1 / 103

REGION LNA EKONOMIKA A POLITIKA

iden
Download Presentation

REGION LNA EKONOMIKA A POLITIKA

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. REGIONÁLNA EKONOMIKA A  POLITIKA doc. Ing. Anna Belajová, PhD.

    2. Študijná literatúra Základná: Maier, G., Tödtling, F.: Regionálna a urbanistická ekonomika – Teória lokalizácie a priestorová štruktúra. Elita Bratislava. 1998 Maier, G., Tödtling, F.: Regionálna a urbanistická ekonomika – Regionálny rozvoj a regionálna politika. Elita Bratislava. 1998 Belajová, A., Fáziková, M.: Regionálna ekonomika. SPU Nitra. 2005

    3. Odporúcaná: Ivanicková, A.: Regionalizácia a priestorová organizácia priestorového rozvoja. Ekonóm Bratislava. 1998 Samson, Š. a kol.: Regionálna ekonomika. EF TU Košice. 2000 Tvrdon, J. a kol.: Regionálny rozvoj. Ekonóm Bratislava. 1995 Wokoun, R.: Ceská regionální politika v období vstupu do EU. Oeconomika VŠE Praha. 2003 Kolektív autorov: Úvod do regionálních ved a verejné správy. Vydavatelstvo Aleš Cenek, s.r.o. Plzen. 2004 Casopisy, denníky: Euroregióny – magazín pre rozvoj regiónov, Euromagazín – casopis delegácie EK v SR, Hospodárske noviny, Trend, Verejná správa, Obecné noviny, ai.

    4. Organizácia predmetu výklad podstaty problému rozširovanie poznatkov mimo diskutovanej problematiky výberová prednáška povinná úcast v zmysle študijného poriadku FEŠRR prehlbovanie a doplnovanie poznatkov získanie zrucností z analýz a hodnotenia priestorových javov syntetizovanie poznatkov do problémového celku praktické cvicenie (región, obec) klasifikované priebežné hodnotenie úrovne vedomostí

    5. Ukoncenie predmetu Zápoctom za podmienky: plnej úcasti na cvic. a seminároch dosiahnutia z písomnej previerky minimálne 22 bodov z maximálne 40 bodov dosiahnuté bodové hodnotenie bude súcastou komplexného hodnotenia študenta na skúške (zapocíta sa) Skúškou : ktorej forma bude písomná z tematických celkov odprednášaných alebo uvedených v literatúre (4 otázky, 1 hod. na vypracovanie). Študent môže získat na skúške maximálne 40 bodov. Aby vyhovel aj na skúške musí získat minimálne 24 bodov. Výsledná klasifikácia = body získané na priebežnej previerke + body na skúške. A 75-80., B 67-74.,C 59-66., D 52-58., E 46-51 Predmet je povinným predmetom na štátnej bakalárskej skúške, comu je podriadená aj nárocnost na vedomosti.

    6. Základná terminológia Región Regionálny rozvoj Ekonomický rozvoj regiónu Sociálny rozvoj v regióne

    7. región = priestor formálne alebo neformálne vymedzený formálne vymedzený: - legislatívne zaznamenaný /mikroregión, kraj, štát, EÚ/ neformálne vymedzený: na základe geografických, etnických, ekonomických ai. daností a väzieb / Spiš, Horehronie, Záhorie, nodálny región, ekonomický región/ regionálny rozvoj – kvalitatívna zmena v priestore (inovácie, lepšie dopravné systémy, vybudovanejšie súcasti technickej infraštruktúry, lepšie využívanie prírodných zdrojov, lepšie služby)

    8. regionálny ekonomický rozvoj – zmena ekonomickej štruktúry, výsledkom ktorej je rastúca a diverzifikovaná ponuka práce, rast hrubého regionálneho produktu, rast miezd. priestorová štruktúra, priestorová ekonomická štruktúra všeobecne: vnútorná stavba systému prakticky: - fyzický spôsob usporiadania a vzájomného prepojenia prvkov v priestore do systému - sústava vnútorných vztahov medzi jednotkami priestoru (obce, kraj, štát) Štrukturovaním priestoru sa sleduje vytvorenie funkcných systémov z jeho prvkov.

    9. Priestorová ekonomická štruktúra vzniká spájaním rôznych rozvojových faktorov, hospodárstva (firmy), obyvatelstva, infraštruktúry, prírodných zdrojov do rôznych typov priestorových útvarov (obce, mikroregión, kraj, ekonomický región, nodálny región)

    10. 2. PRIESTOR A EKONOMICKÝ ROZVOJ

    11. Univerzálnost priestorovej dimenzie a rôznorodost chápania priestoru Priestor a cas najvšeobecnejšie kategórie materiálneho pohybu Rôznorodost vnímania priestoru Univerzálnost priestorovej dimenzie podmienuje skutocnost, že je objektom skúmania tak v prírodných, technických ako i spolocenských vedách, ktorých súcastou sú ekonomické vedy Význam priestoru na ekonomický rozvoj sa zacal vnímat s pohybom výrobných faktorov a trhovými procesmi V súcasnosti je priestor vnímaný komplexne so všetkými rozvojovými faktormi a vzájomnou prepojenostou Priestor ako spolocensko – ekonomická kategória a dynamická (meniaca sa) velicina.

    12. Skúmanie priestoru sa stalo neoddelitelnou súcastou aj ekonomických teórií Regionálna ekonómia – ucelený poznávací systém o ekonomických procesoch v priestore, ktorý delí na dalšie zložky:  regionálnu ekonomiku (priestorovú ekonomiku)  ekonomiku verejnej správy (štátnej správy a samosprávy)  environmentálnu ekonomiku ai. Regionálna ekonomika – je interdisciplinárna ekonomická veda o priestore, ktorá skúma:  ako vzniká priestorové usporiadanie hospodárstva v priestore  hladá príciny nerovnomerného rozvoja regiónov  ucí poznat dôsledky rozdielneho vybavenia regiónov rozvojovými faktormi  hladá riešenia, odporúcania a stratégie pre elimináciu rozvojových rozdielov medzi regiónmi 2.1. Priestor ako objekt skúmania ekonomických teórií

    13. Regionálna ekonomika je teoretickým základom pre praktickú regionálnu politiku. regionálna veda – veda o priestore (Isard) integruje poznatky z ? ekonomických vied prírodných vied - regionálna ekonomika - geografia - ekonomika VS - ekológia - štatistika technických vied špeciálnych vied - urbanizmus - sociológia - doprava - kulturológia - stavebníctvo

    14. 2.2. Priestorové usporiadanie ekonomiky Podniky (firmy) sú najdôležitejšími subjektami priestorového ekonomického systému. Podnik je otvorený systém, ktorý má rôznorodé vztahy so svojim okolím: horizontálne k zásobovaciemu a odbytovému trhu (energie, technológie, materiál, pracovná sila, doprava, informacná dostupnost, ai.) vertikálna k ekonomickému prostrediu (danové zákony, predpisy, normy a spolocensky akceptovatelné hodnoty), prírodnému prostrediu (životné prostredie) a k ostatným subjektom priestorového ekonomického systému. Každý z uvedených vztahov môžeme akceptovat ako faktor, ktorý v konecnom dôsledku vplýva na rozvoj podniku a jeho efekt (zisk)

    15. Dôležitost lokalizacných faktorov Pre podnik je lokalizacný faktor dôležitý ak: má vplyv na náklady alebo výnosy podniku disponibilnost, kvalita alebo cena faktora je priestorovo diferencovaná

    16. Význam konkrétneho lokalizacného faktora je daný: druhom výrobku (odvetvia nárocné na pôdu, na zdroje, na kapitál, na prácu) typom technológie (odvetvia nárocné na inovácie/technický pokrok) stupnom lokalizácie t.j. hustotou výskytu lokalizacného faktora (koncentrovaný alebo disperzný výskyt) mobilitou faktora:  nemobilné (pôda, budovy, cesty, prírodné zdroje)  málo mobilné (pracovná sila, služby nevýrobného charakteru)  vysoko mobilné (informácie, urcité formy energie)

    17. Zložitost a dlhodobost lokalizacných rozhodnutí lokalitu možno zmenit s vysokými nákladmi (postavená budova, zaškolená pracovná sila, vybudovaný odbytový trh) – málo mobilné faktory tažko odhadnutelné ceny vstupov a výstupov, trhové príležitosti, vznik nových konkurentov technologické, infraštruktúrne a manažérske inovácie môžu zmenit dôležitost faktorov vo výrobnom procese a zmenit optimálnu lokalitu za nevýhodnú (resp. naopak)

    18. 2.3. Teoretické prístupy k vysvetleniu priestorového systému Teórie priestorovej ekonómie vysvetlujúce funkcnost ekonomického priestorového systému môžeme zhrnút do troch prístupov: lokalizacné teórie – ktorých cielom je nájst, ktoré faktory v danom priestore najviac ovplyvnujú lokalizáciu podnikov alebo hladat optimálny priestor pre lokalizáciu firmy s urcitým zameraním (von Thunen, Christaller, Losch, Weber, Roscher, Schäffle, ai) teórie priestorovej mobility – ktoré sa zaoberajú podmienkami a dôsledkami priestorovej mobility výrobných faktorov, tovarov a služieb regionálne rastové a rozvojové teórie – ktoré vysvetlujú socio-ekonomický vývoj v jednotlivých regiónoch, medziregionálne rozdiely ekonomického rozvoja a zmeny v ekonomických štruktúrach regiónov.

    19. Lokalizacná analýza a jej metódy Lokalizacná analýza má dvojaký charakter: analýza rozmiestnenia (lokalizácie) analyzuje stav, výsledok rozmiestnenia podnikov podla rôznych charakteristík (odvetvia) analýza rozmiestnovania, t.j. hladania optimálneho priestoru pre umiestnenie podniku Najcastejšie sú používané tieto metódy: index lokalizácie (IL) koeficient lokalizácie (KL) krivka lokalizácie – Lorenzova krivka koeficient špecializácie

    20. Index lokalizácie (IL) meria pomer zastúpenia sledovaného odvetvia v regióne k poctu obyvatelov i – odvetvie j – región Xij – pocet zamestnaných i - teho odvetvia v j - tom regióne Yi – pocet zamestnaných i – teho odvetvia v krajine Sj – pocet obyvatelov v j – tom regióne S – pocet obyvatelov v krajine Jeho hodnoty sa pohybujú v intervale IL < = > 1. Ak je: IL < 1 – odvetvie je k poctu obyvatelov zastúpené podproporcionálne IL = 1 – proporcionálne zastúpenie odvetvia k poctu obyvatelov IL > 1 – nadproporcionálne zastúpenie

    21. Koeficient lokalizácie (KL) charakterizuje koncentráciu odvetvia v regiónoch. Vyjadruje sa na základe indexu lokalizácie. Hodnoty KL sa pohybujú v intervale od 0 do 1. Ak: KL = 0 - sledované odvetvie je vo všetkých regiónoch úmerne zastúpené KL = 1 - odvetvie je koncentorvané len do jedného regiónu

    22. Lorenzova krivka Znázornuje grafické vyjadrenie sledovaného odvetvia v regiónoch. Konštruuje sa na základe indexu lokalizácie.

