1 / 52

Miléniové rozvojové ciele

Miléniové rozvojové ciele. Martin Minárik Richard Mel íšek. Čo sú to Miléniové rozvojové ciele?. Miléniové rozvojové ciele a zámery vychádzajú z Miléniovej Deklarácie, ktorú v septembri 2000 podpísalo vtedajších 187 členských štátov OSN a Švajčiarsko a Vatikán  

frisco
Download Presentation

Miléniové rozvojové ciele

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Miléniové rozvojové ciele Martin Minárik Richard Melíšek

  2. Čo sú to Miléniové rozvojové ciele? • Miléniové rozvojové ciele a zámery vychádzajú z Miléniovej Deklarácie, ktorú v septembri 2000 podpísalo vtedajších 187 členských štátov OSN a Švajčiarsko a Vatikán   • Predstavujú 8 cieľov, 18 zámerov, 53 indikátorov v boji proti najvýraznejším neduhom trápiacich terajšiu spoločnosť, ktoré sú navzájom prepojené. Nemožno sa snažiť o odbúranie iba jedného problému v rámci jedného cieľa, pretože by boj nebol účinný, ale je nevyhnutné bojovať proti celku. • Predstavujú partnerstvo a spoluprácu medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, kde sa oba celky snažia vytvoriť také prostredie, ktoré bude mať následne za následok odstránenie chudoby a tým pádom dopomôcť k rozvoju krajiny.

  3. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Zámer 1: Do roku 2015 znížiť na polovicu podiel ľudí, ktorí žijú z menej ako jedného USD na deň (v období 1990-2015). Prečo 1 USD/deň? Svetová banka (IBRD) a OSN definujú hranicu chudoby, ako príjem nižší ako 2 USD na deň. Hranica extrémnej chudoby sa posúva nižšie, na úroveň 1 USD/deň. Pod pojmom extrémna chudoba sa rozumie „smrteľná chudoba“ t.j. napr. ak je obyvateľstvo tak chudobné, že nie je schopné si zaobstarať výživu, čím po čase dochádza k úmrtiam

  4. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad Problémy tým spôsobené: • Sociálne => nespokojnosť s danou situáciou môže rezultovať k sociálnym nepokojom (daná teória sa vzťahuje na tých, ktorí nie sú úplne najchudobnejší, ale sa k tejto hranici približujú, keďže najchudobnejší majú zlé zdravotné podmienky nato, aby boli schopní dať silou najavo svoju nevôľu. V bohatších krajinách sú chudobní často sociálne vylúčení zo spoločnosti, čím rastie riziko radikalizácie týchto skupín obyvateľstva. (viď e) • Krokom od sociálnych sú politické problémy, ktoré v niektorých prípadoch môžu viesť až k občianskym vojnám • Ekonomické => ak je obyvateľstvo na hranici extrémnej chudoby, nemá dostatok energie (generovanej aj vďaka jedlu a pitiu), z čoho rezultuje menšia produktivita práce. Ak rodiny nemajú čo jesť, odzrkadľuje sa to následne aj na ich potomkoch, keďže deti v dospievaní sú veľmi citlivé

  5. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad d) Intraregionálne => Chudoba má za následok výraznú migráciu obyvateľstva, nielen do okolitých štátov, ale aj do bohatších krajín za vidinou lepšieho života, aj formou nelegálnej migrácie, s ktorou sa napr. v Európe potýkajú predovšetkým Portugalsko, Španielsko, Taliansko a Malta. Problémom je, že emigranti často minú svoje jediné úspory a sú ponechaní na pospas prevádzačom, čo má za následok ohrozenie ich života, mnohokrát končiace predčasnou smrťou. Ak ide o chudobnejších obyvateľov, tí utečú primárne do susediacej krajiny, ktorá nemusí byť na daný stav pripravená, z čoho rezultuje nedostatok obydlia, jedla a situácia podobná krajine z ktorej emigrovali, zvýšená o problém nepokojov domácich obyvateľov voči imigrantom, ktorí sú často nepochopení a videní ako ďalšia záťaž pre štát, ktorý by podľa nich mal preferovať vlastných občanov na úkor iných. Ak sa hovorí o migrácií, je nevyhnutné okrajovo spomenúť domácu migráciu tzv. rural – urban, t.j. z vidieka do mesta, ktorá ma za následok výrazný rast miest v rozvojových krajinách a predominantne ich okrajovejšie časti – slumy.

  6. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad e) Životné prostredie napr. deforestácia, vytváranie slumov do nebezpečných hlinených oblastí, ktoré v prípade dažďov majú za následok zosuv pôdy a veľké straty na životoch resp. smetiská a odpad na nich akumulovaný, ktorý následne ohrozuje zdravie obyvateľstva f) Sociálno – kriminálne t.j. nárast kriminality, detská práca, detská prostitúcia, obchod s ľuďmi, vojny „gangov“, novodobé otroctvo.

  7. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Sú úspešné? Odpoveď nie je jednoznačná: • V roku 2000 žilo v extrémnej chudobe 1,2 miliardy ľudí. Doteraz klesol ich počet asi o 100 miliónov, hlavne v južnej a JV Ázií. Ide o významné zníženie, keď sa doňho pripočíta vysoký prírastok obyvateľstva v najviac postihnutých regiónoch. • Je nevyhnutné poznamenať, že oblasť Subsaharskej Afriky, ktorá je najviac postihnutá (podľa štatistík OSN tam žije takmer polovica tamojších obyvateľov t.j. približne 330 miliónov ľudí v extrémnej chudobe), nezaznamenala pokles obyvateľstva žijúceho v extrémnej chudobe, dokonca v niektorých oblastiach došlo k jej zvýšeniu. Dôvody:???

