430 likes | 1.14k Views
ZÁSOBOVANIE (nákup). Prof. Ing. Viera Marková, PhD. Štruktúra prednášky. Vymedzenie zásobovacej činnosti (nákupu) Druhy a organizácia nákupu Riadenie zásob Normovanie zásob Stanovenie normatívu zásob Metódy riadenia zásob. 1. Vymedzenie zásobovacej činnosti (nákupu).
E N D
ZÁSOBOVANIE(nákup) Prof. Ing. Viera Marková, PhD.
Štruktúra prednášky • Vymedzenie zásobovacej činnosti (nákupu) • Druhy a organizácia nákupu • Riadenie zásob • Normovanie zásob • Stanovenie normatívu zásob • Metódy riadenia zásob
1. Vymedzenie zásobovacej činnosti (nákupu) • zásobovacia činnosť ako súčasť podnikateľského transformačného systému
zásobovanie podnik v nich výroba vytvára hodnotu odbyt pre zákazníka Model podnikateľského transformačného systému 2 skupiny podnikových činností: 1. PRIMÁRNE PODNIK. ČINNOSTI
2. PRIEREZOVÉ (podporné) PODNIKOVÉ ČINNOSTI personalistika financovanie investície výskum a vývoj všeobecná administratíva • VSTUPY pre podn. transf. systém zabezpečuje DODÁVATEĽSKÝ SYSTÉM • VÝSTUPY zabezpečuje ODBERATEĽSKÝ SYSTÉM
Zásobovanie: =súbor činností podniku, ktoré súvisia so stanovením potrieb materiálových zdrojov potrebných na zabezpečenie predmetu činnosti podniku, ako aj s ich obstaraním CIEĽ: zabezpečiť materiálové vstupy do reprodukčného procesu v požadovanom množstve, kvalite, sortimente a čase pri dodržaní kritéria optimálnosti
Okruh zásobovacích činností (úlohy zásobovania): • nákupný prieskum potrieb (trhu) • vyhodnotenie najvhodnejších dodávateľov • objednanie materiálu • doprava materiálu od dodávateľa do podniku • vstupná kontrola materiálu • skladovanie materiálu • výdaj materiálu
Model zásobovania: DODÁVATELIA - výrobcovia - obchodníci „SPOTREBITELIA“ • výroba, vnútropod. • odbyt, útvary • investičný útvar útvar zásobovania
Vzájomné vzťahy môžu mať charakter: • vecný – fyzické dodávky (priame alebo prostredníctvom sprostredkovateľa) • finančný • informačný
2. Druhy a organizácia nákupu 2.1. Druhy nákupu 2.2. Organizácia nákupu
Druhy nákupu a)podľa obsahu: • nákup materiálu a výrobkov na opätovný predaj, • nákup materiálu a komponentov pre potreby výroby, • nákup materiálov, výrobkov, komponentov na zabezpečenie prevádzky podnikania, • nákup služieb pre výrobu, údržbu, zabezpečenie prevádzky, • nákup materiálov, výrobkov, služieb, informácií pre výskum, vývoj, investičný rozvoj.
b) z hľadiska manažérskeho rozhodovania: • opakovaný nákup, • modifikovaný nákup, • nová nákupná úloha. c) Z hľadiska organizácie a postavenia zásobovania v štruktúre podniku: • útvar zásobovania patrí do OBCHODNÉHO ÚSEKU, • útvar zásobovania patrí do VÝROBNÉHO ÚSEKU, • SAMOSTATNÝ útvar zásobovania (tzv. ”MTZ”).