    23. Koeficient špecializácie vyjadruje percentuálny podiel zamestnaných v príslušnom odvetví v regióne k celkovému poctu zamestnaných v príslušnom odvetví v krajine. Kj – pocet zamestnaných v príslušnom odvetví v krajine Hodnoty koeficientu sa pohybujú od 0 do 100. Ak: KS = 0 – odvetvie sa v regióne nenachádza KS = 100 – odvetvie je koncentrované len do jedného regiónu a v tejto oblasti je naviac odvetvím jediným

    24. 1. EKONOMICKÝ ROZVOJ REGIÓNOV / k 1.téme/

    25. 1. Téma doplnenie Základné pojmy – ich obsah Regionálny rast – kvantitatívne zmeny v regióne, vo faktoroch a výsledkoch prejavujúce sa napr.: väcšina napojených obcí na plyn, vodu, kanalizáciu rast výroby, ponuky tovarov a služieb výstavba nových ciest v km (dialnice, rýchlostné komunikácie) rast poctu firiem rast HDP (celkom, na obyvatela)

    26. Regionálny rozvoj – kvalitatívne zmeny podmienené najmä inováciami (technickými, organizacnými, manažérskymi) lepšie technické vybavenie školstva, nové technologické postupy zmena ekonomickej štruktúry v regióne diverzifikácia ponuky služieb Rast a rozvoj – súbežné a podmienujúce sa procesy v regióne, niekedy tažko rozlíšitelné hranice medzi nimi

    27. Ekonomický rast a rozvoj – prejav v ekonomických faktoroch a výsledkoch rast poctu firiem zmena ekonomickej štruktúry príliv investícií prírastok (rast) HRP narastajúce kladné saldo zahranicného obchodu Sociálny rozvoj – prejav v kvalite života obyvatelstva zvyšuje sa ponuka práce pokles miery nezamestnanosti rast miezd nárast úspor sociálne dávky

    28. O ekonomickom rozvoji v regióne môžeme hovorit ak: rast reálnych dôchodkov na obyvatela následne zvyšuje dopyt po tovaroch a službách zvyšovanie dopytu v regióne podmienuje rast výroby tovarov a ponuky služieb vývoz tovarov z regiónu je väcší ako dovoz rastie zamestnanost vytvárajú sa úspory Prax: bez rastu nie je možný rozvoj rozvoj podmienuje rast v casových etapách prevládajúci rast, rozvoj Regionálny rozvoj – komplexný pohlad (vstup – výstup)

    29. Špecifiká priestorového rozvoja Vysvetlené na základe porovnania : rozvoj podniku /firmy/ rozvoj priestoru /regiónu,obce/ Základné rozvojové faktory – spolocné práca (pracovná sila) kapitál ( stavby, materiál, peniaze... / pôda (a prírodné zdroje viazané na pôdu)

    30. Rozdielne vplyvy a efekty a) práca podnik: starostlivost len o svojich zamestnancov región: všetky skupiny obyvatelstva (predproduktívne, produktívne, poproduktívne) b) kapitál podnik: alokuje sa tam, kde ocakáva najväcší efekt bezohladne na potrebu riešenia nezamestnanosti región: potrebuje diverzifikáciu ponuky a alokáciu do regiónov s vysokou nezamestnanostou. Má len malé šance ovplyvnit lokalizáciu firiem. c) pôda podnik: využíva cez štruktúru výroby prinášajúcu zisk alebo nevyužíva región: tvorba a udržiavanie krajinotvorného obrazu a v obmedzenej miere môže využívat prírodné zdroje ako faktor ekonomického rozvoja

    31. d) ciele rozvoja podnik: tvorba zisku, rozvoj podniku región: kvalita života obyvatelov, vytváranie podmienok pre kvalitu života e) aktéri rozvoja podnik: manažment firmy a zamestnanci región: firmy, štátna správa, miestna a regionálna samospráva, verejno – právne korporácie, združenia f) rozhodovanie o rozvoji podnik: monokratické (mocenské) región: demokratické (kolektívne) g) efekty rozvoja a ich prejav podnik: zisk – vyjadritelný v korunách, prerozdelovanie v prospech vlastníka (majitela) región: verejné úžitky tažko kvantifikovatelné a vyjadritelné v korunách, prerozdelovanie v záujme všetkých obyvatelov v regióne

    33. 2. Faktory rozvoja regiónov Najvýznamnejšie endogénne a exogénne faktory rozvoja regiónov Prírodný potenciál /pôda, voda, lesy/ Hospodárstvo/vplyv na rozvoj, vlastnosti firiem a ic multipl. Efekty, konkrétny prejav v regiónoch/ Technická infraštruktúra/ clenenie, vplyv na rozvoj, energetické, dopravnévodovodné siete/

    34. Vplyv jednotlivých faktorov na rozvoj resp. ekonomický rozvoj môže byt:  bezprostredný (priamy) –  rast ponuky práce, technologické inovácie, rast miezd, rast výroby tovarov ai.  sprostredkovaný (nepriamy) – vybudované dopravné, telekomunikacné systémy, vznik dalších firiem ai.

    35. Príklady vplyvu faktorov na rozvoj regiónu Priamy vplyv: - podniky - obyvatelia - rozhodovanie samosp. ....... Sprostredkovaný: - infraštruktúra - ekonomická sila štátu .......

    36. prednáška 28.2.2007 Najvýznamnejšie faktory rozvoja regiónu Endogénne faktory rozvoja Prírodný a geografický potenciál Obyvatelstvo Hospodárstvo Infraštruktúra technická a sociálna Urbanistický potenciál Samosprávny manažment Exogénne faktory rozvoja: Stratégia a politika hospodárskeho a sociálneho rozvoja krajiny Regulacné nástroje regionálneho rozvopa Zahranicné investície Ekonomická sila štátu Rozvoj technickej infraštruktúry nadregionálneho významu Politický systém Etika a morálka

    37. I. ENDOGÉNNE FAKTORY Prírodný potenciál -2.1 . Hospodárstvo -2.2 Technická infraštruktúra – 2.3 Sociálna infraštruktúra -2.4 Obyvatelstvo – 2.5 Samosprávny manažment -2.6 Medzisektorová spolupráca a partnerstvá 2.7

    38. 2.1 Prírodný potenciál regiónov Súcasti pôda a jej využitelnost (rozloha územia) voda (povrchová, spodná) les rudné a nerudné suroviny geomorfologické pomery

    39. Vplyv na rozvoj regiónu Vytváranie podmienok pre lokalizáciu firiem zhodnocujúcich potenciál Formovanie ekonomickej štruktúry Formovanie sídelnej štruktúry Rozvoj a investicnú nárocnost budovania infraštruktúry Spôsob života obyvatelstva

    40. Vybrané významné prírodné zdroje

    41. Slovensko nedisponuje takým dostatkom prírodných zdrojov aby mohlo postavit silu svojej ekonomiky na PZ Z pohladu mikroregionálneho nemusí byt táto téza platná. Príklad okresu Prievidza, strediská CR . Aj vo svete je málo takých krajín ktoré disponujú dostatkom PZ USA, býv. Rusko, Japonsko - príklad

    42. Pôda ako rozvojový faktor Najväcší prírodný zdroj s rôznorodostou využitia Disponibilita v SR 4,9 mil. ha Jednotlivé regióny: BA 205 tis. ha TT 415 TN 450 NR 634 BB 945 ZA 680 PO 897 KS 675

    43. Potenciál polnohospodárskeho využívania pôdnoekologických oblastí a regiónov

    44. Obsah humusu v polnohospodárskych pôdach

    45. Vplyv využitia pôdy na rozvoj Rozvoj polnohospodárstva: - zabezpecenie výživy - energetické plodiny Následný rozvoj spracovatelského priemyslu a odvetví inputových Udržiavanie krajinného obrazu Rozvoj cestovného ruchu Osídlenie a štruktúra sídel /nepolnohospodárska/ Cena pôdy ovplyvnená: množstvom, lokalizáciou, úcelom využitia, pôdno-klimatickými podmienkami

    46. Lesy a ich vplyv na rozvoj Využitelnost: hospodárska - tažba dreva - polovníctvo - rekreácia : vplyv na životné prostredie : rozvoj drevospracujúceho priemyslu

    47. Kategorizácia lesov podla funkcií

    48. Drevinové zloženie lesov

    49. Polovné oblasti

    50. Regionálne diferencovaný vplyv lesa na rozvoj regiónu Vyplýva z: rozsahu výmery lesa TT 29% z cel. rozlohy pôdy NR 26% BB 49% PO 50% : pestovaných druhov drevín : funkcie lesa

    51. Vplyv lesnej pôdy na rozvoj regiónov Seminárna práca : Potenciál a využitie lesa a jeho vplyv na rozvoj regiónov /Fasurová/

    52. Voda ako rozvojový zdroj Využitelnost: povrchová - rieky - jazerá, rybníky - vodné nádrže : spodná - pitná - minerálna a term. - liecivé pramene

    53. Povrchový odtok

    54. Vysvetlit vplyv na rozvoj regiónov, alokalizácia v regiónoch Vodné toky: povodie Dunaja, Váhu, Hrona, Bodrogu, Hornádu, Nitry, Ipla Vodné nádrže, umelé a prirodzené vodné plochy Minerálne a termálne pramene Liecebné pramene Najväcší vplyv : NUTS II ZS Opak NUTS II SS

    55. Vplyv vodných zdrojov na rozvoj Doprava /Dunaj/ Zdroj energie /Váh/ Rekreácia a rozvoj CR Zásobovanie obyvatelstva pitnou vodou ڞitková voda- rozvoj priemyslu Závlahy – intenzifikácia polnohosp. Doplnit zo seminárnej práce „ Potenciál a využitie termálnych a liecivých vôd na rozvoj regiónu „/Medeová/

    56. Rudné a nerudné suroviny Regióny nedisponujú velkými zásobami Znacne vycerpané zdroje Existencia zásob, otázka efektívnosti ich využitia do budúcna Zataženost životného prostredia Zdroje:- hnedé uhlie: V.Krtíš, Prievidza, Handlová - nafta Záhorie - železná ruda: Rožnava, Nižná Slaná, Rudnany - magnezit: Lovinobana - zlato, medené rudy: Kremnica, Špania Dolina

