Makroekonomické pojmy a vzťahy

1. Makroekonomické pojmy a vzťahy Základné makroekonomické ukazovatele, hrubý národný produkt, meranie HNP, úspory a investície, ekonomický rast, činitele ekonomického rastu, ekonomický cyklus.

2. Národné hospodárstvo • Národné hospodárstvoje zjednodušene systém vzťahov medzi štyrmi sektormi: • podnikmi • domácnosťami • vládou • zahraničím • Medzi sektormi existuje kolobeh. Jeho výsledkom je výkonnosť národného hospodárstva, ktorú je možné kvantifikovať cez viaceré makroekonomické veličiny. • K základným makroekonomickým cieľom patrí: • dosahovanie vysokých makroekonomických výsledkov (HNP, HDP) • udržiavanie vysokej úrovne zamestnanosti • stabilita cenovej hladiny • rovnováha v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov

3. Základné makroekonomické ukazovatele • HNP, HDP • Tempo rastu ekonomiky • nezamestnanosť • inflácia • Hrubý Domáci produkt - HDP • meria výkonnosť ekonomiky krajiny a blahobyt jej obyvateľov • zahŕňastatky (tovary aj služby) vytvorené na území danej krajiny za 1 rok. • - do HDP započítavame iba finálne statky (na každom stupni započítavame iba hodnotu pridanú spracovaním) • Hrubý národný produkt - HNP • - z vecného hľadiska je HNP súhrn tovarov (spotrebných a kapitálových) a služieb vyrobených výrobnými faktormi občanov 1 štátu (vrátane občanov žijúcich v zahraničí) za 1 rok.

4. Hrubý a čistý národný produkt • Hrubý národný produkt predstavuje celkové množstvo vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vyrobili výrobné faktory občanov jedného štátu za 1 rok, vrátane občanov žijúcich v zahraničí. • Hrubý domáci produkt prestavuje celkové množstvo vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré vyrobili výrobné faktory na území určitého štátu bez ohľadu na majiteľa. Platí tu územný (geografický) princíp. • Čistý domáci/národný produkt zodpovedá hrubému (domácemu) produktu po odčítaní amortizácie (odpisov) - prostriedkov vydaných na opotrebované stroje a zariadenia za 1 rok. • lepší ukazovateľ skutočnej výkonnosti ekonomiky • amortizácia je však určovaná len odhadom – v praxi je veľmi ťažké zistiť skutočný rozsah opotrebovania statkov dlhodobej životnosti, preto budeme pracovať s HDP/HNP

5. Nominálny a reálny HNP Nominálny HNP predstavuje HNP vyjadrený v bežných trhových cenách (trhových cenách bežného roka). Problém nastáva, keď chceme porovnávať HNP z rôznych rokov – potrebujeme vylúčiť vplyv inflácie. Reálny HNP je vyjadrený v stálych cenách (napr. cenovej hladine v roku 2000) – vyjadruje iba rast produkcie. Pri meraní makroekonomických výsledkov v dlhšom časovom období bez ich skreslenia infláciou sa používa implicitný cenový deflátor.

6. Hrubý národný produkt Štruktúra HNP HNP = C + I + G + (Ex - Im) C - spotreba. Výdavky na osobnú spotrebu domácností (vo vyspelých krajinách 65 - 70 %). I -investície. Hrubé investície - investície do podnikového kapitálu, výrobných budov, zariadenia a obytných domov. Delia sa na čisté a reštitučné investície (IH = IR + IN). Tvoria okolo 20 % HDP. G -výdavky štátu (štátne investície). Výdavky za tovary nakupované od súkromného sektoru, platy štátnym zamestnancom, transferové platby (ich príjemcovia neposkytujú štátu tovary a služby, napr. podpora v nezamestnanosti) Ex - Im (NX) - rozdiel exportu a importu.