  8. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Dôvody: a) OSN a Miléniové rozvojové ciele sú len tak silné, ako silný je ich najslabší článok. V prípade štátov subsaharskej Afriky ide priamo o ich vlády, ktoré často nemajú záujem na odstraňovaní extrémnej chudoby v súvislosti s ich väčším dôrazom na vlastnom obohacovaní sa. OSN nemôže znižovať extrémnu chudobu samo a potrebuje na svoju činnosť spoluprácu daného rozvojového štátu b) Málo donorských peňazí, malo by sa dávať podľa ODA v Monterrey z apríla 2002: 0,7% HDP Objem poskytovanej ODA Slovenskej republiky dosiahol v roku 2005 výšku 1 739 551 tis. Sk, čo predstavuje podiel 0,12% z HDP vytvoreného SR v roku 2005, aj keď ide o nárast oproti roku 2004. Zdroj: http://www.slovakaid.sk/index.php/article/articleview/237/1/6/ FAO odhaduje, že na odstránenie hladu by bolo potrebných 120 miliárd amerických dolárov. Iba pre porovnanie: krajiny OECD vyčlenili len v roku 2001 300 miliárd dolárov na podporu domáceho poľnohospodárstva. Zdroj: http://www.svetbezchudoby.sk/mileniove_ciele2.php

  9. Kde je subsaharská Afrika? • Oblasť Afriky, nachádzajúca sa pod oblasťou (južne od) Sahary • Možno ju deliť na: Sahel (územie medzi Saharou a tropickou Afrikou), tropickú Afriku a Južnú Afriku => zjednodušene povedané, ide o oblasť Afriky, ktorá nie je súčasťou rozdielneho severu kontinentu (ktorý sa odlišuje) • Hlavnými jazykmi sú svahilčina a hauština • Ide o najchudobnejšiu oblasť sveta, ktorá sa stále spamätáva z koloniálnej minulosti, neokolonializmu, etnických konfliktov (ktoré sú často ešte výraznejšie kvôli výskytu nerastných surovín) a politických problémov

  10. Subsharská Afrika(Wikipedia)

  11. Subsaharská Afrika(Wikipedia)

  12. Chudoba v Afrikehttp://en.wikipedia.org/wiki/Image:Africa_by_hdi.PNG

  13. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Zámer 2:Do roku 2015 znížiť na polovicu podiel ľudí, ktorí trpia hladom (v období 1990-2015). Problém hladu je taktiež najväčším problémom v oblasti subsharskej Afriky, kde hladuje okolo 200 miliónov ľudí. Ako pri prvom zámere, aj tu platí smutné konštatovanie, že ide o oblasť sveta, kde počet hladujúcich narastá. Treba ale dodať, že ide o jedinú časť sveta, kde sa tento fenomén vyskytuje v takejto forme. Vysoká miera podvýživy existuje aj v centrálnej Ázii (primárne oblasť Indie, ktorá vedie v absolútnych číslach, pretože tam je postihnutých hladom okolo 200 miliónov obyvateľov) a Oceánii (27%). Darí sa ho naplniť? Mierne áno, ak odhliadneme od Subsaharskej Afriky, ktorá je však najväčším problémom a mala by byť hlavnou prioritou rozvojovej pomoci a plnenia Miléniových rozvojových cieľov, pretože je najťažšie postihnutá. Podľa výpočtov OSN sa celosvetovo počet podvyživených ľudí v poslednom období, od konca 90. rokov min. st. takmer nemení a stagnuje na úrovni okolo 800 miliónov, čo pri zvýšení počtu obyvateľstva poukazuje na určitú úspešnosť. 

  14. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • Podaktoré štáty úspešne bojovali proti hladu a výrazne zredukovali počet postihnutých. Typickým a do istej miery najžiarivejším príkladom bola ČĽR, kde počet podvyživených klesol od roku 1990 takmer o polovicu. Dôvodom tohto úspechu boli reformy naštartované po smrti Mao Tse Tunga jeho nástupcom Teng Xiao Pingom, kde bola pôda daná roľníkom do súkromného vlastníctva, čím boli motivovaní k vyššej produktivite ocenenou finančne na trhoch, z čoho rezultovalo viac potravín. Problémom v Afrike je, že štát sa v niektorých oblastiach staral o poľnohospodárstvo minimálne a že ľudia nie sú tak úzko spätý s pôdou ako boli čínski roľníci. • Z uvedeného vyplýva, že na zníženie počtu hladujúcich je potrebný nárast poľnohospodárskej produkcie v chudobných regiónoch, pretože potravinárske produkty, ktoré sú dovážané bývajú predražené, domácich je nedostatok a potravinová pomoc nenaučí ľudí postaviť sa samo na nohy. Treba podotknúť jednu zaujímavosť: krajiny, ktoré vyvážajú poľnohospodárske produkty sú často závislé na potravinovej pomoci zo zahraničia, pretože ich vývoz býva často monokultúrny (napr. tzv. banánové republiky), ale aj tak je jediným príjmom zo zahraničia, aj keď ťažko konkuruje domácim výrobkom napr. v EÚ, kde platí spoločná poľnohospodárska politika resp. niektoré iné štáty používajú rôzne antiimportné obmedzenia 

  15. Cieľ 1: Odstrániť extrémnu chudobu a hlad • OSN na odstránenie chudoby využíva rôzne inštitúcie ako napr.: • FAO – Food and Agriculture Organisation • WFP – World Food Programme • WFC – World Food Council