    57. Výhradné ložiská nerudných surovín

    58. výhradné ložiská rudných surovín

    59. Ložiská energetických a rudných surovín

    60. 2.2. Hospodárstvo Hospodárstvo vytvárajú podniky (firmy) vyrábajúce tovary, poskytujúce služby a ich odvetvové zameranie Sú rozhodujúcimi rozvojovými faktormi Ako ovplyvnujú rozvoj ? . zabezpecujú ponuku práce –– mzdy zamestnaným horizontálnymi a vertikálnymi väzbami na iné faktory v reg. ponukou tovarov a služieb – hodnotový proces – HRP –> HDP vytvárajú verejné zdroje vytvárajú tlak na rozvoj všetkých súcastí TI dalšie (sponzorstvo) Ktoré vlastnosti – charakteristiky podnikov sú dôležité vo vztahu k ekonomickému rozvoju? pocetnost firiem velkost firiem odvetvové a sektorové zameranie firiem /odvetvová štruktúra hospod./ ekonomická stabilita firiem

    61. Horizontálne a vertikálne vztahy podniku k okoliu PODNIK

    62. Podniky majú tendenciu vytvárat zoskupenia Na základe nutnosti horizontálnych a vertikálnych väzieb podniky vytvárajú zoskupenia /klastre/ Tak vzniká priestor s väcšou koncentráciou firiem – priemyselné centrum alebo pól rozvoja ktorý pritahuje prostredníctvom ponuky práce aj obyvatelstvo a vytvára tlak aj na rozvoj infraštuktúry

    63. Ukazovatele hodnotenie vplyvu firiem na rozvoj regiónov pocet firiem v regióne FO, PO vrátane vlastníckych foriem index podnikatelskej aktivity IPA = pocet firiem / EAO x 100 velkost firiem clenená podla kritérií EÚ podiel zamestnaných v konkrétnom odvetví na celkovom pocte zamestnaných v regióne IL (index lokalizácie) KL (koeficient lokalizácie) KS (koeficient špecializácie) pocet ziskových podnikov resp. podiel ziskových z celkového poctu

    64. Konkrétny prejav vplyvu podnikania na rozvoj regiónov Vplyv technologických parkov v rozvoji regiónov- seminárna práca /Vozíková/ Vplyv podnikania v regionoch – seminárna práca /Leflerová/

    66. 2.8. Zahranicné investície na Slovensku ––––––––––––––––––––––––––––– Odlev do zahranicia 2001 2006 Podniková sféra 19 121mil. Sk 30 790 mil. Sk Banková sféra 164 139 Spolu 19 285 31 651 Krajiny smerovania : Cesko -46%, Spojené královstvo 11.6%, Ukrajina , Írsko, Madarsko, Luxembursko – 6% ostatné krajiny: Polsko, Rakúsko, Rusko

    67. Odvetvové smerovanie: –––––––––––––––––––––––––––––––––– priemyselná výroba 47% financné sprostredkovanie 17% obchodné cinnosti 15% tažba nerastných surovín 9% výroba a rozvod elektriny, plynu, vody, velkoobchod, motorových vozidiel, stavebníctvo

    68. Z ktorých regiónov SR: bratislavský - 64%, trnavský – 9%, banskobystrický – 8,5%, trenciansky – 7%, košický – 6%, prešovský – 3%, žilinský 3% nitriansky – 0,2%

    69. Prílev zo zahranicia 2002 2006 Podniková sféra 259 517 mil. Sk 418 071 mil. Sk Banková sféra 60 728 66 181 Spolu 319 246 484 253 Krajina investora: Holandsko 25 % / tecie kapitál z Francúzka/ Nemecko 19 % Rakúsko 14 % Taliansko 8 % Madarsko, Spojené královstvo 6% Cesko 5%, USA 4%, Francúzsko 3%

    70. Lokalizácia do regiónov: bratislavský kraj 69 % košický 8 % trnavský 6 % žilinský 5 % nitriansky 4 % trenciansky 4 % banskobystrický 2 % prešovský 2 % Lokalizácia do odvetví: priemyselná výroba 39%, financné sprostred. 22% velkoobchod 12 %, výroba a rozvody energetické 11%, doprava, telekom. 10%, nehnutelnosti 4%

    71. Efekty priamych zahranicných investícií do regiónov pozitívne zrýchlenie štrukturálnych zmien akcelerácia ekonomického rastu rast ponuky práce prínos nových technológií zlepšený prístup na zahranicné trhy zvyšovanie kvalifikacnej úrovne vytvorenie siete subdodávatelov zlepšenie podnikatelského prostredia negatívne investícia za úcelom zbavit sa konkurentov vytlácanie domácich firiem z trhu výpadok danových príjmov štátu za urc. obd možný rast nezamestnanosti repatriácia ziskov vznik „duálnej ekonomiky“

    73. 2.3 Infraštruktúra – technická Pre koho je potrebná? firmy obyvatelstvo Súcasti TI dopravné siete (cestné, železnicné, vodné, vzdušné) energetické siete (elektrina, plyn) vodovody a siete /vodovodné, kanalizácia, COV) telekomunikacné siete (rozhlas, televízia, telefónne a mobilné siete, internet) odpadové hospodárstvo Vlastnosti TI (výkony uspokojujú všeobecnú potrebu, nemeratelné ekonomické efekty, výkony vždy disponibilné, komplexnost, investicná nárocnost)

    74. Ukazovatele hodnotenia úrovne technickej infraštruktúry hustota cestnej siete na km2 + kvalita (% podiel typov) % podiel obyvatelov (obcí) napojených na: plyn vodu kanalizáciu COV

    75. Kto zabezpecuje rozvoj TI? /vysvetlit/ štát, VÚC, obce, súkromný sektor /vodárenské spolocnosti PPP projekty//

    76. Energetické siete – vplyv na rozvoj Nutnost pre cinnost firiem a domácností Faktor podmienujúci ekonomický rozvoj Rýchle tempo rastu spotreby Nerovnomernost lokálnych zdrojov Obmedzené využívanie primárnych zdrojov Substitúcia primárnych zdrojov / jadrové elektrárne, hydrotermálne, slnecná energia, pestovanie energetických plodín a i./

    77. Elektrické siete a plynofikácia Regióny Slovenska majú dobre vybudovanú elektrickú siet. Problémy: povrchové tahanie sietí, nedostatocný výkon transformátorov v obciach Plynofikácia na Slovensku 73 % obcí Znacné rozdiely medzi regiónmi: BB – 54 % ZA – 59% NR 95%

    78. Energetická infraštruktúra regiónov Seminárna práca /Vilimeková/

    79. Vložit z plochy energetika

    80. Vodovodné siete /environmentálna infraštruktúra Na Slovensku je 7O% obcí napojených na vodovod Na kanalizacné siete je napojených 600 obcí – 7200 km / 21%/ . Cistiarne odpadových vôd : bez COV je 34O obcí, ktoré sú odkanalizované . Medziregionálne rozdiely vo vybavenosti

    81. Dopravné siete a druhy dopravy Železnicná - má význam tam, kde sú hlavné dopravné koridory. Pokles významu Automobilová -univerzálnejší typ dopravy, /kamionová- materiály, osobná – autobusová / Lodná – najlacnejšia, najmä preprava materiálov Letecká – zvýšením nákladov substituovaná autobusovou

    82. Vplyv na rozvoj regiónu doprava Významné odvetvie zamestnanosti Spája obce, regióny do väcších hospodárskych celkov Presun tovarov, surovín a pracovnej sily zo zaostávajúcich do rozvojových regio. Vytváranie dopravných koridorov okolo ktorých sa koncentrujú podniky, vytvárajú sídla Úspora dopravných nákladov

    83. Cestné siete v SR Úcelové clenenie cestných komunikácií: podla dopravného významu podla charakteru prevádzky

    84. Clenenie podla dopravného významu Dialnice.... v prevádzke D1 D2 D3 +dialnicné privádzace Cesty I. triedy (medzi n c. a dopr.) Cesty II. triedy (medzi krajmi a okresmi) Cesty III. triedy (medzi obcami) Dlžka ciest (I-III) a dialníc spolu Hustota cestnej siete km/tis km2 Hustota na obyvatela Miestne komunikácie (v obci, meste) Hustota km/tis km2 na obyvatela Dlžka celkom Hustota km/ tis.km2 Hustota na obyvatela 328 km 6 km 3 341 km (II)c 3 734 km (III)c 10 431 km (IV)c 17 809 km 363 km 3,3 km 25 220 km 514 km 4,7 km 43 029 km 877,5 km 8 km

    85. Clenenie podla charakteru premávky Medzinárodné cesty E (spájajúce štáty) Medzinárodné trasy TEM Koridory TINA 1 538 km (D 324) 932 km (D 320) 926 km (D 325)

    86. Plánovaná výstavba ciest podla nového projektu D1 Bratislava – Trencín – Žilina – Košice – Zahor hranica s Ukrajinou (517 km) D2 Kúty – Malacky – Bratislava – Rusovce – Madarsko, hranica s Ceskom – hranica s Madarskom (50 km) D3 Žilina (z D1) – Kysucké Nové Mesto – Cadca – Skalité – Polsko (59 km) D4 hranica s Rakúskom – Jarovce, križovatka s D2 v budúcnosti obchvat Bratislavy Celková dlžka 659 km

    87. Rýchlostné cesty (R) R1 Trnava – Nitra – Žiar nad Hronom – Zvolen – Banská Bystrica (161 km) R2 hranica s Ceskom Dr...- Trencín – Prievidza – Žiar nad Hronom, Zvolen – Lucenec – Rožnava – Košice (349 km) R3 hranice s Madarskom Šahy – Krupina – Zvolen – Tren. Teplice – Martin – Dol.Kubín – Trstená – hranice s Polskom (234 km) R4 hranice s Madarskom Milhošt – Košice – Prešov – Svidník – Vyšný Komárnik hranica s Polskom (108 km) R5 hranice s Ceskom Svicinenec – Križovatka s D3 (3 km) R6 hranica s Ceskom Lysá nad Makytou – Prešov (19 km)

    88. Doplnenie cestnej siete Seminárna práca „Cestná infraštruktúra v regiónoch a jej rozvoj“ /Sasková/

    89. 2.4. Infraštruktúra sociálna Pre koho je potrebná? Uspokojuje potreby obyvatelstva (životný štandard – kvalitu života). Jej rozmiestnenie súvisí so štruktúrou osídlenia a velkostou sídel. Súcasti SI sociálne zariadenia zdravotnícke zariadenia byty školské zariadenia kultúrne zariadenia rekreacné a športové zariadenia administratívno – správne zariadenia vedecko – výskumné a projektové zariadenia

    90. Vlastnosti SI (investicne nárocná, prerozdelenie zodpovednosti za jej rozvoj) Efekty z jej využívania = verejné úžitky kvantifikovatelné predovšetkým na vstupoch s problémami na výstupoch kvalita života technologické a výrobkové inovácie – rast výroby rastúca (klesajúca) ponuka bytov a kvality bývania ai.