7. Hrubý národný produkt pre možnosť porovnania sa používa ukazovateľ HNP na osobu =HNP/počet obyvateľov Metódy zisťovania HNP a)výdavková metóda – na základe toku tovarov a služieb = peňažné vyjadrenie toku finálnych produktov a služieb, ktoré vyrobil určitý národ. (GNP = C + I + G + NX) b) dôchodková metóda. Spočítavaním dôchodkov, ktoré dostávajú vlastníci výrobných faktorov za rok sa určí národný dôchodok Národný dôchodok tvoria mzdy a platy (hrubé) zamestnancov (tvoria až 60 % národného dôchodku), úroky, hrubé zisky pred zdanením, renty, príjmy zo zamestnávania.

8. Čistý ekonomický blahobyt • Podľa názoru niektorých ekonómov má HNP malú vyjadrovaciu schopnosť, pretože: • nie všetky tovary a služby prechádzajú trhom, • existuje tieňová ekonomika - nelegálne činnosti, • existujú príjmy, ktoré unikajú zdaneniu, • (tieto tri činitele môžu tvoriť až 15 % HNP) • HNP nezahŕňa voľný čas, • realizuje sa doma vykonávaná práca, • páchajú sa škody na životnom prostredí a zdraví obyvateľstva (do HNP sa nazarátavajú externality) • Navrhla sa teda nová veličina - čistý ekonomický blahobyt - ktorá vyjadruje skutočnú ekonomický blahobyt spoločnosti. • Zahrňuje HNP, hodnotu voľného času, odhad produkcie tieňovej ekonomiky a objem domácej nepeňažnej výroby. Od tohoto súčtu sa odčítajú náklady spojené s odstraňovaním škôd na životnom prostredí a dodatočné výdavky na zdravie obyvateľstva. • Tieto hodnoty (okrem HNP) sa nedajú oceniť, preto je ťažké určiť aj čistý ekonomický blahobyt.

9. Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a HNP Medzi najdôležitejšie makroekonomické veličiny patria celkové úspory a celkové investície zavedené J. M. Keynesom. Závisí od nich HDP, vývoj zamestnanosti a spotreby. Úspory (savings) - časť príjmu, ktorú jeho poberateľ v určitom období nespotreboval. Rozdiel medzi príjmom a spotrebou. Úspory sú vytvárané súkromnými domácnosťami (ukladaním do bánk, nákupom obligácií, cenných papierov), výrobcami (tvorbou rezervných fondov), alebo inými organizáciami (napr. obcami) pri prebytku príjmov. Sporenie je predpokladom investovania. Bez sporenia nemožno investovať.

10. Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a HNP Sklon k spotrebe udáva, aká časť dôchodku sa spotrebuje. • Hraničný sklon k spotrebe udáva množstvo dodatočnej spotreby vytvorenej dodatočným dôchodkom. Hraničný sklon k úsporám udáva dodatočnéúspory vytvorené dodatočným dôchodkom S Y Sklon k úsporám vyjadruje, aká časť dôchodku sa usporí.

11. Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a HNP • Investície - peňažné náklady vynakladané na nákup kapitálových statkov, čiže na: • nákup strojov a zariadení, • výstavba budov a infraštruktúry, • investície do prírastkov zásob. • Pri nákupe nehnuteľností, cenných predmetov, cenných nastáva zmena vlastníckych vzťahov. Peňažné náklady vynaložené na tieto ciele sa nenazývajú investície. • Podľa keynesovstva by sa úspory mali rovnať investíciám. Ak uvažované investície sú nižšie ako úspory, nastáva medzera úspor. Ak sú uvažované investície vyššie ako úspory, hovoríme o medzere investícií. • Medzera úspor a investícii závisí od úrokovej miery, teda od výnosu z hraničného produktu kapitálu. • .

12. Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a HNP • Efekty v dôsledku investícií • V dôsledku investícií existujú dva efekty: • dôchodkový (multiplikačný), • kapacitotvorný (akceleračný). • Dôchodkový (multiplikačný) efekt • Zvyšovanie investícii spôsobuje zvyšovanie dôchodku. To zase spôsobuje zvýšenie zamestnanosti. Platí to aj naopak - znižovanie investícii spôsobuje znižovanie dôchodku a znižovanie zamestnanosti. Tento jav sa nazýva multiplikačný efekt. • R. F. Kahn nazval tento efekt viacnásobným - multiplikačným. Multiplikátor je koeficient, ktorým sa vynásobí prírastok investícií, čím sa zistí prírastok dôchodku vyvolaný investíciami. • Keynes hovorí o investičnom multiplikátore, čo je koeficient, ktorý kvantitatívne vyjadruje prírastok dôchodku a prírastok investícií. Rast dôchodku, zamestnanosti a spotreby je násobkom prírastku investícii.

