1.7k likes | 2.49k Views
SOCIÁLNA PATOLÓGIA. doc. PaedDr. Ing. Miroslav PAĽUN, PhD. , MHA. LITERATÚRA povinná. ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2001. Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001 TOKÁROVÁ, A. a kol. 2002. Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2002
E N D
SOCIÁLNA PATOLÓGIA doc. PaedDr. Ing. Miroslav PAĽUN, PhD. , MHA.
LITERATÚRA povinná • ONDREJKOVIČ, P. a kol. 2001. Sociálna patológia. Bratislava: Veda, 2001 • TOKÁROVÁ, A. a kol. 2002. Sociálna práca. Prešov: FF PU, 2002 • HRONCOVÁ, J. a kol. 2004. Sociálna patológia.Banská Bystrica: UMB 2004 • KLIMENTOVÁ, E.- KLIMENT P. 2004. Sociálnídeviace. Olomouc: UP 2004
LITERATÚRA nepovinná • GOHLERT, Ch., KUHN, F.2001. Falošné vedomie. Bratislava: Ikar, 2001 • HELLER,J., PECINOVSKÁ, O. 1996. Závislostznámáneznámá. Praha: Grada, 1996 • MATOUŠEK, O. 1993. Rodina jakoinstituce a vztahovásíť. Praha: Slon, 1993
LITERATÚRA nepovinná • MATOUŠEK, O. a kol.1996. Práce s rizikovou mládeží. Praha: Portál, 1996 • DUNOVSKÝ,J., DYTRYCH, Z., MATĚJČEK. 1995. Týrané, zneužívané a zanedbávané dieťa. Praha: GradaAvicenum, 1995 • MAREŠ, P. 1999. Sociologie nerovnosti a chudoby. Praha: Slon, 1999
ZÁKLADNÉ OKRUHY • ZÁKLADNÉ VYMEDZENIE POJMU SOCIÁLNA PATOLÓGIA(DEVIÁCIA) • SOCIÁLNA DEVIÁCIA ,ANÓMIA • SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA • PATOLÓGIA RODINY A MANŽELSKÉHO ŽIVOTA • ALKOHOLOVÉ, NEALKOHOLOVÉ A NELÁTKOVÉ ZÁVISLOSTI
ZÁKLADNÉ OKRUHY • AGRESIA, AGRESIVITA, HOSTILITA, NÁSILIE, KRIMINALITA • SEXUÁLNA DEVIÁCIA, PROSTITÚCIA, SEXUÁLNE PRENOSNÉ CHOROBY • NOVÉ NÁBOŽENSKÉ HNUTIA • TÝRANÉ, ZANEDBÁVANÉ A ZNEUŽÍVANÉ DIEŤA, SYNDRÓM CAN • ŠIKANA A AGRESIVITA MEDZI DEŤMI • SAMOVRAŽEDNOSŤ
I. SOCIÁLNA PATOLÓGIA • je súhrnný pojem preoznačenie chorých, nenormálnych, všeobecnenežiadúcichspoločenskýchjavov. • Patria sem aj sankcionované formy deviantnéhosprávania, ako aj štúdiumpríčinich vzniku a existencie(Ondrejkovič, 2001)
SOCIÁLNA PATOLÓGIA • Spencer /anglický filozof a socioĺog/ hľadal paralelu medzisociálnou a biologickou patológiou. • Durkheim/Francúz, jeden zozakladateľovvedeckejsociológie/ považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivýchskutočnostiach, činoch a správaní, ktorésaodchyľujú od stanovených noriem.
SOCIÁLNA PATOLÓGIA • Durkheim: každé jednotlivé správanie člena príslušného sociálneho útvaru sa uskutočňuje na pozadí normatívnej štruktúry, ktorej zodpovedá, resp. ktorú niekedy dokonca odzrkadľuje alebo voči ktorej je namierené.
ČO JE NORMA? • Norma je určité pravidlo /zásada/ , ktorá je v danejspoločnostiprijímaná, očakávaná, ktorá určuje, akésprávanie je v konkrétnejsituáciinormálne/správne, vhodné/ a ktorénie je.
NORMA • Normy určitým spôsobomregulujú naše správanie. • Uľahčujúkomunikáciumedziľuďmi, vnášajú do našich vzťahovpravidelnosť a umožňujú nám predvídaťsprávanietých druhých. • Hranicemedzinormálnym, nenormálnym a patologickým niesú jasné.
DRUHY NORIEM • Morálne normy • Právne normy • Náboženské normy • Obyčaje, zvyky, tradície • Tabu
SOCIÁLNE SPRÁVANIE • Dva druhy sociálneho správania: • správanie konformné k normám, • správanie deviantné –odchýlne od noriem. V prípade tohto správania by sme mohli vytvoriť celú škálu takéhoto správania. na začiatku takejto škály by bolo konformné /vo vzťahu k normám, t.j. normokonformné správanie, na druhom konci škály bude kriminalita.