  16. Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov • Zámer 3:Do roku 2015 zaistiť, aby mohli všetky deti bez ohľadu na pohlavie, kdekoľvek na svete dokončiť základné vzdelanie. Len vzdelané deti môžu pomôcť k úspechu krajiny, v čase kedy sa aj v primárnych oblastiach ako napr. poľnohospodárstvo rozvíja „knowledge menežment“ napr. formou nového obrábanie plodín, ktorý predtým nebol poznaný, ale aj kvôli možnému posunu od poľnohospodárstva najprv k sekundárnemu sektoru, neskôr nasledovaný k sektoru služieb a najneskôr k IT technológiám. Je nevyhnutné prejsť tento proces takýmto spôsobom, pretože jednotlivé sektory na seba nadväzujú. Ak si zoberieme príklad investora a abstrahujeme od možných politických rizík, prišiel by do krajín Subsaharskej Afriky okrem lacnej pracovnej sily, radšej kvôli dôvodu lacnej kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bude týmto spôsobom pomáhať k ekonomickému rozvoju krajiny formou zvýšenia zamestnanosti, vďaka výplatám k väčšej spotrebe, ktorá bude následne viesť k zvýšeniu výroby teraz nedostatkových tovarov, čo zlepší život zamestnancov v iných odvetviach atď. (Ide primárne o teóriu a prakticky nie je až tak reálna, napriek tomu sa na nej dá do istej miery preukázať nevyhnutnosť minimálne základného vzdelania).

  17. Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov • Význam nie je len pre zahraničných investorov, ale predošlý prípad sa môže týkať aj na lokálnej resp. národnej úrovni. Tam je nevyhnutné bližšie skúmať zákony krajiny, pretože existuje možnosť väčšej exploitácie pracovníkov, vedúcej až k novodobému otroctvu (v predošlom príklade zahraničného investora sme sa snažili poukázať na investora z rozvinutej krajiny na vyššej podnikateľskej úrovni, ktorý by nezneužíval pracovníkov nielen zo svojho morálneho hľadiska, ale aj preto, keby sa to dozvedeli jeho spotrebitelia v rozvojových krajinách, mohli by s ním prerušiť styky • Touto formou sa podporuje rodová rovnosť, ktorá je zanedbávaná vo väčšine rozvojových štátov

  18. Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov • Údaje: Viac ako 100 miliónov detí na svete nemá prístup k základnému vzdelaniu, z nich 97% z nich žije v rozvojových krajinách a 60% z nich sú dievčatá! Zdroj: http://www.svetbezchudoby.sk/mileniove_ciele2.php Rozdiel je badateľný aj v porovnaní detí z mestských a vidieckych oblastí, kde o polovicu viac detí z vidieka je negramotných ako z mesta. Svetový priemer negramotných ľudí je 13%. Zatiaľ, čo v rozvinutých štátoch je negramotnosť takmer nulová (na Slovensku je mizivá a podľa oficiálnych štatistík máme vyše 99% gramotných), v subsaharskej Afrike je situácia opätovne najhoršia s priemerom okolo 24%, v niektorých oblastiach prerastajúci až cez 50%. Je málo pravdepodobné, že ak sa niekto nenaučil čítať a písať ako dieťa, že sa naučí ako starý resp. starší človek (dokým nie je nejakou formou motivovaný).

  19. Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov • Prečo je vysoká miera negramotnosti samozrejmosťou v Subsaharskej Afrike? • Primárny motív je ekonomický: dieťa musí živiť rodinu a nemá čas stráviť celý deň v škole, keď chlapec, často hlava rodiny, kvôli nízkemu priemernému veku obyvateľstva napr. v Libérií 41 rokov, musí obrábať pôdu a starať sa o ňu alebo priamo pracovať nie na rodinnej firme ale u nejakého vlastníka statkov. Podľa odhadov OSN pracuje na svete okolo 250 miliónov detí, pričom 73 miliónov nemá ani 10 rokov. V Ázii a Oceánii pracuje asi 127 miliónov detí, v Afrike 48 miliónov. (často ale aj vo firmách, ktoré spolupracujú s firmami so sídlom v rozvinutej krajine). ¾ detí pracuje podľa ILO v nebezpečných podmienkach, ako napr. v baniach (Afrika je typickým príkladom kontinentu s výrazným nerastným bohatstvom), so škodlivými chemikáliami či nebezpečnou technikou, čo prispieva k štatistikám nízkeho priemerného veku. OSN sa snaží pomocou svojich organizácií ako FAO riešiť danú situáciu tým, že dieťa v škole dostane najesť a donesie od školy domov aj jedlo na určené časové obdobie, ako náhradu za svoju neprítomnosť

  20. Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov • Sociálno – ekonomické: ťažká dostupnosť vzdelania (hlavne vidiecke oblasti a lazy) a vysoké náklady ako napr. školské poplatky, pomôcky, často aj príspevky na platy učiteľov a prevádzku školy... • Vojenský: Deti sa v mnohých krajinách nechcene zapájajú do vojen ako detský vojaci a učenie sa pre ich veliacich vonkoncom nestáva prioritou. Odhaduje sa, že približne 300 000 detí je súčasťou armád a polovojenských skupín. • Iné: Okolo 6 miliónov detí je v otroctve kvôli dlhom alebo z iných dôvodov. Sexpriemysel zneužíva asi 1,8 milióna detí, hlavne mladé dievčatá, ktoré touto formou živia rodinu, ktorá to akceptuje.

  21. Cieľ 2: Dosiahnuť základné vzdelanie pre všetkých obyvateľov • Detská práca - definícia: Detská práca je definovaná ako taká ekonomická aktivita detí, ktorá negatívne ovplyvňuje ich zdravie a duševný rozvoj alebo im znemožňuje systematické vzdelávanie. Jedná sa o akúkoľvek prácu detí mladších ako 12 rokov, nebezpečnú prácu detí do 14 rokov, a o tzv. najhoršie formy detskej práce – bez ohľadu na vek. Zdroj: http://www.svetbezchudoby.sk/mileniove_ciele2.php

  22. Cieľ 3: Presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť úlohu žien v spoločnosti. • Zámer 4:Do roku 2005 odstrániť nepomer pohlaví na základných a stredných školách a do roku 2015 na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému. Úzko prepojený s predošlým cieľom Chudobných žien je dvakrát viac ako chudobných mužov, čo je aj priamym dôsledkom vyššej miery negramotnosti žien spôsobenej nenavštevovaním základného vzdelania, štýlu práce (ženy v niektorých kultúrach sú vnímané ako osoby, ktoré sú vhodné buď ako sexuálne objekty, alebo na vedenie chodu domácnosti v neprítomnosti muža a starať sa o deti). Muži často ženy iba zneužijú a ďalej sa o ne nestarajú, čím ich nechávajú na pospas osudu a samým sebe. Dve tretiny negramotných dospelých tvoria ženy. Do 18 roku života získavajú dievčatá priemerne o 4,4 roka vzdelania menej ako chlapci, čo im sťažuje ich budúce pôsobenie.