13. Makroekonomické vzťahy medzi spotrebou, úsporami, investíciami a HNP Veľkosť tohoto prírastku závisí od veľkosti sklonu k spotrebe, príp. k úsporám. Vypočíta sa ako prevrátená hodnota hraničného sklonu k úsporám. Dôchodkotvorný efekt má krátkodobejší charakter. Kapacitotvorný efekt Kapacitotvorný (akceleračný) efekt - pôsobí na strane ponuky a má dlhodobejší charakter. Akcelerátor podľa J. M. Clarka vyjadruje závislosť medzi rastom dôchodkov a investíciami. Rýchlejšie tempo rastu dôchodkov je sprevádzané ešte rýchlejším rastom investícií. Prírastok dôchodkov a teda rast dopytu vyvolá rast zrýchlenia dopytu po investíciách. .

14. Ekonomický rast Cieľom národného hospodárstva je vysoká životná úroveň obyvateľstva. Jej predpokladom je trvalý a dostatočne veľký ekonomický rast. Ekonomický rast predstavuje zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú prírastkom základných makroekonomických veličín v čase. Ekonomický rast medzi krajinami sa porovnáva podľa rastu HDP na 1 obyvateľa. Predpoklad skutočného ekonomického rastu - tempo rastu HDP je vyššie ako tempo rastu obyvateľstva. Tempo ekonomického rastu (G) -percentuálny podiel absolútneho prírastku v danom období a úrovne produktu v predchádzajúcom období.

15. Ekonomický rast • Faktory ekonomického rastu • kvantitatívne • celkový objem všetkých výrobných faktorov - celkové zvýšenie množstva práce, kapitálu a prírodných zdrojov vo výrobe • používaná technika a technológia výroby • kvalitatívne • efektívnosť používaných výrobných faktorov - rast produktivity práce, efektívnosti používaného kapitálu, pokles materiálovej a energetickej náročnosti výroby • uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe

16. Ekonomický cyklus V ekonomike dochádza k striedaniu vzostupných a zostupných fáz vývoja - k ekonomickému pohybu. Jeho jednotlivá vlna sa nazýva ekonomický cyklus (podnikateľský cyklus). príčiny ekonomických cyklov: Vonkajšie príčiny: Vynálezy a inovácie. K rozmachu podnikateľských aktivít a investíciám viedli významné zmeny v technológiách. Začalo sa to vynálezom parného stroja a pokračovalo autom, lietadlom, počítačom. Tieto zmeny sa nekonajú každý deň. Spôsobujú zvýšenie produktivity, zlepšenie pracovných podmienok, zvýšenie komfortu a vedú cez expanziu k vrcholu. Vojny a politické udalosti. Nástup nacistického Nemecka a začiatok II. svetovej vojny odštartovali americké prezbrojovanie. Spôsobilo to obnovenie výroby, čo znamenalo koniec obdobia hospodárskej krízy a hospodárstvo vstúpilo do obdobia prosperity. V 70-tych rokoch spôsobili pokles ekonomiky arabský bojkot, ako aj vojna v Perzskom zálive.