    91. Ukazovatele hodnotenia rozvoja sociálnej infraštruktúry bytový fond (pocet zacatých, rozostavaných, ukoncených bytov/1000 obyvatelov) pocet lôžok v zdravotníckych zariadeniach/1000 obyvatelov pocet tried a typy škôl (základné, stredné, vysoké) sociálne zariadenia (typy, kapacita)

    92. Školská infraštruktúra a infraštruktúra kultúry Seminárne práce“ „Školská infraštruktúra v regiónoch /Petrželová/ „Infraštruktúra kultúry v Regiónoch „ /Rakovská/

    94. 2.5 Obyvatelstvo Ovplyvnuje rozvoj regiónu ako: Výrobný faktor – pracovná sila je nevyhnutná súcast výrobných procesov Spotrebitel - dopytom po rôznych tovaroch a službách vytvára priestor pre nové podniky alebo vyššiu ponuku práce súvisiacu s rastom výroby Obyvatelstvo v regióne vytvára väzby: - na lokalizáciu firiem cez ponuku práce a dopyt - vytvára tlak na rozvoj technickej a sociálnej infraštruktúry

    95. Vlastnosti obyvatelstva dôležité vo vztahu k rozvoju 1. Kvantitatívne: -pocetnost obyvatelstva a jeho vývoj ktorý ovply: reprodukcia obyv. migrácia obyv. 2. Kvalitatívne: - veková štruktúra - vzdelanostná štruktúra 3. Pohyb obyvatelstva /migrácia/

    96. Pre rozvoj je dôležitá veková štruktúra t.j. pocet:- predproduktívneho obyvatelstva - produktívneho /EAO/ - ekon.roz. - poproduktívneho EAO svojou cinnostou prispieva k tvorbe spolocenského produktu clení sa : -na pracujúcich - tých ktorí objekt.nemôžu pr. - nezamestnaných

    97. Ukazovatele ekonomickej aktivity obyvatelstva Miera ekonomickej aktivity /mea/ mea =EAO pracujúce EAO celkom . Index ekonomického zataženia /iez/ iez = predprod. O. + poprod. O. EAO

    98. Migracný pohyb obyvatelstva Krátkodobí: - odchádzka /dochádzka/ za prácou Trvalý : medzi regiónmi zahranicie Migracné procesy môžu byt motivované: - ekonomicky - z dedín do miest - politiky - ekologickej sukcesie - iné

    99. Ukazovatele hodnotenia demografického potenciálu pocet obyvatelov celkom /staticky, dynamicky/ hustota obyvatelstva na km2 vývoj poctu obyvatelov cez:- prirodzený prír. na 1000 obyv. -migráciu trvalú na 1000 obyv. veková štruktúra – koeficient vitality a starnutia

    100. Analýza demografického potenciálu Demografickú situáciu a jej vývoj je potrebné posudzovat z hladiska:   dlhodobého a priestorového

    101. Dlhodobé hladisko celkový populacný rast obyvatelstva na Slovensku sa spomaluje . Je výsledkom - reprodukcného vývoja - migracného pohybu. Celkový populacný rast obyvatelstva sa spomalil z 5,3 % na 2,1 % a od r. 2004 stagnácia až pokles. prícina: - znižovanie reprodukcného prírastku. V prepocte na 1000 obyvatelov sa od roku 1991 znížil v SR desatnásobne - migracný pohyb sa posledných rokoch v krajine utlmil, zvyšuje sa migrácia do zahranicia. populácia starne co súvisí s reprodukcným vývojom

    102. Priestorové hladisko pozitívny vývoj reprodukcného prírastku si udržujú východoslovenské kraje a severné casti Zilinského kraja. Naopak, vysoký pokles pôrodnosti zaznamenáva kraj bratislavský, južné okresy Slovenska, kde je najstaršie obyvatelstvo. Index starnutia a priemerný vek je rozdielny v regiónoch /cvicenia/

    103. Trendy v migrácii : urbanizované regióny prešli z vysokého + migracného salda do – salda. Zvlášt v kraji Bratislava migrácia najmä do prechodných regiónov tvoriacich zázemie väcších miest málo, ale predsa sa migruje aj do vidieckych regiónov najväcší trend vystahovania je z obcí do 300 obyvatelov a periférnych obcí vystahovávajú sa najmä obyvatelia do 35 rokov a vzdelaní

    104. Vzdelanostná úroven obyvatelstva Seminárna práca“ Vzdelanostná úroven obyvatelstva „ /Mikešová/

    105. 2.6. Samosprávny manažment V textovej casti

    106. 2.7. Medzisektorová spolupráca a partnerstvá Uvedené v textovej forme

    107. EXOGÉNNE FAKTORY Zahranicné investície -2.8. Urbanistický potenciál -2.9 Regulacné nástroje využívané v regionálnom rozvoji -2.10 Legislatíva viazaná na RR -2.11 Inštitúcie zodpovedné za RR a ich kompetencie - 2.12 Cezhranicná spolupráca a euroregióny -2.123

    108. 2.9. Urbanistický potenciál Seminárna práca „Sídelná štruktúra a urbanizacné tendencie“ /Drábiková/

    109. 2.10 Nástroje podporujúce rozvoj Uvedené v textovej casti

    110. 2.11.Vybraná legislatíva viažúca sa na RR Legislatíva priamo usmernuje, alebo sprostredkovane pôsobí na RR - z.c. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja novela: 351/2004 z.c. 369/1990 o obecnom zriadení novela 451/2001, 612/2002 . Z.c. 203/2001 o samospráve VUV

    111. - z.c. 583/2004 o rozpoctových pravidlách - z.c. 416/2001 o prechode dalších kompetencií na obce a VUC - z.c. 138/1991 o majetku obcí novela:447/2001 - z.c. 172/2004 o prevode vlastníctva nehnutelného majetku vo vlastníctve SR na obce a VUC - z.c. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a i.

    112. 2.12. Inštitucionalizácia Seminárna práca: „ Inštitúcie zodpovedné za regionálny rozvoj a ich kompetencie „ /Šebestová/

    113. 2. 13. Cezhranicná spolupráca a euroregióny Seminárne práce: -„ Význam cezhranicnej spolupráce a dobré príklady „ /Belák/ - „ Euroregióny v SR a ich aktivity“ /Lazarová/

    114. 5. Regionálne analýzy a strategické plánovanie Doplnit aj z napísaného textu

    115. Poznávací proces v regionalistike V poznávacom procese platí nasledovná postupnost: /nielen v regionalistike/ 1. poznat tóriu o regiónoch a rozvoji reg. 2. regionálna analýza 3. regionálna syntéza 4. regionálna politika

    116. Správne rozhodovat a robit reálnu regionálnu politiku Nie je možné len na základe: odhadov verejnej mienky názorov obyvatelov skúseností Ale vždy je nutné opierat sa o konkrétne zistené fakty v regionálnej analýze ktorá vychádza zo zistených dát /tvrdé a mäkké dáta/

    117. Odborné a správne rozhodovanie o rozvoji regiónov Si vyžaduje: - poznat zákonitosti a špecifiká rozvoja regiónov - poznat reálny stav o zdrojoch rozvoja a ich využití /analýza/ - zistené poznatky z analýzy zhrnút do syntézy /záverov/ - na analýzu a syntézu nadviažú rozhodnutia ako postupovat t.j. urobit regionálnu politiku

    118. 5.1.Regionálne analýzy Co je regionálna analýza? Hodnotenie na priestor viazaných súborov informácií o soio-ekonomických a fyzicko-geografickýh javoch, ktoré ovplyvnujú rozvoj regiónu Praktická rovina: hodnotenie faktorov rozvoja, ich využívanie a dosiahnutých výsledkov z rozvoja

    119. Hlavným cielom regionálnych analýz je zhodnotit aký je rozvojový potenciál regiónu a ako je využitý T.j. - akými rozvojovými zdrojmi disponuje región a ako sú využité - zistenie problémových oblastí, ktoré je potrebné riešit /ciele/ - pomenovat špecifiká jednotlivých regiónov /na co majú a co im chýba/ - vyústenie do komplexného, výstižného a súhrnného zhodnotenie situácie v regióne co je nutným výstupom pre regionálnu politiku

    120. Clenenie regionálnych analýz: z hladiska velkosti sledovaného územia - internacionálna /krajina-krajina/ - interregionálna / kraj-kraj, /okresy v kr./ - intraregionálna /obce, mestské casti/ Z vecného hladiska - RA prírod. geograf. a ekol.podmieok - RA obyv. osídlenia a soc. pod.obyv. - RA ekonomických podmienok - infraštruktúry technickej a sociálnej - väzieb a procesov

    121. 3. z hladiska prístupu analytika /toho, kto analýzu uskutocnuje: - interspektívna /porovnávacieho charakteru, pricom ide o porovnávanie väcšieho poctu regiónov - intraspektívna /vycerpávajúcim spôsobom analyzovaný 1 región/ REGIONÁLNA ANALÝZA NIE JE DOTREAZ OBSAHOVO ŠTANDARDIZOVANÁ . Prístup si volí ten, ktorý analýzu uskutocnuje. Môže využit rôzne typy analýz a uplatnovat rôzne metódy

    122. Typy regionálnych analýz predstavujú rôzne prístupy k uskutocnovaniu analýz 1. Štatistický prístup za použitia rôznych matematicko-štatistických metód a štatistických ukaz./faktorová analýza.../ 2. Priestorovo-diferencovaný prístup /analýza konkrétneho priestorového rozmiestnenia faktorov v regióne, disparity v rôznych regionoch/ 3. Štrukturálny prístup /jednotlivé skúmané faktory sa posudzujú ako súcast celku/ 4 Komparatívny prístup /porovnávanie tých istých faktorov s iným regiónom/ 5 Kauzálny prístup /analýza súvislostí- väzieb medzi jednotlivými faktormi, alebo viacerými územnými jednotkami

    123. Metodické hladisko – akú metódu použit pre regionálnu analýzu? Množstvo používaných kvantitatívnych a kvalitatívnych metód Výber závisí od úcelu analýzy, dostupnosti dát, meratelnosti javov, casovej zhody údajov ai. SWOT ANALÝZA je jednou z metód pre analýzu východiskového stavu regiónu, je pohotovou a lahko použitelnou metódou pre popis celkovej situácie v regióne

    124. Co je SWOT analýza – ako postupovat? SWOT anl. je skladba 4 základných postojov pri hodnotení regiónov a to z pohladu: - vnútorného prostredia regiónu /SW/ - vonkajšieho prostredia /OT/

    125. Štyri základné postoje SWOT analýzy 1. Silné stránky regiónu /Streghts - S/ identifikujú sa endog. faktory, ktoré majú na rozvoj regiónu pozitívny vplyv /komparatívne a konkurencné výhody regiónu 2. Slabé stránky regiónu /Weakness-W/ endogénne faktory , ktoré majú negatívny vplyv na rozvoj, alebo obmedzujú rozvoj regiónu .