  23. Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť • Zámer 5: Do roku 2015 znížiť o dve tretiny úmrtnosť detí do veku päť rokov. (v období 1990-2015). Na svete každoročne zomiera vyše 10 miliónov detí mladších ako päť rokov, z toho 97% je z rozvojových krajín. Podľa štatistík OSN, má dieťa zo západnej Európy 30-krát vyššiu šancu, že sa dožije piatich rokov, ako napr. dieťa z Etiópie, Libérie alebo Somálska. Aké sú hlavné dôvody týchto úmrtí? 1. • Zápal pľúc • Malária • Hnačkové ochorenia • Kiahne • HIV/AIDS Dôvody: nedostatočná zdravotná starostlivosť, neznalosť rodičov a rodiny ako bojovať proti týmto chorobám, neočkovanie, zlá sociálna situácia, dedičnosť (HIV/AIDS je vážnym dedičným problémom)

  24. Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť 2. • Deti nie sú kojené Podľa odhadov WHO 1,5 milióna detí ročne zomrie preto, že nie sú kojené. Materské mlieko obsahuje látky, ktoré dodajú dieťaťu potrebné zložky do života • Chýba prístup k základným hygienickým potrebám ako napr. k pitnej vode, čo zvyšuje riziko chorôb a nedostatok tekutín je pre malý organizmus v podmienkach vysokých horúčav škodlivý • Aj keď sú deti kŕmené rôznymi umelo - vytvorenými „materskými mliekami“, tieto neobsahujú potrebné látky a v spojení s nevybudovanou hygienickou infraštruktúrou, majú za následok, že existuje u týchto detí 25-krát väčšia pravdepodobnosť, že zomrú na následky hnačiek – inak choroby, ktorá sa dá relatívne ľahko liečiť!

  25. Cieľ 4: Znížiť detskú úmrtnosť Úspechy Miléniových rozvojových cieľov (?): V roku 1990 bola priemerná úmrtnosť vo vekovej skupine do päť rokov 105 detí z 1000. O 12 rokov neskôr sa počet znížil na 89 z 1000. Problematická naďalej ostáva oblasť subsaharskej Afriky, kde je kvocient výrazný – až 174 z 1000! Nadpriemerné čísla zaznamenávajú aj štatistiky za južnú Áziu, kde sa z 1000 novorodencov nedožije 5 rokov 93. Na druhej strane oblasť JV Ázie, strednej Ázie a Oceánie sa stabilizovali resp. poklesli. Prečo to v niektorých oblastiach funguje a v iných nie je úspešné? Aké sú rozdiely medzi kultúrami, ktoré je bližšie nevyhnutné pochopiť na úspešný boj proti mortalite infantov a detí do 5 rokov? Je to naozaj o kultúre? Kultúra je dôležitým faktorom. Ako príklad možno uviesť boj proti HIV/AIDS – samostatný cieľ Miléniových rozvojových cieľov (Cieľ 6), kde sa rozdávali kondómy, pretože zakázať týmto ľuďom pohlavný styk bolo takmer nemožné. V niektorých oblastiach to zabralo, ale napr. v Afrike pomenej – viď príklad Kene.

  26. Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek  • Zámer 6: Do roku 2015 znížiť o tri štvrtiny mieru úmrtnosti matiek (v období 1990-2015). Matky sú dedičkami pokolení a ak zomrie žena v mladom veku, nielen ako prvorodička, má to sociálne implikácia na rodinu. Odhliadnuc od faktu, že sa nenarodí tejto matke ďalší potomok, môžeme na tomto príklade ilustrovať, že sexuálna túžba mnohých mužov sa neskončí smrťou jeho polovičky, ale bude vyhľadávať iné, nové osoby napr. aj v krátkom období prostitútky, ale v podaktorých prípadoch siahne aj na rodinu. Okrem implikácií pre danú osobu (napr. vlastné dieťa) je nevyhnutné prirátať vyššiu pravdepodobnosť nakazenia rôznymi chorobami napr. HIV/AIDS pri striedaní „partneriek“ a nedostatočnej ochrane, aká napr. v oblasti subsaharskej Afriky stále existuje.

  27. Cieľ 5: Zlepšiť zdravie matiek • Ekonomické faktory smrti matky znamenajú, že rodina sa musí začať o seba viac starať, napr. aj tým spôsobom, že deti budú zarábať peniaze, pri dievčatkách je veľmi rozšírená forma detskej prostitúcie (detská práca, slide 14, Cieľ 2, zámer 3) – je evidentné prepojenie jednotlivých Miléniových rozvojových cieľov • Podľa štatistík OSN zomiera každoročne počas tehotenstva resp. pri pôrode približne pol milióna matiek. Ich smrť je mnohokrát prenesená priamo ja na novorodenca, ktorý potrebuje materskú starostlivosť, ako aj materské mlieko. Veľmi často sa mu ale kvôli smrti svojej matky a nedostatku času súrodencov resp. druhého rodiča (ak berieme do úvahy, že mnohokrát sú súrodenci sami ešte malými deťmi), ktorí sú nútení pracovať na zabezpečenie obživy pre rodinu, nedostáva potrebnej pozornosti, čo má za následok jeho smrť. Bohužiaľ, opakuje sa fakt, že najhoršia situácia je v subsaharskej Afrike, kde sa proti nej nedarí veľmi úspešne bojovať, ale aj v oblastiach južnej a strednej Ázie. Na tieto tri regióny pripadá celkovo až 95% týchto úmrtí. Štatistika: Ženy v afrických krajinách s vysokou pôrodnosťou majú pravdepodobnosť 1:16, že zomrú počas tehotenstva alebo pri pôrode. Pre porovnanie, v Európe je pravdepodobnosť takéhoto úmrtia 1: 2000 a v Severnej Amerike je riziko 1:3500. http://www.svetbezchudoby.sk/mileniove_ciele2.php