MANAŽÉR ZÁSOBOVANIA NÁKUP SKLADOVANIE DOPRAVA 1. funkčná činnosť • skupina materiálov 2. skupina mat. . . 1. funkčná činnosť 1. skupina materiálov 2. skupina mat. . . 1. funkčná činnosť 1. skupina materiálov 2. skupina mat. . . d) z hľadiska deľby práce: FUNKČNE CENTRALIZOVANÝ TYP organizácie útvaru zásobovania – založený na deľbe práce podľa funkčných činností: Výhoda: užšia špecializácia pracovníkov, vyššia odbornosť, skúsenosti Nevýhoda: šablónovité myslenie Uplatnenie: veľké podniky (relatívne stabil. a úzky výrob. program)
MANAŽÉR ZÁSOBOVANIA 1. materiál. skupina 2. materiálová skup. 3. materiál. skupina 1. funkčná činnosť 2. funkčná činnosť . . 1. funkčná činnosť 2. funkčná činnosť . . 1. funkčná činnosť 2. funkčná činnosť . . FUNKČNE DECENTRALIZOVANÝ TYP organizácie útvaru zásobovania Výhoda: hlbšie tech. znalosti prac. a vzťahy s dodávateľmi Nevýhoda: nižšia odbornosť zvládnutia niektorých funkčných činností Uplatnenie: stredné a veľké podniky s veľkým počtom materiálových druhov alebo dodávateľov
Hľadiská deľby práce a špecializácie: • funkčné hľadisko – nákupný marketing a plánovanie, nákup, skladovanie • hľadisko sortimentu mat. – mat. skupiny 1, 2, 3,… • dodávateľské hľadisko – skupiny dodávateľov 1, 2, 3 • výrobkové hľadisko • spotrebiteľské hľadisko • geografické hľadisko
Organizácia zásobovania = usporiadanie zásobovacích činností a organizačných útvarov, v ktorých sa tieto činnosti uskutočňujú Faktory ovplyvňujúce výber org. štruktúry: vonkajšie vnútorné
Vonkajšie faktory: • počet dodávateľov, • externé možnosti zabezpečenia dopravy, • územné rozmiestnenie dodávateľov. • Vnútorné faktory: • objem výroby, zameranie, sortiment, • kvalifikačná štruktúra riadiaceho aparátu, • technické vybavenie podniku, • podniková doprava, • špecifiká, vyplývajúce z technológie.
3. Riadenie zásob Úloha: udržať zásoby na úrovni, ktorá umožňuje kvalitné splnenie funkcie – vyrovnávať časový, priestorový a množstevný nesúlad medzi procesom výroby u dodávateľa a procesom spotreby u odberateľa a zachytávať dôsledky náhodných výkyvov v logistike materiálu a finančných tokoch v reprodukčnom procese
Operatívne riadenie zásob má zabezpečovať udržiavanie konkrétnych druhov zásob v takej výške a štruktúre, ktorá zodpovedá požiadavkám vnútorných výrobných i nevýrobných spotrebiteľov a zabezpečovať minimalizovanie nákladov na ich obstaranie a udržiavanie v určitom objeme stanovenom normovaním.
zásoby = hmotné statky, ktoré sú v podniku a zatiaľ neboli použité na účel, na ktorý sú určené
Členenie zásob podľa toho, kde sa nachádzajúana čo sú určené: • spotrebiteľské zásoby (tzv. materiálové / výrobné) – určené na jednorazovú spotrebu; • zásoby v spracovaní = nedokončená výroba; • odbytové zásoby – určené na odbyt.