    126. 3. Príležitosti /Oportunities O/ vonkajšie faktory, prostredníctvom ktorých je možné pozitívne ovplyvnit rozvoj regiónu 4.Ohrozenia – hrozby /Threahts T/ vonkajšie faktory, ktoré negatívne ovplyvnujú rozvoj regiónu

    127. Príklad SWOT analýzy obyvatelstva v NSK Silné stránky: - vyššia hustota obyvatelov Slabé stránky:- starnutie obyvatelstva - vyšší podiel obyvatelstva so základným vzdelaním Príležitosti:- využitie zdrojov zo ŠFB pre výstavbu komunálnych bytov Ohrozenia : nedostatok ponuky práce pre vysokoškolsky vzdelanú pracovnú silu

    128. 5. 2. Strategické plánovanie regionálneho rozvoja Uvedené v textovej casti

    129. 6. Výsledky regionálneho rozvoja a regionálne rozvojové disparity Prepojenost regionálneho rozvoja s národohospodárskym rozvojom Meranie a porovnávanie úrovne rozvoja regiónov / skriptá RE / Výsledky a efekty regionálneho rozvoja Regionálne rozvojové disparity

    130. Spätost rozvoja regiónov s národohospodárskym rozvojom a pôsobnost endogénnych a exogénnych faktorov v rozvoji vyplýva z nasledovnej schémy:

    132. Kto uskutocnuje a zodpovedá za regionálny rozvoj ? Aktéri RR (subjekty RR) Firmy Subjekty verejnej správy – štátna správa – samosprávy Nevládne organizácie Obcania

    133. Štát – štátna správa (orgány) Akým spôsobom? vypracovaním strategických rozvojových dokumentov (národný strategický referencný rámec, sektorové operacné plány a.i.) legislatívou (zákony) ekonomickými nástrojmi riadenia (danová politika, úverová politika, dotacná politika, podporné financné fondy ai.) budovaním velkej a špecifickej infraštruktúry koordinovaním RR zahranicnou politikou sociálnou politikou regionálnou politikou

    134. Samospráva regionálna (VÚC) obecná (miestna) VÚC zo zákona o regionálnom rozvoji c. 503/2001 v znení neskorších predpisov zabezpecujú: vypracovávanie rozvojových dokumentov koordináciu a usmernovanie všetkých aktérov dalšie oblasti zo zákona ...................... Obce zo zákona o obecnom zriadení c. 369/1999, 416/2001

    135. 6.2.Meranie a porovnávanie úrovne regionálneho rozvoja Sústava ukazovatelov Najcastejšími ukazovatelmi, ktorými sa hodnotí úroven regionálneho rozvoja aj v EÚ sú: regionálny HDP celkom a v prepocte na obyvatela miera nezamestnanosti priemerná mzda hustota cestnej siete na km2 + kvalita vyjadrená % zastúpením dialnic a ciest I. triedy Pre meranie a porovnávanie úrovne RR sa používajú aj dalšie ukazovatele v závislosti od toho, aký prístup k hodnoteniu zvolíme.

    136. Metódy hodnotenia a porovnávania Môžeme si vybrat z nasledovných metód: Priame metódy metóda porovnávania na základe tempa rastu HDP metóda porovnávania na základe mernej rýchlosti metóda porovnávania na základe koeficientu efektívnosti rozvoja Nepriame metódy  bodovacia metóda  skálogramová metóda

    137. Priame metódy pre hodnotenie využívajú 1 syntetický ukazovatel alebo obmedzený pocet ukazovatelov Nepriame metódy vyjadrujú rozvoj komplexnejšie, pretože prostredníctvom nich je možné hodnotit rovnako vstupy rozvoja ako aj výstupy.

    138. 6.3 Výsledky a efekty regionálneho rozvoja V zásade závisia od: rozvojových faktorov, ktorými disponuje región (endogénne) schopnosti využitia disponibilných faktorov všetkými aktérmi rozvoja endogénnych podmienok, ktoré sa vytvárajú na úrovni štátu a mimo neho – EÚ, svet Problémy s vyjadrením efektov rozvoja meratelné (kvantifikovatelné) úžitky tažko meratelné (nekvantifikovatelné) – verejné – úžitky (efekty)

    139. Tažko kvantifikovatelné efekty sú tzv. aglomeracné efekty interné efekty externé efekty lokalizacné efekty urbanizacné efekty

    140. Externé efekty vznikajú medzi aktérmi ekonomického systému krajiny (firmy, domácnosti, štát) výroba (zamestnanost) ? tovar (mzdy) ? dopyt po tovaroch ? tvorba a prerozdelovanie verejných zdrojov Interné efekty vznikajú z koncentrácie a výkonnosti podnikov.Prejavujú sa v úsporách nákladov alebo zvýšených výnosoch podnikov väzba (input, output) na iné firmy ? rast výroby ? rozvoj dalších firiem, rast produktivity práce ? znižovanie invest.nákladov, cien tovarov a služieb

    141. Lokalizacné efekty vznikajú medzi podnikmi toho istého odvetvia. Vedú ku koncentrácii a špecializácii regiónu. Výsledok je rast zamestnanosti, znižovanie nákladov na výrobu. Urbanizacné efekty vyplývajú z koncentrácie a velkosti sídel v priestore a s tým spojené spolocné využívanie napr. infraštruktúry.

    142. Efekty rozvoja kvantifikovatelné socio-ekonomické: regionálny hrubý domáci produkt na obyvatela  pridaná hodnota na obyvatela  evidovaná nezamestnanost (podla veku, vzdelania, odbornosti, dlžky)  miera nezamestnanosti  priemerná mzda  maloobchodný predaj na obyvatela  príjmy a výdavky domácností  úspory na obyvatela

    143. 6.4 Regionálne rozvojové disparity Prícin, ktoré spôsobujú rozvojové disparity v regiónoch je vela. Môžeme ich zhrnút do dvoch základných: rozdielna štruktúra rozvojových faktorov /PEŠ/ rozdielne zhodnocovanie faktorov Sú a zostanú trvalým javom priestorového rozvoja tak z pohladu sveta, ako aj EÚ ci krajín, resp. v rámci regiónov.

    144. Ide však o to: aké velké sú rozdiely v rozvojovej úrovni medzi regiónmi aká je proporcionalita medzi zaostávajúcimi a rozvinutými regiónmi Regionálne rozvojové disparity je potrebné zmiernovat pretože: prinášajú nespokojnost obyvatelstva a migráciu politické napätie nevyužívajú sa všetky rozvojové faktory v krajine obmedzuje sa tvorba HDP a jeho prerozdelovanie

    145. Rozvojové disparity v EÚ

    146. Kohézna politika bude mat aj v tomto plánovacom období výrazný vplyv na riešenie rozvojových disparít v rámci krajín EU a ich regiónov Je zameraná najmä na konkurencieschopnost regiónov, ktorá je chápaná ako schopnost regiónov vystavených medzinárodnej sútaži garantovat vysoký dôchodok a zamestnanost Štatistické merania v EU/závislosti/ potvrdili, že disparity rozhodujúcou mierou ovplyvnujú: - regionálna hospodárska štruktúra - inovacná aktivita - regionálna dostupnost - kvalifikácia pracovnej sily

    147. EU zacína klást dôraz aj na tažko kvantifikovatelné faktory akými sú: - efektívnost fungovania verejnej správy - rozsah poskytovaných služieb - dostupnost sociálnych zariadení - podnikatelská kultúra

    148. Disparity v rozvojovej úrovni regiónov Slovenska Vyplývajú z analýz uskutocnovaných na cviceniach Podiel regiónov na tvorbe HDP SR /2006/ BA TT TN NR ZA BB PO KS

    149. Hodnotenie disparít zo spracovaných analýz : Gulková – Drábiková Šebestová – Sasková Galata – Lopasová Vozílpvá – Fasurová -Lefflerová

    150. Najvýznamnejšie faktory podmienujúce rozvojovú diferenciáciu regiónov SR hospodárska štruktúra ludský potenciál sociálna situácia infraštrukturálna vybavenost krajinno-ekologická situácia osídlenie a urbanizovanost aktivizácia endogénneho potenciálu zdrojov vo vidieckych obciach

    151. Hospodárska štruktúra hodnotená cez zamestnanost: Priemyselná línia tiahnuca sa od Bratislavy severovýchodne rozdeluje regióny s priemernou a nadpriemernou mierou zamestnanosti a tiahne sa cez okresy Bratislava a okolie, Pezinok, Malacky, Senica, Pieštany, Považská Bystrica, Žilina. Problémy na trhu práce pretrvávajú v regiónoch južného Slovenska (Komárno, Velký Krtíš, Šahy, Nové Zámky) v Košickom a Prešovskom kraji, severná Orava, Kysuce, Hornonitriansky región (Prievidza, Partizánske)

    152. hodnotená cez produkcnú výkonnost ekonomiky Póly rozvoja sú Bratislava a Košice, Považský rozvojový koridor (bez jeho periférnych regiónov – Orava, Kysuce), dalej sa významnejšie formujú i Žilina a Trnava. Tieto póly spolu vytvárajú kostru hospodárskych a priemyselných regiónov Slovenska. Nízku produkcnú výkonnost majú regióny Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny, a s výnimkou okresov Košice a Humenného celý východoslovenský región.

    153. Ludský potenciál Trendy v populacnom vývoji – cvicenia Trendy vo vzdelanostnej štruktúre Slovensko ako celok už niekolko desatrocí vykazuje vzostup vzdelanostnej úrovni Najväcšie zastúpenie obyvatelstva so základným vzdelaním má Nitriansky (30%), Banskobystrický a Prešovský (28%) a Trnavský kraj (27%). V zastúpení obyvatelov so stredoškolským vzdelaním nie sú medzi krajmi významnejšie rozdiely. Výrazne najlepšiu situáciu v zastúpení vysokoškolsky vzdelaného obyvatelstva má kraj Bratislavský, Košický a Žilinský.