PATOLOGICKÉ FORMY SPRÁVANIA • Súkompenzačné mechanizmy, pokus organizmu o znovuzískaniedynamickej rovnováhy prostriedkami jemu vlastnými. • Indivíduumnie je schopné prijateľneriešiťsvojuťažkúživotnúsituáciu a uspokojiť svoje potrebyprimeranýmspôsobom. • Ide o neprimeranéneuvedomené pokusy o zadaptovaniesa na ťažkúživotnúsituáciu.
II. SOCIÁLNA DEVIÁCIA ANÓMIA • Sociálna deviácia predstavuje : • podtriedu sociálneho správania • termín na označenie odchýlky od očakávaného štandardizovného a inštitucionalizovaného správania, ktoré predpisuje sociálna norma platná v určitej spoločnosti, skupine, sociálnom útvare.
DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE • Deviantnésprávanie - Zjavné (rozpoznané a označené) 2. Poruchy psychických funkcií u človeka, ktoré často ústia vo vyššie uvedené deviantné správanie,
DRUHY SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE 3. Deviantnéfyzické charakteristiky jedinca (zmyslové poruchy, fyzické malformácie) 4. Deviantnésociálne charakteristiky (rozvedená žena, bývalý väzeň...)
ROZSAH SOCIÁLNEJ DEVIÁCIE Sociálna deviácia ako špecifický typ sociálneho správania postihuje: • 1.sociálne normy, ktoré predpisujú určitý druh, prípadne spôsob sociálneho správania, • 2.sociokultúrny útvar, ktorý sociálne normy obsahuje, • 3.sústavu sociálnych rolí, ktoré sú nedeliteľne s normami spojené.
POSUDZOVANIE DEVIÁCIE • Deviantné správanie nie je možné vysvetľovať iba prostredníctvom osoby, ktorá sa deviantne správa. K posúdeniu deviácie je nevyhnutné oboznámiť sa: • s platnými spoločenskými normami, • so sankciami, ktoré používa spoločnosť za ich nedodržiavanie • hodnotovým systémom príslušnej skupiny, resp. spoločnosti, s deformáciami v nich, vrátane deformácií v interpersonálnych, ale aj spoločenských vzťahoch. • Deviantné správanie vzniká ako dôsledok vzájomnej interakcie medzi indivíduom a spoločnosťou.
ANÓMIA • Je to špecifický stav spoločnosti, v ktorej viac alebo menej prestávajú platiť sociálne normy a zákony. • Anómia doslova znamená bezzákonnosť. • Oslabeniesociálnej kontroly, Sociálna regulácia • Pojem anómia je nerozlučnespätý s procesomsocializácie,
SOCIÁLNA KONTROLA • Sociálna kontrola má za úlohu porovnávaťreálnesprávaniejednotlivcaalebo skupiny s normami a hodnotami spoločnosti a zisťovaťodchýlky /deviácie/ od štandardovspoločenskéhospolužitia
OSLABENIE SOCIÁLNEJ KONTROLY • vedie takmer vždy k stavom sociálnej dezintegrácie, • k nedostatočnej sociálnej regulácii • k sociálne deviantnému správaniu. Ich dôsledkom je najčastejšie spoločenská destabilizácia, často i demoralizácia. Mládež v procese socializácie : osvojovanie si hodnôt a noriem.
MENOVATEĽ SOC.PAT.JAVOV • Spoločným menovateľom sociálnopatologických javov je: • NEROZVINUTOSŤ ALEBO ÚPADOK VNÚTORNÝCH HODNOTOVÝCH ORIENTÁCIÍ
III. SÚČASNÉ TEÓRIE DEVIANTNÉHO SPRÁVANIA • Biologické teórie • Psychologické teórie • Sociologické teórie
BIOLOGICKÉ TEÓRIE Predpokladajú, že existujú určité typy ľudísosklonom k deviantnýmprejavom. • Príčinydeviantnéhosprávaniasahľadajúvozvláštnostiach morfologie a fungovania organizmu, tiež v genetike. • Nie je to však možné absolutizovať
PSYCHOLOGICKÉ TEÓRIE Zohľadňujú viac psychické charakteristiky nositeľa deviantného správania. • Psychologické prístupy si všímajú dopad štrukturácie osobnosti na deviantné prejavy. (Paranoidná, schizoidná, závislá, narcistická, emočne nestabilná....osobnosť.) • Psychoanalytické teórie • Behavioristické prístupy
PSYCHOANALYTICKÉ TEÓRIE • SigmundFreud – tendencie pudov k okamžitému vybitiu pudia jedinca k deviantnému správaniu. • Frommvidel príčiny deviantných prejavov v nedostatočnej schopnosti sublimácie, teda v neschopnosti nájsť také správanie vedúce k uspokojeniu pudových tendencií, ktoré je spoločnosťou oceňované. • Adlersi všímal možnosti prekonať svoje pocity menejcennosti a ich dopadu na dospelý život. • Horneyovási všíma výchovných stratégií rodičov, hlavne čo sa týka konzistencie(stálosti) ich prejavov, čo vedie k uspokojeniu potreby bezpečia v detstve.