  28. Cieľ 6: Bojovať s HIV/AIDS, maláriou a ďalšími chorobami  • Zámer 7: Do roku 2015 zastaviť a zvrátiť šírenie HIV/AIDS Na svete dnes žije vyše 42 miliónov ľudí HIV pozitívnych ľudí alebo chorých na AIDS, z toho sú 2 milióny deti. 15 miliónov detí kvôli AIDS osirelo. Najviac HIV pozitívnych žije v oblasti subsaharskej Afriky, približne ½ nakazených. Najväčší podiel ľudí s HIV/AIDS je v Svazijsku a Botswane, kde do tejto skupiny patrí takmer 40% ľudí vo veku 15-49 rokov. Viac ako 20 miliónov ľudí už na AIDS zomrelo. Zdroj: http://www.svetbezchudoby.sk/mileniove_ciele2.php Najlacnejšia ročná liečba AIDS stojí od 200 do 800 dolárov, čo nie je až taká výrazná suma. Bohužiaľ, pre obyvateľov rozvojových krajín sú tieto lieky takmer neprístupné, pretože pre nich sú drahé (a často veľké farmaceutické firmy ich majú patentované t.j. nemôžu sa vyrábať inou farmaceutickou spoločnosťou resp. iba ak by išlo o porušenie zákona – mnohokrát sa tak deje). V rozvojových krajinách má k týmto preparátom prístup asi len 5% z tých, ktorí ich potrebujú. Viac sa využívajú generiká t.j. niekoľkonásobne lacnejšie napodobeniny patentovaných liekov, ktoré nemusia byť tak účinné a navyše sú pre veľkú časť obyvateľstva stále drahé alebo málo dostupné.

  29. Cieľ 6: Bojovať s HIV/AIDS, maláriou a ďalšími chorobami  • Zámer 8: Do roku 2015 zastaviť a zvrátiť šírenie malárie a ďalších závažných ochorení. Malária je veľkým ničiteľom ľudstva. Na svete je okolo 500 miliónov ľudí s akútnymi prípadmi malárie, kde ich zomrie približne milión ročne. Na čelo daných štatistík sa opäť dostáva subsaharská Afrika, na ktorú pripadá okolo 90% malarických úmrtí, pričom hlavnými obeťami sú deti do päť rokov. Podľa UNICEFu, na svete zabije každých 30 sekúnd malária jedno dieťa. Malária sa vyskytuje predovšetkým v tropických regiónoch. Okrem jej sociálnej hrozby, ide aj o hrozbu ekonomickú – obmedzuje schopnosť ľudí pracovať v poľnohospodárskom sektore, ktorý je stále primárnym pre rozvojové krajiny a zároveň znižuje aj počet turistov, ktorí kvôli strachu, že sa nakazia touto chorobou (aj, keď môžu byť proti nej očkovaní, panický strach je silnou hrozbou) radšej do danej krajiny nepôjdu, aj keď je známa bohatou a krásnou faunou a flórou. Tým, že turisti uprednostnia inú krajinu, nebudú pomáhať ekonomike formou platieb za služby, darčeky atď., čo, ak ide o výraznejšiu redukciu, môže nasledovať k zvýšeniu už aj tak vysokej miery nezamestnanosti a sociálnym problémom. Podobný príklad sa dá použiť aj pri prilákaní nových investorov. Je nevyhnutné zabezpečenie prevencie a liečbe, napr. formou zabezpečenia dostatočného počtu sietí proti komárom (cena jednej je 4USD), rôznych dezodorantov a iných odplašovačov atď. Je to tak jednoduché a pritom v postihnutých oblastiach má možnosť spať pod sieťou len 15% detí do päť rokov.

  30. Cieľ 6: Bojovať s HIV/AIDS, maláriou a ďalšími chorobami  Okrem malárie a HIV/AIDS je veľkým problémom tuberkulóza, na ktorú zomrie ročne takmer dva milióny ľudí. V poslednom období narastá počet osôb, ktoré majú kombináciu tuberkulózy a sú aj HIV pozitívni. Najviac postihnutými regiónmi sú okrem tradične subsaharskej Afriky aj Oceánia, krajiny SNŠ, Ruská federácia a Ukrajina. Najväčšie riziko ochorenia sa vyskytuje u najchudobnejších vrstiev obyvateľstva, keďže tí nemajú prístup k adekvátnej liečba, kvôli nedostatku potravín trpia podvýživou, z čoho rezultuje, že ich telo nie je schopné vytvárať prirodzené protilátky. Všetky tieto faktory chorobu akurát zhoršujú a jej liečenie s stáva ťažšie, rizikovejšie a do istej miery aj drahšie.

  31. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia  • Zámer 9: Integrovať princípy udržateľného rozvoja do politiky a programov jednotlivých štátov a zabrániť stratám prírodných zdrojov • Široká oblasť pôsobnosti: ochrana lesov, morí, ovzdušia, ozónovej vrstvy, rozumná čistá energetická politika * (aj keď tie posledné sa predominantne týkajú rozvinutých krajín) – vytvorenie trhu s exhalátmi, kde si rozvinuté krajiny kupujú od rozvojových kvóty * Definícia je problematická – je napr. atómová elektráreň čistá? Áno, ale... - Kjótsky protokol – nepodpísaný USA, ČĽR a jeho záväzok signatárom znížiť do roku 2010 emisie oxidu uhličitého o 8% je podľa niektorých nemožný...