17. Ekonomický cyklus Obchodné opatrenia. Krajiny môžu voči sebe uplatňovať dlhodobé obmedzenia dovozu – embargo, ktoré znamenajú napríklad zákaz dovozu špičkovej techniky, čo spôsobí konečné zaostávanie ekonomiky. Vnútorné príčiny: Spotreba. Firmy sa snažia poskytovať spotrebiteľom tovary a služby, o ktoré majú záujem. Keď sa zvýšia výdavky spotrebiteľov – spotreba, podniky chcú dosahovať zisk, a preto začnú zamestnávať viac pracovníkov a zvyšujú výrobu. Zvýšenie výroby, spotreby a zamestnanosti je spojené so vstupom hospodárstva do obdobia expanzie. Keď obyvatelia znižujú svoju spotrebu, klesajú nákupy – dopyt, nastane situácia opačná. Znižuje sa výroba, zvyšuje sa nezamestnanosť a hospodárstvo vstupuje do recesie. Investície. Investície do kapitálových statkov (do tovární, strojov, technológie) vytvárajú nové pracovné miesta, zvyšujú produktivitu a kúpnu silu spotrebiteľov. Zvýšenie výdavkov vytvorené prvotným zvýšením investícií vedie k ďalším investíciám, pretože snaha dosahovať zisk je veľká. Investície však neprinášajú zisk okamžite, ale až po určitom čase a pôsobia dlhodobo. To vedie k zvyšovaniu spotreby a produkcie, ale aj k znižovaniu nákladov na jednotku produkcie a k perspektívnemu znižovaniu cien.

18. Ekonomický cyklus Činnosť vlády. Vláda môže svojimi opatreniami – zásahmi do ekonomiky regulovať hospodársky cyklus spomalením alebo urýchlením expanzie alebo recesie. Robí to dvoma spôsobmi. Reguláciou daní a reguláciou množstva peňazí v obehu. Tieto zásahy nazývame hospodárskou politikou vlády. Sú to opatrenia na zabezpečenie stanovených cieľov vlády. Zásahy štátu s cieľom stabilizovať ekonomiku môžu mať často opačný efekt ako bolo pôvodne zamýšľané. Fázy ekonomického cyklu Recesia (kríza, depresia) je definovaná ako dva štvrťroky /6 mesiacov/ klesajúceho HDP. Po období vrcholnej ekonomickej aktivity spotrebitelia a firmy začnú redukovať mieru svojej spotreby. Podniky môžu začať prepúšťať zamestnancov, redukovať nákup výrobného materiálu a redukovať výrobu, pretože vyprodukovali zásoby, ktoré nemôžu predať. Niektoré podniky sa rozhodnú používať staré technológie a vybavenie namiesto investícií do nového vybavenia. Niektoré podniky a spotrebitelia zredukujú svoju spotrebu, pretože ekonómovia predpovedajú, že rast ekonomiky sa spomalí v nasledujúcich mesiacoch. Akákoľvek je príčina, pokles spotreby firiem a spotrebiteľov znamená začiatok recesie.

19. Ekonomický cyklus Dno (sedlo) Po období recesie ekonomika dosiahne svoje dno. Výroba je značne kapacitne poddimenzovaná, nezamestnanosť dosahuje svoj vrchol. Celkové množstvo tovarov a služieb klesá. Úroková miera je nízka a krátkodobý kapitál je lacný, čo dáva predpoklady na rast. Expanzia (konjunktúra, boom) Po nejakom čase ekonomika opäť ožíva. Nastáva fáza expanzie ekonomického cyklu. Počas expanzie spotreba podnikov a spotrebiteľov rastie. Ako náhle podniky zaznamenajú rast spotreby, začnú postupne zvyšovať produkciu. Nezamestnanosť klesá, keďže sa prijímajú noví zamestnanci. Táto skutočnosť vedie k opätovnému rastu spotreby, produkcie a zamestnanosti.Výroba sa rozširuje, nezamestnanosť klesá. Zväčšujú sa zisky podnikov. Rastie dopyt, z čoho vyplývajú rastúce ceny výrobkov. Začínajú sa objavovať inflačné tlaky. Vrchol Na vrchole ekonomickej aktivity ekonomika kvitne. Výroba dosahuje svoju kapacitu a ľudia nemajú problém nájsť si prácu . Počas tohto obdobia investície a celková spotreba dosahujú vysokú úroveň. Ale pretože ekonomika dosahuje plnú zamestnanosť a dopyt po tovaroch a službách rastie, ceny rastú tiež.

20. Ekonomický cyklus