely týchto miestností, o ktorých sa verí, „že existujú,“ boli neopísateľne reálne.
Umelá hlava Gottlob a Siebrasse s umelou hlavou
Výsledky Schroedera a spol. • Poslucháči preferujú dlhé dozvuky, no pod 2,2 s • Poslucháči preferujú, aby obidve uši vnímali rozdielne signály (čím viac sa signály podobajú, tým menej sa páčia) • Úzke sály sú preferované (pravdepodobne preto, lebo vedú k rozdielnym vnemom sprava a zľava)
Čo preferujeme? • Vhodný dozvuk • Spokojnosť hráča • Jasnosť zvuku • Bez šumu • Bez ozveny • Rovnomerné šírenie priestorom • no rôzny vnem zľava a sprava, pričom zľava a sprava má prichádzať signál skôr ako zhora