  32. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia  • Zámer 10: Do roku 2015 znížiť na polovinu počet ľudí bez dlhodobo udržateľného prístupu k nezávadnej pitnej vode a základnej hygiene. Prístup k nezávadnej pitnej vode nemá približne 1,1 miliardy ľudí. Prekvapujúce je, že väčšina z nich nie je zo subsaharskej Afriky, ako by sa mohlo zdať, ak si človek hneď spomenie na púšť Sahara, ale dve tretiny žijú v Ázii. Je nevyhnutné podotknúť, že daný cieľ sa možno darí napĺňať relatívne najlepšie, pretože situácia sa globálne zlepšuje – napr. v Ázii od roku 1990 poklesol podiel z 32% na 14%. Je dôležité povedať, že zlepšenie nastalo aj v Afrike, avšak ešte stále chýba prístup k nezávadnej pitnej vode až 42% obyvateľov. Celkovo najvyšší podiel obyvateľstva bez prístupu k nezávadnej pitnej vode má Oceánia – až 52%, čo je výsledkom geografie daných ostrovov. Naokolo je veľké množstvo vody, ale ide iba o slanú. Samotné ostrovy majú málo riek a nemajú dostatočne rozvinutý priemysel na odsoľovanie ako napr. v Saudskej Arábií. Problémom je aj nerozvinutá kanalizácia a vodovodná sieť, primárne vo vidieckych oblastiach, kde v lepších prípadoch slúži celej dedine jedna studňa, kam natiekla dažďová voda, ktorá nemusí byť nevyhnutne nezávadná.

  33. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia  • MMF (IMF) podporuje privatizáciu vodovodnej siete v rozvojových krajinách. Je otázne, či ide o racionálne riešenie problému. Ak si totiž vezmeme do úvahu, že súkromný vlastník sa zachová ako v teóriách K. Marxa a G. Engelsa, ako vykorisťovateľ (a akokoľvek smiešne sa to môže javiť, pravdepodobnosť je dosť vysoká). MMF túto privatizáciu požaduje ako jednu z podmienok odpustenia dlhov. Treba dodať, že MMF niektorými svojimi neohrabanými zásahmi namiesto vylepšenia situácie, ju zhoršil ako napr. pri finančnej kríze v Argentíne. Do istej miery sa to deje aj v tejto oblasti, pretože okrem horeuvedených dôvodov, investorov nezaujímajú vidiecke oblasti a ekonomicky slabé komunity, pretože sú málo ziskové. • Prečo to MMF presadzuje? Na základe teórie, že investor sa snaží byť ziskový a tým je užšie spätý so svojim statkom, v tomto prípade potrubím, lepšie pozná danú problematiku (otázne je, ako pozná danú krajinu) a tým by mal dopomôcť k rozvoju. Osobne sa nám to zdá byť dosť kostrbaté...

  34. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia  • Zámer 11: Do roku 2020 dosiahnuť výrazný rast kvality života minimálne 100 miliónov obyvateľov prímestských štvrtí chudoby (slumov). Čo sú to slumy? Štvrte na okraji veľkých miest, s minimálnym štandardom žitia, kde býva najchudobnejšie obyvateľstvo krajiny (POZOR – nemusí byť vždy podmienkou!) – nenachádzajú sa len v rozvojových krajinách... • Citácia: „Slumy – celé štvrte v Nairobi sú vyskladané zo stoviek chatrčí z vlnitého plechu a kartónového papiera. Vo vzduchu cítiť hnilobu, ryby pečené na ohni, dym a špecifický zápach spoločných záchodov. Spleť uličiek popri chatrčiach je z udupanej hliny, ale v období dažďov, keď už voda nemá kam odtekať, tvoria sa medzi chatrčami kaluže a bariny, v ktorých sa hromadí odpad. A rovnaké je to v okolí celého slumu, ktorý z diaľky vyzerá ako obývané smetisko.“ http://www.miaumagazin.sk/miau/2006/marec/svet_1.htm

  35. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia  • Dôvody vzniku slumov: • Chudobné obyvateľstvo odchádza z decimovaného vidieka do miest za vidinou lepšieho ohodnotenia a viac peňazí, čo je klam, keďže v mestách dávno nie je toľko pracovných miest na uspokojenie tak veľkej masy ľudí(a navyše mestá sú samotné chudobné) => problémy na vidieku, keďže je menej ľudí na obrábanie toho mála pôdy - tento proces sa nazýva „urbanizácia chudoby“ • Často v slumoch bývajú aj obyvatelia okolitých krajín postihnutých vojnovými konfliktmi, ktorí sa presťahovali do susednej krajiny kvôli obave o svoj život. Keďže zväčša okolité krajiny nie sú dostatočne rozvinuté na riešenie danej situácie, musia sa utečenci a prisťahovalci postarať sami o seba (viď Cieľ 1, slide 5)

  36. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia  • Dôvody vzniku slumov: • Hlbšie dôvody: a) Vysoká negramotnosť obyvateľstva => práca, ktorú by mohli vykonávať je nedostatočne platená, keďže je jednoduchá a na svetových, ako aj domácich trhoch stále menej potrebná (napr. ľahký priem.) b) Vysoká nerovnomernosť v rozdelení dôchodkov (Giniho koeficient). c) Historické dôvody – kolónie, prinášajúce zisk len kolonizátorom => dekolonizácia, kde sa k bohatstvu dostala len úzka vrstva obyvateľstva => studená vojna =>stagnovanie ekonomického rastu, ktorý dokonca v priemere za posledných 25 rokov poklesol a investícií, nízke príjmy p.c. => nestabilita, nízka priemerná dĺžka života – všetky tieto faktory prispievajú k zlej ekonomickej situácií v štátoch Subsaharskej Afriky, ktoré následne prispievajú k vytváraniu stále väčších slumov Na zamyslenie: Ak by bohatí neboli tak bohatí, mohli by si chudobní dovoliť lepšie bývanie za nižšie ceny a tým pádom by nemuseli žiť v slumoch?