    154. Sociálna situácia Je významne previazaná s ekonomickou oblastou (nezamestnanost, sociálna a hmotná odkázanost). Regióny s velmi nepriaznivou sociálnou situáciou predstavujú tzv. regióny chudoby (kumulácia aj viacerých prícin). Zaraduje sa sem: východoslovenský makroregión chudoby regióny južného Slovenska (pás) od Komárna až po Revúcu (vrátane)

    155. Infraštrukturálna vybavenost Vyjadrená súhrnným indexom vybavenosti poukazuje na významné rozdiely. Najvyššiu hodnotu indexu súhrnnej vybavenosti vykazuje okrem mesta Bratislava aj okresy v jeho blízkom okolí a tiež okresy okolo ekonomických centier – Košice, Trencín, Banská Bystrica, Zvolen. Priemerné hodnoty vykazujú regióny juhozápadného a severozápadného Slovenska (Senica, Myjava) Nízke hodnoty indexu: v južnej casti stredného a východného Slovenska, cast nitrianskeho regiónu (okres Zlaté Moravce) a Banskobystrického kraja (Žarnovica, Banská Štiavnica) Najhoršia súhrnná vybavenost infraštruktúrou je v severnej casti Slovenska (Bytca, Cadca, Námestovo, Kysucké Nové Mesto) a casti východného Slovenska (Kežmarok, Sabinov, Gelnica, Snina)

    156. Krajinno-ekologická situácia Hodnotená podla zataženia v dôsledku stresových faktorov na krajinu (emisie, pôda, voda, vzduch) a obyvatelov rozdeluje Slovensko do 5 skupín: Extrémne silne zatažené územia: mestá a blízke zázemie Bratislavy a Košíc Velmi silné zataženie: Ružomberok, Banská Štiavnica, Banská Bystrica, Žilina, Martin, Spišská Nová Ves, Partizánske, Gelnica, Rožnava, Prievidza, Zvolen, Galanta, Šala, Žiar nad Hronom, Revúca, okolie Košíc

    157. 3. Silné zataženie: Považská Bystrica, Trencín, Púchov, Kysucké Nové Mesto, Senec, Pezinok, Trnava, Dunajská Streda, Komárno, Nové Zámky, Prešov, Michalovce, Trebišov. Stredné zataženie: Liptovský Mikuláš, Dolný Kubín, Brezno, Poprad, Cadca, Kežmarok, Levoca, Rimavská Sobota, Lucenec, Velký Krtíš, Žarnovica, Vranov nad Toplou, Senica, Skalica, Pieštany, Topolcany, Nitra, Levice Slabo zatažené: Snina, Bytca, Stará Lubovna, Bardejov, Sabinov, Svidník, Stropkov, Humenné, Sobrance, Krupina, Zlaté Moravce, Myjava, Bánovce nad Bebravou, Turcianske Teplice, Poltár

    158. Osídlenie a urbanizovanost Hlavné urbanizacné osi s väcšími sídlami a koncentráciou miest v území sú: Považie, Bratislava – Nitra, oblast okolia Banská Bystrica – Zvolen, Trnava – Trencín Nízku mieru urbanizácie majú prihranicné územia juhovýchodných a severovýchodných hraníc

    159. Aktivizácia endogénneho potenciálu zdrojov vo vidieckych obciach Vyjadrená cez snahu o spoluprácu obcí a spolocný rozvoj územia deklarovaná vytváraním mikroregiónov a ich aktivitou. Najviac združení je konštituovaných v regiónoch s nižšou hustotou obyvatelstva – Banskobystrický, Prešovský, Košický (bez mesta Košice), Žilinský kraj. Naopak Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj charakterizuje nízka miera zapájania obcí do spolupráce a len sporadická spolupráca so sektormi.

    160. Súhrnné hodnotenie uvedených rozvojových disparít Hodnotené bodovou metódou vyjadrenou na nižšej priestorovej jednotke – okres Hodnotenie umožnilo rozclenit územie Slovenska do 8 typov regiónov, kde región je chápaný ako pôvodné územie okresov. Poradie je udávané na základe súhrnného vyjadrenia silných a slabých stránok v predchádzajúcom výklade hodnotených faktorov za každý okres od najviac rozvinutého k najmenej rozvinutému.

    161. 1. typ (4 okresy): Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Zvolen. 2. typ (8 okresov): Pezinok, Pieštany, Trnava, Prievidza, Púchov, Trencín, Nitra, Žilina. 3. typ (13 okresov): Malacky, Senica, Skalica, Dunajská Streda, Hlohovec, Senec, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Topolcany, Liptovský Mikuláš, Turcianske Teplice. 4. typ (12 okresov): Poprad, Martin, Považská Bystrica, Prešov, Banská Štiavnica, Ružomberok, Žiar nad Hronom, Humenné, Dolný Kubín, Spišská Nová Ves, Kysucké Nové Mesto, Michalovce.

    162. 5. typ (5 okresov): Bytca, Cadca, Námestovo, Tvrdošín, Stará Lubovna 6. typ (11 okresov): Galanta, Partizánske, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šala, Zlaté Moravce, Brezno, Lucenec, Žarnovica 7. typ (10 okresov): Detva, Krupina, Poltár, Bardejov, Levoca, Medzilaborce, Snina, Stropkov, Svidník, Sobrance (silná stránka už len krajinno – ekologická situácia) 8. typ (10 okresov): Revúca, Rimavská Sobota, Velký Krtíš, Kežmarok, Sabinov, Vranov nad Toplou, Gelnica, Košice okolie, Rožnava, Trebišov

    163. Súhrn Regionálne rozvojové disparity sa prehlbujú. Dôvodom je predovšetkým nerovnomerné rozmiestnenie hospodárskych aktivít a neriešená dopravná infraštruktúra, najmä západ –východ južnou trasou a juh – sever stredoslovenským krajom. Na jednej strane sa sformovali a nadalej sa formujú rozvinuté regióny s prevažne mestskou štruktúrou zo silne rozvinutými ekonomickými aktivitami, na druhej strane nadalej zostávajú neriešené problémy dlhodobo nerozvinutých regiónov. Rozvojové rozdiely sa prehlbujú medzi západným a východným Slovenskom a medzi oblastami s rozvinutou mestskou štruktúrou (urbanizovanými) a vidieckymi.

    165.

    166. Koncepcie regionálneho rozvoja Rôznorodost prícin rozvojových disparít v regiónoch si vyžadujú rozdielne prístupy k ich riešeniu Existujúce koncepcie regionálneho rozvoja je možné rozclenit do skupín na základe spolocných teoretických východísk nasledovne:

    167. Rastová teória Koncepcia sektorovej bázy Koncepcia exportnej bázy Urbanistické koncepcie: Aglomerácie Difúzie Ponuky práce Teória polarizácie Koncepcia polarizovaného rozvoja Teória nerovnomerného rozvoja Koncepcia priestorovej delby práce Koncepcia „centrum – periféria“

    168. 4. Teória endogénneho rozvoja Koncepcia endogénneho rozvoja 5. Súcasné prístupy k regionálnemu rastu Koncepcia zhlukov (cluster) Prístupy k regionálnemu rozvoju EÚ DG XVI (Regionálna politika)

    169. 1.2 Teória regiónov____ 1. Región, jeho chápanie a definovanie Terminológia regiónov rozlišuje priestor dvojstupnovo: lokalita, obec región celok väcší ako lokalita a obec Región – priestorový celok, formálne alebo neformálne vymedzený ma základe konkrétneho úcelu, pricom velkost priestoru môže byt rôzna.

    170. Regióny sa vymedzujú z hladiska urcitých cielov a spolocenských potrieb, alebo z geografického hladiska. Potreba vymedzenia regiónov: vytvorit organizacno – administratívne jednotky pre potreby riadenia územia vymedzit ekonomicky zaostávajúce regióny iné V súlade s potrebami a cielmi sa volia metódy a kritériá, prostredníctvom ktorých sa vymedzia požadované regióny.

    171. Rozdielnost cielov a potrieb pre regionalizáciu potom vytvára situáciu, že sa stretávame s rôznymi typmi regiónov v tom istom priestore. Z pohladu regionálnej ekonomiky je región priestorovým podsystémom krajiny, ktorý charakterizuje urcitá priestorová štruktúra (co sa v nom nachádza) a úroven socio-ekonomického rozvoja.

    172. Je teda priestorom, ale aj ekonomickou a sociálnou jednotkou krajiny, v ktorej funguje urcitý princíp usporiadania väzieb medzi ekonomickými jednotkami, obyvatelstvom, infraštruktúrou a prírodnými zdrojmi. Intenzita týchto väzieb vymedzuje ekonomický región.

    173. Regióny môžu mat rôznu velkost: spojením dvoch a viac obcí - mikroregión administratívne celky krajiny – kraj štátne útvary – krajina nadštátne útvary – euroregióny, EÚ kontinenty – Afrika

    174. Formálne a neformálne vymedzené regióny Regióny môžeme vymedzit (ohranicit) na základe kritéria: homogenity – homogénne (podobné) regióny funkcnosti – heterogénne (rôzne) regióny Homogénne regióny sa vymedzujú na základe jedného alebo menšieho poctu kritérií. napr.: husto osídlené regióny (1 kritérium) vidiecke regióny (3 kritériá)

    175. Heterogénne regióny vymedzené podla funkcnosti: formálne vymedzené:  územno – správne clenenie krajiny  NUTS-y, územno – štatistické jednotky EÚ  mikroregióny obcí vytvorené na zmluvnom základe  EÚ neformálne vymedzené:  nodálne regióny  ekonomické regióny, geografické, etnické  iné

    176. Nodálne regióny Vytvárajú sa neformálne, prirodzene, na základe: dodávatelsko – odberatelských vztahov medzi ekonomickými jednotkami uspokojovania dopytu obyvatelstva po práci, službách, rekreácii, kultúre, a pod.