zdroje materiálu potreba materiálu Plánovanie zásobovania Zásoby viažu kapitál snaha plánovať ich objem a zosúlaďovať ho s výrobným programom Základ plánovania: bilancia potrieb a zdrojov materiálov Zpoč + D = SM + Zkoneč Zpoč = počiatočná zásoba materiálu D = dodávky materiálu SM = spotreba materiálu Zkoneč = konečná zásoba materiálu
Určenie potreby dodávok: D = SM + Zkoneč – Zpoč norma spotreby = maximálne množstvo materiálu potrebné na výrobu jednotky produkcie (čistá spotreba + odpad + straty) Určenie veľkosti spotreby materiálu: Spotrebu nenormovaného materiálu stanovíme kvalifikovaným odhadom podľa stavu výšky zásob, podľa požiadaviek útvarov, na základe skúseností
a) Metóda priameho výpočtu SM = Qpl * THNSM - používa sa pri spotrebe jedného materiálu na viacero výrobkov - podobne ako pri metóde priameho výpočtu súčet potreby mat. na výrobu každého výrobku b) Indexná metóda SM = SMskutoč * i1 * i2 * i3 * …* in kde “i” je index zmeny v Sk; i = SM1 / SM0 c) Výrobková metóda
d) Metóda typových reprezentantov - používa sa pri širšom sortimente podobných výrobkov, kde vyberieme jeden (typový reprezentant) a potrebu materiálu prepočítame prenásobením normy spotreby tohto výrobku – používa sa pri plánovaní výroby výrobkov, na ktorú nie sú vypracované normy spotreby materiálu e) Analógová metóda
4. NORMOVANIE ZÁSOB Základné pojmy: • bežná obratová zásoba Zb • poistná zásoba Zp • technická / technologická zásoba Zt • maximálna a minimálna zásoba Zmax, Zbmin • sezónna zásoba, • dodávkový cyklus. Zmax = Zmin + dodávka Zmin = Zp + Zt
Normovanie zásob = základná metóda riešenia optimálneho množstva zásob v podniku 1. Klasické metódy stanovenia noriem: • stanovenie normy Zb pomocou dodávkového cyklu Zb = dc / 2 • stanovenie normy Zb v hmotných jednotkách Zbh= Zb * SMdenná m, kg, t,…
ZbSk= Zbh * cj = Zb * SMdenná * cj = dc/2 * SMdenná * cj • stanovenie normy Zb v peňažných jednotkách • stanovenie normy Zb podľa očakávanej výšky dodávky Zbh = D / 2
dc = 360 / d d = počet dodávok v sled. období • jednoduchým aritm. priemerom: dc = dc / D – 1 • váženým arimt. priemerom: dc = (dc*d) / D • modusom (najčastejšie sa vyskytujúca veľkosť dodávky) • podľa priemernej veľkosti dodávky “D”a priemernej dennej spotreby • stanovenie dodávkového cyklu (dc): dc = D / SMdenná = (D / d) : (SM / 360)
2*D *Ndodávku roč Doptim = NSKLADroč 2. Optimalizačné metódy stanovenia noriem: • pri snahe dosiahnuť minimálne N.: • N na dodávku • N na udržanie, skladovanie a riadenie zásob • N z nedostatku zásob Harrisov – Wilsonov vzorec pre výpočet optimálnej veľkosti dodávky:
5. Normatív zásob = priemerné množstvo peňažných prostriedkov viazaných v príslušnej forme zásob Celkový normatív (zložky): • normatív výrobných zásob • normatív zásob nedokončenej výroby • normatív zásob hotovej výroby
Normatív výrobných zásob NVZ = čn x øm Čn = BZ + PZ + TZ = (dc : 2) + PZ + TZ (dni) Øm = (Q pl. x norma spotreby mat. x cena mat.) : počet dní v sledovanom období (Sk)
Normatív zásob nedokončenej výroby NZNV = čn x ØDVN Čn = vc x k (dni) vc – dĺžka výrobného cyklu k – koeficient narastania VN/KJ ØDVN = (Qpl. x VN/KJ) : počet dní v sled. období (Sk)
Normatív zásob hotových výrobkov NZHV = čn x Ødenná hodnota HV Čn = (oc : 2) + ec (dni) oc – odbytový cyklus ec = expedičný cyklus ØDVN = (Q x cena) : počet dní v sled. období (Sk)
6. METÓDY RIADENIA ZÁSOB A. hladinový systém riadenia zásob: • dopĺňanie zásob dodávkami • udržanie stavu zásob v určitej výške • primeraným objednávaním • uskutočňovaním mimoriadnych opatrení B. metóda “MINI-MAXI”: • sledujeme minimálnu a maximálnu hladinu zásob
C.metóda “JUST - IN – TIME” (“JIT”)– dodávka včas • dobré vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom • cieľ: nulové zásoby a výborná kvalita D) metóda ABC • počet položiek jednotlivých druhov zásob • objem peňažných prostriedkov na tieto zásoby
E) Metóda XYZ • X – bez výkyvov - vysoká presnosť stanovenia • Y – sezónne výkyvy - priemerná presnosť stanovenia • Z – náhodná spotreba - nedá sa stanoviť