  37. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Slumy štatisticky: • 71,8% Afričanov v Subsaharskej oblasti žijúcich v mestách žije v slumoch (najviac na svete, nasleduje: juh centrálnej Ázie 59 %, východná Ázia 36 %, západná Ázia 33%, Latinská Amerika a Karibik 32%) • 187 miliónov obyvateľov Afriky sú obyvateľmi slumov (Ázia – 550 mil., Lat. Amerika a Karibik – 128 mil.) • 2/5 obyvateľov slumov žijú v podmienkach, ktoré sa považujú za života ohrozujúce • 40% bydlísk na svete je klasifikovaných ako slums • Vo väčšine afrických miest žije 40 až 70% obyvateľstva v slumoch. Veľa afrických miest zdvojnásobí počet svojho obyvateľstva v najbližších dvoch dekádach. Napr. v Nairobi (Keňa) 60% obyvateľstva žije v slumoch, ktoré zaberajú približne 5% povrchu Zdroj: UN - HABITAT

  38. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Slumy štatisticky: • Mestá lákajú stále väčší počet obyvateľov sveta. Každý týždeň sa okolo 1 milióna ľudí narodí alebo prisťahuje do miest. • Viac ako 95% týchto ľudí žije v rozvojovom svete (Subsaharská Afrika, Ázia s výnimkou Japonska a NIK, Latinská Amerika a Karibik) • Podľa OSN do roku 2030 väčšina obyvateľov slumov bude z Ázie alebo Afriky • V nasledujúcich 25 rokoch sa zmení imidž Afriky ako vidieckeho (rural) kontinentu, kvôli priemernému mestskému nárastu obyvateľstva (aj vďaka tzv. rural – urban migrácií) o 4,53%. Afrika je momentálne najviac urbanizovaný kontinent sveta. • V Keni je nárast mestského obyvateľstva vyšší ako priemer – okolo 6% ročne, čo znamená, že krajina sa stane primárne mestskou za menej ako dve dekády. Na celom africkom kontinente (s výnimkou severnej časti) je situácia obdobná – keď väčšina krajín zaznamenáva vysoký nárast podielu mestského obyvateľstva a zníženie počtu obyvateľov na vidieku. Je to problém, keďže tento fakt sa udial pri nízkom ekonomickom raste (prípadne dokonca aj negatívnom), čo prispelo k urbanizácií chudoby. • Report UN – HABITAT poukázal, že za posledných 15 rokov sa počet obyvateľov slumov v Subsaharskej Afrike zvýšil z 101 mil. v roku 1990 na takmer 200 mil. v roku 2005.

  39. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Ďalšie štatistiky: • V Afrike je pomer obyvateľstva žijúceho v chudobe v mestských oblastiach 43%, na vidieku 59%, ale rozdiel sa neustále zmenšuje. • V niektorých krajinách ako napr. Čad, Sierra Leone a Niger tvorí podiel mestskej chudoby viac ako 50% obyvateľstva. (http://allafrica.com/stories/200609190858.html)

  40. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Kto sa zaoberá problémom slumov? • UN HABITAT • Miléniové rozvojové ciele, konkrétne daný cieľ 7: • Je to reálne, keď neúmerne rastie počet obyvateľstva v rozvojových krajinách? Podľa OSN áno, nasledovne: • Zlepšenie politickej vôle • Investície do infraštruktúry • Proaktívne plánovanie miest • Zapojenie chudoby do práce • Pomoc od rozvinutých krajín Naskytuje sa však množstvo problémov s týmto spojené...

  41. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Problémy v slumoch: • Chudoba • AIDS*/malária/tuberkulóza a i. • Podvýživa • Nedostatočné hygienické podmienky • Znásilnenia* • Sociálne problémy: a) Kriminalita b) Prostitúcia* c) Alkoholizmus d) Vysoká miera mentálnych problémov, prerastajúcich až do samovrážd • Vysoká miera nezamestnanosti • Vykorisťovanie: http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/1697809.stm * Úzko späté

  42. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia(obrázok smetisko a škola – ďalšia podoba slumov)

  43. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Problémy v slumoch: • Obydlia v slumoch sú často nastrčené na sebe, aby minimum miesta ostalo neobsadeného, čím znemožňujú infraštruktúru a v prípade akéhokoľvek väčšieho problému zásah prvej pomoci, požiarnikov alebo polície Ako je to možné? Veľké množstvo slumov je nelegálne postavených a keď sú niektoré legálne, existuje minimálne plánovanie aké poznáme my • Smetiari, aj keď existujúci v rozvojových krajinách (mnohí si mýlia že v rozvojových krajinách Subsaharskej Afriky neexistujú takmer žiadne služby, čo je omyl, len sú dostupné len malému okruhu obyvateľstva – niektoré časti miest vyzerajú ako v rozvinutých krajinách) sa taktiež nemôžu dostať k odpadom, ktoré sa hromadia, z čoho rezultujú rôzne druhy chorôb • Najzraniteľnejšie v prípade katastrof: • Zosuv pôdy* • Zemetrasenia a tropické dažde • Človekom vytvorené napr. požiar (málo únikových ciest, chatrče ľahko začnú horieť, nízka šanca záchrany kvôli neexistujúcej infraštruktúre) Nehovoriac o ich vplyve na ekosystém. • Dôvodom je primárne postavenie slumov do kopcov, ktoré sa tým pádom stávajú nebezpečnými (podobný prípad je aj so smeťami)