    177. Ekonomické regióny Ekonomické regióny sú relatívne uzatvorené sociálno – ekonomické systémy krajiny, ktoré sú neformálne vymedzené a vytvárajú sa na základe tesnosti prepojenia (väzieb) podsystémov priestorovej štruktúry, t.j.: ekonomických jednotiek obyvatelstva technickej infraštruktúry sociálnej infraštruktúry prírodných zdrojov

    178. Znaky ekonomického regiónu: stupen ekonomickej integrácie (prepojenost firiem schopných iniciovat rozvoj a zabezpecit prácu) spolocný trh práce vybudovanost technickej infraštruktúry, ktorá je schopná prepájat sídla, zabezpecit komunikacné kanály medzi úcastníkmi rozvoja schopnost zabezpecit požadovanú kvalitu života obyvatelov (bývanie, školstvo, kultúra ai.) primeraná velkost územia, ktorá umožnuje relatívne samostatný rozvoj otvorenie priestoru pre trh tovarov, služieb a kapitálu (smerom von i dnu)

    179. 1.3. Regionalizácia cinnost smerujúca k vymedzeniu územných jednotiek Metodický prístup k regionalizácii: definovanie úcelu (ciela) pre vymedzenie regiónu výber regionalizacných prvkov stanovenie regionalizacnej jednotky výber metódy pre regionalizáciu charakteristika (definovanie) regiónu Regionalizacné metódy metóda kartografickej syntézy študovaných objektov bodová metóda metóda vymedzenia nodálnych regiónov metóda faktorovej analýzy a zhluková metóda

    180. 1.4. Typológia regiónov Hoover – ekonomické regióny clenil (základná typológia): rozvinuté problémové  zaostávajúce  štrukturálne slabé (deprimované)  s upadajúcimi mestskými centrami

    181. Úcelové regióny podla CHERP: zaostávajúce štrukturálne slabé vidiecke regióny mestské (urbanizované) regióny pohranicné regióny horské regióny pobrežné oblasti a ostrovy

    182. V súvislosti so vstupom do EÚ sa uplatnuje clenenie: euroregióny – dva alebo viaceré štáty, formálne vymedzené, koordinovaný rozvoj prihranicných oblastí NUTS-y – územno – štatistické jednotky európskeho typu, ktoré slúžia pre úcely regionálnej politiky (sledovanie ekonomického rozvoja a použitia penažných prostriedkov zo štrukturálnych fondov)

    183. Zvláštne hospodárske zóny úcel: podporenie alebo aktivizovanie ekonomického rozvoja bezcolné zóny podnikatelské zony – priemyselné parky vedecko – technické parky technopolisy

    184. 8. Regionálna politika

    185. 8.1 Dôvody pre existenciu regionálnej politiky Potreba riešenia medziregionálnych rozdielov prinášajúce nespokojnost obyvatelstva Neschopnost trhu riešit priestorové rozvojové disparity Ekonomické (plné využitie výrobných faktorov) Sociálne (zamestnanost, mzda) Politické (argumentácia politikov cez sociálne dôvody) Ekologické (narušené životné prostredie)

    186. Názorové prúdy ekonómov a politikov na potrebu uplatnovania regionálnej politiky Neodporúca sa vládou zasahovat do regionálnej politiky Odporúca, ale nie samostatnou (špecifickou) regionálnou politikou Odporúca, ale ako súcast hospodárskej politiky

    187. 1.3 Definovanie a chápanie regionálnej politiky Nedošlo k univerzálnemu obsahovému vymedzeniu Zmena terminológie vyplývajúcej zo zmien v jej cieloch a nástrojoch RP je koncepcná a cielavedomá cinnost verejnej autority (štátu, miestnej a regionálnej samosprávy) usilujúcej sa o elimináciu negatívnych dôsledkov priestorového ekonomického rozvoja

    188. 1.4 Uplatnované typy (modely regionálnej politiky v Európe) Jednoduchý /klasický/ typ (model) Akceleracný model (posilnenie kompetencií samospráv za rozvoj) Podpora malého a stredného podnikania Vytváranie pólov rozvoja prostredníctvom hospodárskych a technologických centier Podpora ludských zdrojov (vzdelávanie, rekvalifikácia) Rozvíjanie poradenstva

    189. 1.5 Objekty a subjekty regionálnej politiky Objekty: problémové regióny Subjekty: inštitúcie VS (štátna správa + samospráva, RRA ai)

    190. 1.6 Princípy regionálnej politiky Partnerstva Subsidiarity Programovania Doplnkovosti (adicionality) Koncentrácie Monitorovania Solidarity

    191. 1.7 Systémový prístup k uplatnovaniu regionálnej politiky Rešpektovanie princípov / ako/ Stanovenie cielov /co/ Vymedzenie problémových regiónov /kde/ Vypracovanie sústavy programových dokumentov /co, kde, ako, za co/ Stanovit nástroje na podporu regionálnej politiky / z coho/ Inštitucionalizácia regionálnej politiky /kým/ Zabezpecenie financných prostriedkov / z kadial/ Monitorovanie a vyhodnocovanie

    192. 2. Regionálna, štrukturálna a kohézna politika EÚ

    193. 2.1 Zmena terminológie súvisiaca s podstatou regionálnej politiky Regionálna politika (od 30. rokov 19. stor. do roku 1988) Štrukturálna politika (1989 – 2006) Kohézna politika (od roku 2007) Vyplýva z vývoja a potrieb menit ciele, financné nástroje a podmienky (nariadenia) pre implementáciu.

    194. 2.1 Politika súdržnosti Prepojenie štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti

    195. 2.2 Vývoj regionálnej politiky 1934 Velká Británia – zákon o špeciálnych územiach Do roku 1973 individuálny prístup krajín k regionálnej politike 1960 vznik Európskeho sociálneho fondu 1962 vznik Európskeho polnohospodárskeho garancného a usmernovacieho fondu 1975 koordinácia regionálnej politiky a vznik Európskeho fondu regionálneho rozvoja

    196. 2.2 Vývoj regionálnej politiky 1988 vznik štrukturálnej politiky – 1. zásadnejšia reforma regionálnej politiky 1993 vznik Kohézneho fondu (rozšírenie EÚ) 1997 rozhodnutie o zapocatí globálneho procesu rozširovania – 2. zásadná reforma už štrukturálnej politiky

    197. 2.3 Predvstupová stratégia a predvstupová pomoc EÚ Programy predvstupovej pomoci: PHARE Twining Investície ISPA Doprava Životné prostredie SAPARD Udržiavanie a tvorba pracovných miest na vidieku Ochrana životného prostredia Zlepšenie úcinnosti trhu s polnohospodárskymi komoditami

    198. 3. Dobiehajúca Štrukturálna a zacínajúca Kohézna politika EÚ 2006 formálne ukoncenie programovacieho obdobia Štrukturálnej politiky 2000 – 2006 Prakticky do roku 2008 sa budú realizovat projekty zo Štrukturálnej politiky v zmysle pravidla „n+2“ Rozbieha sa nové plánovacie obdobie Kohéznej politiky Zásadná reforma Štrukturálnej politiky EÚ

    199. 3.1 Ciele Štrukturálnej a Kohéznej politiky

    200. 3.2 Programové dokumenty viažuce sa na implementáciu ŠP a KP a využívanie financných prostriedkov z EÚ EK vyžaduje od clenských krajín stanovený systém programovania Rešpektovanie viacrocného programovania (minimálne na 7 rokov) Záväzne vyžaduje od clenských krajín rozpracovanie základných programovacích dokumentov na nižšie stupne priestoru (kraj, až po obec)

    202. 3.3 Financné nástroje EÚ podporujúce implementáciu Štrukturálnej a Kohéznej politiky

    203. 3.3.1 Štrukturálna politika (2000 – 2006) 1. Štrukturálne fondy: Európsky fond regionálneho rozvoja - ERDF Európsky sociálny fond – ESF Europsky polnohospodársky usmern. a garanc. Fond Europsky fond rybného hospodárstva 2. Iniciatívy Spolocenstva: Interreg III EQUAL Urban II LEADER 3. Kohézny fond 4. Európska investicná a rozvojová banka (návratné zdroje)

    204. 3.3.2 Kohézna politika (2007 – 2013) Zmeny vo financnej podpore v novom plánovacom období: Zo štrukturálnych fondov bude vyclenené financovanie spolocnej polnohospodárskej politiky a tak zanikne Európsky polnohospodársky usmernovací a zárucný fond. Zo štrukturálnych fondov bude vyclenená aj podpora rybného hospodárstva. Rozvoj rybárstva bude podporený zo samostatného Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo, ktorý nebude mat charakter štrukturálneho fondu. Kohézny fond sa bude podielat na plnení cielov konvergencie v zaostávajúcich regiónoch.

    205. Zruší sa podpora prostredníctvom Iniciatív Spolocenstva, s výnimkou Iniciatívy Leader+, ktorá bude zaclenená ako štvrtá rozvojová os Európskeho polnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka Spolocná polnohospodárska politika spolu s rozvojom vidieka budú podporované z novo vznikajúceho Európskeho polnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka. Rozvoj vidieka (najmä vidieckych sídiel) bude podporovaný aj zo štrukturálnych fondov (ESF, ERDF a KF). Bude však potrebné stanovit demarkacné línie, aby sa vedelo, co bude podporované pre vidiek zo štrukturálnych fondov a co z Európskeho polnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka

    206. 3.3.3 Financovanie cielov Kohéznej politiky v novom plánovacom období Európsky fond regionálneho rozvoja – ERDF Európsky sociálny fond – ESF Kohézny fond Inštitucionálne zabezpecenie štrukturálnej a kohéznej politiky

    207. 4. Regionálna, štrukturálna a kohézna politika na Slovensku

    208. Dynamický vývoj regionálnej politiky od vzniku SR Uplatnovanie jednoduchej formy regionálnej politiky Implementáciou predvstupových nástrojov EÚ zaciatok uplatnovania akceleracného modelu Vstupom SR do EÚ uplatnovaný jednotný systém regionálnej politiky EÚ aj v podmienkach Slovenska

    209. 4.1 Strategické ciele SR zadefinované pre Štrukturálnu a Kohéznu politiku Pre roky 2004 – 2006 (NRP): SR do roku 2006 zabezpecí rast HDP na obyvatela úroven prevyšujúcu 50% s priemeru HDP na obyvatela EÚ, pri trvalej udržatelnosti rozvoja Pre roky 2007 – 2013 (NSRR): výrazne zvýšit konkurencieschopnost a výkonnost regiónov a slovenskej ekonomiky pri rešpektovaní trvalej udržatelnosti rozvoja

    213. 4.2 Programové dokumenty pre Štrukturálnu a Kohéznu politiku Systém programovania sa v zásade nemenil Programové dokumenty vypracované SR pre Štrukturálnu politiku

    216. Inštitucionálne zabezpecenie Štrukturálnej a Kohéznej politiky

    217. Financné zabezpecenie Štrukturálnej a Kohéznej politiky Zdroje krajiny: štátny rozpocet štátne fondy prostriedky fyzických osôb (FO) prostriedky právnických osôb (PO) rozpocty samosprávnych krajov rozpocty obcí úvery Prostriedky z jednotlivých foriem sa môžu združovat.