  44. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Čierna/hnedá/neformálna/tieňová ekonomika: • Je niekedy jedinou „záchranou“ pre obyvateľov slumov v Subsaharskej Afrike (často ide o pouličný predaj, drogy, prostitúciu, ale aj o domácu prácu, výmenu barterovým systémom, niekde dokonca obyvateľstvo recykluje na získanie financií atď.) • V Subsaharskej Afrike tvorila v roku 2002 viac ako 75% všetkej nepoľnohospodárskej zamestnanosti • Ženy tvorili veľkú časť pracovnej sily. • Aj keď neprispieva priamo štátu napr. pomocou daní, je významná pre jeho budovanie, keďže pomáha budovať krajinu (každý zamestnaný svojou prácou pomáha ďalej, napr. pracovník na stavbe – aj keď nelegálnej - ju postaví, aby ľudia mohli v nej bývať, aj keď často majú čierne stavby za následok ľudské obete). V niektorých krajinách okolo 60% obyvateľstva pracuje v tieňovej ekonomike • Slumy sú budúcnosťou ekonomík štátov

  45. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Príklad slumu: Kibera – jeden z najväčších slumov na svete: • Nachádza sa v Nairobi (Keňa) – 5 km od centra mesta • Počet obyvateľov presahuje 1 milión a má rozlohu približne 2,5 km², hustota obyvateľstve je 300 000 obyv./km ² • Meno Kibera je odvodené od slova „kibra“ – znamenajúceho les alebo džungľa • Bol vytvorený okolo roku 1920 ako sídlo núbíjskych bojovníkov • Po tom, ako v roku 1963 dosiahla Keňa samostatnosť, vláda umožnila výskyt nelegálnych obydlí, pravdepodobne aj preto, lebo sa bála, že by ihneď mohla stratiť svoju moc • Malé množstvo jedincov sa stalo vlastníkmi pôdy, na ktorej sa slumy nachádzajú, ktorí „požičali“ túto oblasť nájomníkom • Nájomníci (nazvali sme ich týmto pojmom, keďže vlastne platia nájom za svoje obydlie, ktoré je na území vlastníka, ktorý ale vlastní zem patriacu štátu) sú chudobní a viac sa im vyplatí platiť vlastníkom pôdy ako štátu a preto sa Kibera rozrastá

  46. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Príklad slumu: Kibera – jeden z najväčších slumov na svete: • Okolo roku 1974 núbíjski vlastníci boli nahradení Kikuyumi, čím sa zmenila aj politika v Kibere • Život v slumoch závisí aj od toho, ku ktorému kmeňu jeho obyvatelia patria – ak je ich kmeň pri moci, môžu sa mať mierne lepšie, ak nie je, hrozí im, že ich obydlie bude zbúrané => rôzne etnické boje • Problémy v Kibere: Kibera je extrémne znečistená sadzou, otvorenou kanalizáciou, ľudskými i zvieracími výkalmi a prachom. Kombinácia zlej výživy a nedostatočná hygiena sú dôvodom mnohých chorôb. Smrť nenastáva len kvôli chorobám a konfliktom, ale predpokladá sa, že 1/5 z celkového počtu 2,2 milióna HIV pozitívnych Keňanov žije v Kibere. • Nachádza sa tam Olympic Primary School, jedna z najdôležitejších vládnych škôl v krajine

  47. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia(Kibera, zdroj: Wikipedia)

  48. Cieľ 7: Zaistiť udržateľný stav životného prostredia • Slumy, skrátene: • Zvýšiť životnú úroveň obyvateľov slumov sa nepodarí, bez zlepšenia zdravotníckeho systému, školstva a hospodárstva a bez rozvoja vidieckych oblastí, pretože práve z nich emigrujú do slumov denne noví obyvatelia (migrácia rural – urban). • Znova je patrné spolupôsobenie všetkých cieľov Miléniových rozvojových cieľov

  49. Cieľ 8: Budovať svetové partnerstvo pre rozvoj  • Zámer 12: Ďalej rozvíjať otvorený obchodný a finančný systém založený na jasných pravidlách, predvídateľnosti a nediskriminačnom systéme (zahŕňa záväzky usilovať sa o dobrú správu vecí verejných, rozvoj a znižovanie chudoby a to na národnej i medzinárodnej úrovni). • Zámer 13: Riešiť špecifické potreby najmenej rozvinutých štátov. Zámer zahŕňa: prístup na trh pre vývoz z týchto krajín bez zaťaženia clom a dovoznými kvótami; odpustenie dlhov pre najviac zadlžené krajiny(HIPC) a zrušenie oficiálneho bilaterálneho dlhu; štedrejšie poskytovanie oficiálnej rozvojovej pomoci krajinám, ktoré sa zaviazali k zníženiu chudoby atd. • Zámer 14: Riešiť špecifické potreby vnútrozemských štátov a malých ostrovných rozvojových štátov... • Zámer 15: Komplexne riešiť problém zadlženia rozvojových krajín prostredníctvom národných a medzinárodných opatrení s cieľom zaistiť dlhodobú udržateľnosť dlhov u zadlžených krajín. • Zámer 16: V spolupráci s rozvojovými krajinami vytvoriť a realizovať stratégie smerujúce k zaisteniu slušnej a produktívnej práce pre mladých ľudí. • Zámer 17: V spolupráci s farmaceutickými firmami poskytnúť prístup k dostupným základným liekom v rozvojových krajinách.... • Zámer 18: V spolupráci so súkromným sektorom sprístupniť rozvojovým štátom výhody nových technológií predovšetkým v informačnej a komunikačnej oblasti.

  50. ĎAKUJEME ZA POZORNOSŤ! • Otázky?

More Related