    218. Zdroje EÚ Štrukturálna politika: ERDF ESF EAGGF FIFG INTERREG EQUAL Kohézna politika: ERDF ESF KF

    220. 3.4. Financná perspektíva pre Slovensko 2007 - 2013 Na summite Európskej rady (december 2005) prijatá dohoda o financnej perspektíve SR nasledovne:

    221. 3.5 Implementácia Kohéznej politiky Systém riadenia na úrovni projektu Predkladanie a schvalovanie projektov Zazmluvnenie a realizácia projektov Financná realizácia projektov

    222. Produkt obce a VUC Obec a región ponúkajú svojim obyvatelom, návštevníkom a investorom: 1. Prírodné zdroje využitelné na rozvoj bývania, podnikania, oddych a rekreáciu 2. Ekonomický potenciál a s ním spojenú ponuku práce 3. Ludský potenciál s jeho spolocensko-ekonomickými a kultúrnymi aktivitami

    223. Produkt obce a VUC 4. Historický a kultúrny potenciál 5. Vybudované súcasti T a S infraštruktúry 6. Verejno-prodpešné služby : - vyplývajúce zo zákonov /povinnost/ - o ktorých môžu obec a VUC volnejšie rozhodovat

    224. Povinnost obcí zabezpecit verejno-prospešné služby - rôznorodost Udržiavanie a úprava verejných priestranstiev Tvorba, údržba a ochrana verejnej zelene Zber, výkup, triedenie, zhromaždovanie a preprava komunálneho odpadu Výstavba, oprava, údržba miestnych komunikácií, chodníkov a kanálových vpustí

    225. Verejno-prospešné služby -obec Údržba, oprava, a revízia verejného osvetlenia Verejná doprava Zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd Znižovanie hlucnosti, prašnosti a vibrácii z cestnej premávky . Komunáne služby osobného charakteru: cintoríny,kúpaliská, WC

    226. Malárik M. – Belajová A. Vplyv dane z pozemkov na danové príjmy obcí v rozdielnych prírodných podmienkach

    228. Úvod Prechod zodpovednosti za výkon verejných služieb a rozvoj územia na miestnu a regionálnu samosprávu Zvýšenie výdavkov obcí na zabezpecenie týchto úloh Posilnenie financnej autonómie obcí cez dane a úpravu financných právomocí miestnej samosprávy / zákon 582/2004 o miestnych daniach..../

    229. Materiál a metódy Zámerom príspevku je overenie dvoch hypotéz: - výšku dane z pozemkov výrazne ovplyvnujú rozdielne prírodné podmienky - miestna samospráva opatrne využíva posilnenie financnej pávomoci ktorú jej umožnuje zákon 582/2004

    230. Na príklade okresov Nitra /nížinná oblast/ a vybraných obcí /4/ a okresu Martin /horská a podhorská oblast/a vybraných obcí /2/ sme chceli predbežne overit uvedené hypotézy a možnosti získania informácii pre stanovený metodický postup. Výber subjektov bol uskutocnený na základe expertného odhadu pri zohladnení rozdielnosti prírodných podmienok a porovnatelnej velkosti katastrálnych území obcí

    231. Vložit t 1

    232. Diferenciácia príjmov dane z pozemkov plynúcich do miestnych / bežných/ rozpoctov bola posudzovaná z dvoch hladís: - vplyvu rozdielnych prírodných podmienok prejavujúcich sa v štruktúre využívania pozemkov na objem vyberanej dane v obciach - vplyvu uplatnovanej danovej politiky obcí vo väzbe na možnost upravit sadzby tejto dane cez VZN

    233. V sledobvanom súbore obcí sme hodnotili: - štruktúru využitia pozemkov tvoriacich danový základ v katastri obcí - prístupy k stanoveniu sadzby dane z pozemkov prostredníctvom prijatých VZN - dopady na objem vyberaných daní z pozemkov vyplývajúcich z rozdielnych prírodných podmienok a rozdielnosti stanovených danových sadzieb cez VZN

    234. - vývoj celkových danových príjmov, dani z nehnutelností a daní z pozemkov v obciach -danovú silu obcí, dan z pozemkov na obyvatela a priemernú dan z pozemkov na ha

    235. Výsledky a diskusia Dan z pozemkov je súcastou miestnej dane, ktorú spravujú obce a má rozhodujúci podiel na dani z nehnutelností. V sledovanom súbore obcí: - nížinné o. 82-89% - podhorské o. 63-66% - horské o 32-35%

    236. Dan zo stavieb, bytových a nebytových priestorov /ktoré sú tiež súcastou miestnej dane/ sú závislé od velkosti sídel vyjadrenej poctom obyvatelov . Na viac môžu byt do znacnej miery ovplyvnené samosprávnym manažmentom aj mimo danových sadzieb Dan z pozemkov je v rozhodujúcej miere závislá od prírodných podmienok. Samosprávny manažment môže ovplyvnit jej úroven len z casti a to prostredníctvom rocných danových sadzieb

    237. Dan z pozemkov nemá vytvorené vyrovnávacie mechanizmy, ktoré by eliminovali vplyv rozdielnych prírodných podmienok na jej úroven Fiškálna decentralizácia uplatnovaná od 1.1.2005 už rieši aj potrebu vyrovnávacích mechanizmov/ tak ako to uvádzajú autori: Žárska 2007, Balážová 2007, Bercík 2003. Peková 2004, Trhlíková 2006 /, ktoré eliminjú rozdiely v niektorých danových príjmoch vyplývajúcich z objektívnych potrieb. Vyrovnávací mechanizmus má v sebe zabudovaný dan z príjmu FO ako aj dan zo stavieb.

    238. Preto je opodstatnené sa v tejto súvislosti zaoberat sa aj problematikou dane z pozemkov, ktorej sa doposial nevenovala pozornost Ako príklad môže poslúžit skutocnost, že posledná úprava základu dane z pozemkov /2004/ nevychádza zo súcasného rentového efektu ovplyvneného rôznym využitím pozemku, ale sa jednoducho vynásobila 3-násobkom ceny vypocítanej ešte v 80.rokoch. MF týmto spôsobom v novom zákone o miestnych daniach eliminovalo zníženie rocnej danovej sadzby z 0,75 % z danového základu na 0,25%m2

    239. Priebežné výsledky nášho prieskum potvrdzujú potrebu riešenia dane z pozemkov z titulu vplyvu rozdielnych prírodných podmienok

    240. Diferencované využitie pozemkov z dôvodu rozdielnych prírodných podmienok Vložit T2

    241. Výber reprezentantov nížinných, horských a podhorských oblastí jednoznacne potvrdzuje rozdielnosti vo využívaní pozemkov Kým v nížinných oblastiach sú pozemky využívané cez intenzívne kultúry, prinášajú vyšší rentový efekt a preto je aj cena pozemkov tvoriaca danový základ podstatne vyššia. Ich podiel v štruktúre využitia pozemkov je nasledovný: - regióny nížin 80-90% - regióny podh. 22% - regióny horské 3%

    242. V podhorských a horských oblastiach sú pozemky využívané prevažne nízko intenzívnymi až extenzívnymi kultúrami a lesmi. Prinášajú nízky rentový efekt a preto ja cena pozemkov tvoriaca základ dane je nižšia /vrátane nižšieho rentového efektu lesov/ . Rozdielna cena pozemkov v prírodných oblastiach tvoriaca základ dane je tým objektívnym dôvodom, preco sú velké rozdiely v dani z pozemkov a preco je potrebné zaoberat sa riešením diferenciácie týchto danových príjmov a riešit tento problém . . Rozdiely v cene pozemkov podla využitia sú uvedenú v nasledujúcich tabulkách

    243. Dôležité je tiež uviest skutocnost, že zastavané plochy a nádvoria ako aj ostatné plochy majú v štruktúre využitia pozemkov približne rovnaký podiel vo všetkých prírodných podmienkach a sú závislé predovšetkým od velkosti sídla nie od katastrálneho územia obcí. Podiel zastavaných plôch, nádvorí a stavebných pozemkov: - N 9% - P 8% - H 7%

    244. Využitie zákonnej možnosti zvyšovat dan z pozemkov prostredníctvom VZN Obce ako správcovia dane môžu samostatne rozhodovat o výške danového základu ako aj o rocnej sadzbe dane z pozemkov prostredníctvom VZN Z analýzy prijatých VZN v sledovanom súbore obcí vyplynuli nasledovné poznatky: - obce rešpektujú zákonom stanovenú cenu pozemkov bezo zmeny - žiadna obec nevyužila možnost pre zvýšenie danového základu - všetky obce ale využili možnost úpravy danovej sadzby avšak v rôznej kombinácii ktorú je možné charakteriz. takto:

    245. zvýšenie rocnej danovej sadzby rovnakým % pre všetky spôsoby využitia pozemkov na úroven 0,35% danového základu zvýšenie sadzby dane diferencovane podla spôsobu využitia pozemku, pricom všetky obce využili jednotné sadzby pre skupinu pozemkov intenzívne využívaných /o.p, vinice, ovocné sady/ pricom sa sadzba zvýšila na 30-50% zo základu dane

    246. Pri pozemkoch extenzívne využívaných/ TTP, ostatné plochy/ ako aj pri lesných pozemkoch hospodársky využívaných obce but sadzbu nemenili, alebo zvyšovali len mierne K najvýznamnejším zmenám v danovej sadzbe ale aj k diferenciácii v danových sadzieb došlo pri stavebných pozemkoch, zastavaných plochách, nádvoriach a Tu sa prejavila väzba výšky sadzby k velkosti obce . Väcšie obce výraznejšie zvyšovali sadzby. niektoré obce dokonca znižovali sadzby

    247. Diferenciácia výšky dane z pozemkov v rôznych prírodných podmienkach a rozdielnych sadzbách Z uvedeného prehladu vybraných zástupcov obcí lokalizovaných v rozdielnych prírodných podmienkach je zrejmé nasledovné: - priemerný základ dane z pozemkov na m2 je v nížinách pätnásobne vyšší než v podhorských a horských oblastiach - výsledkom je nasledovný rozdiel prímov z tejto dane na jeden prepocítaný ha: - N 604 Sk - P 150 SK - H 113 SK uvedené prepocty zohladnujú rovnakú/zákonom stanovenú sadzbu za m2

    248. Skutocné príjmy dane z pozemkov v sebe zahrnajú na viac aj zmenu danových sadzieb ktoré obce prijali cez VZN a ktoré zvýšili príjmy dane z pozemkov na 1ha v N zo 604 na 907 Sk t.j. o 285 Sk v P zo 150 na 209 Sk t.j. o 59 Sk v H zo 113 na 249 Sk t.j. o 136 Sk Z rozdielu dane na ha vyjadrenej cez normatívny základ dane a normatívnu sadzu je možné vyjadrit vplyv prírodných podmienok na výšku tejto dane

    249. Prírastok celkovej dane vypocítaný ako rozdiel medzi normatívnou danou a skutocnou danou na ha poukazuje na to, ako obce využívajú možnost zvýšenia rocnej danovej sadzby cez VZN. Na tento prírastok nemajú vplyv prírodné podmienky ale je ovplyvnený danovou politikou obcí.

    250. Vplyv prírodných podmienok na dan z pozemkov ako aj vplyv zmien danovej sadzby je markantnejší ak je vyjadrený za väcší územný celok co potvrdzuje nasledujúci prehlad T 4

    251. Dan z pôdy v obciach nitrianskeho okresu vypocítaná cez normatívny základ dane a normatívnu sadzu dane dosahuje úroven 44 080 728 SK, kým v Martinskom okrese pri zohladnení normatívov dane a rovnakej výmery dosahuje úroven 10 805 890 Sk Rozdiel -34 866 697 Sk v neprospech obcí lokalizovaných v podhorských a horských podmienkach Martinského okresu predstavuje diferenciáciu v príjmoch daní vyplývajúcu z rozdielnych prírodných podmienok

    252. Závery a odporúcania

More Related