BEHAVIORISTICKÉ PRÍSTUPY • Pozerajú na deviantné správanie ako na chovanie naučené. • Deviantné akty neboli v minulosti u jedinca negatívne, ale naopak pozitívne spevnené.
SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE • Kontrolné teórie : deviantné správanie je vysvetľované ako dôsledok oslabení alebo absencie sociálnej kontroly • Etiketizačné teórie(labelling)
SOCIOLOGICKÉ TEÓRIE • Teórie kultúrneho prenosu: deviantnésprávanie je jednaním naučeným podobným spôsobomakosprávaniekonformné. • Teórie štrukturálneho tlaku:Durkheim, Merton, Parson. Každý jedinec sa nachádza pod tlakom celku, daného sociálneho prostredia, ktoré obmedzuje jeho egoistické priania.
TEÓRIE ŠTRUKTURÁLNEHO TLAKU • Merton rozlíšil päť možných spôsobov adaptácie na tlakovú situáciu: • konformita (spoločensky schvaľované ciele sú dosahované konformnými prostriedkami) • inovácia (spoločensky schvaľované ciele sú dosahované nelegitimnými prostriedkami,
TEÓRIE ŠTRUKTURÁLNEHO TLAKU • ritualizácia (spoločensky schvaľované ciele nie sú dosahované, na ich dosahovanie jedinec rezignuje, dodržuje však ďalej ustálené normy) • rebélia (odmietanie spoločnosťou ponúkaných cieľov i prostriedkov realizácie a ich náhrada inými), • únik (odmietanie cieľov a prostriedkov realizácie, nastolenia pasívnej reakcie únikom k droge, samovražednému konaniu...
IV. PATOLÓGIA RODINY A MANŽELSKÉHO ŽIVOTA PORUCHY RODINY: • Porucha biologicko-reprodukčnej funkcie rodiny • Porucha ekonomicko-zabezpečovacej funkcie rodiny • Porucha emocionálnej funkcie rodiny • Porucha socializačno-výchovnej funkcie rodiny
PORUCHA BIOLOGICKO-REPRODUKČNEJ FUNKCIE • V rodine sa z nejakých dôvodov nerodia deti, alebo sa rodia deti poškodené • Nezodpovedné rodenie detí do nepriaznivých životných podmienok alebo rodičom, ktorých zdravotný stav nedovoľuje funkciu rodiča dobre zastávať, • Vedomé odmietane rodičovstva/ sebeckosť, zodpovednosť?/.
PORUCHA EKONOMICKO-ZABEZPEČOVACEJ FUNKCIE • Rodičia sa nechcú alebo nemôžu zapojiť do pracovného procesu a tak nemôžu zabezpečiť svoje dieťa/ asociáli, psychopati nechcú, nezamestnaní, zdravotne postihnutí nemôžu/. • V rodine chýbajú peniaze, má to vplyv na životnú úroveň, deti nemajú dostatočné istoty, pevnosť, trvalosť, možnosti rozvoja.
PORUCHA EMOCIONÁLNEJ FUNKCIE • Zasahuje do všetkých sfér vo vnútri rodiny, • Veľakrát rodičia nemajú čas, aby sa citovo venovali deťom • Je zdrojom alebo sprievodným javom ostatných porúch v rodine • Nedostatok emocionality, dieťa potom nevie nadviazať trvalé vzťahy, udržiavať zdravé vzťahy vo vlastnej rodine, nevie pripraviť citové zázemie pre svoje deti. • Predškolský vek je ideálny na rozvoj emocionálnej stránky dieťaťa.
PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 1. rodičia, ktorí sa o dieťa nemôžu starať: • zdrav. dôvody, • mimo domov, často v NVÚ,
PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 2. rodičia, ktorí sa o dieťa nedokážu starať: • nezrelí rodičia, • často neschopní vyrovnať sa so záťažovými situáciami, • deti mimo manželstva,
PORUCHA SOCIALIZAČNO-VÝCHOVNEJ FUNKCIE 3. rodičia, ktorí sa nechcú starať o dieťa: • Porucha osobnosti rodiča ( asociálne alebo psychopaticky ladený rodič, dávajú prednosť iným hodnotám, zlyháva vzťah k dieťaťu) • Deti sú dávané do ústavov, tzv. sociálne siroty • Rodičia majú nepriateľský vzťah k dieťaťu • Emocionálne, psychické zneužívanie, týranie dieťaťa. • Nechcené deti.
PSYCHICKÉ POTREBY DETÍ 1. Stimulácie(optimálny prívod podnetov) 2. Zmysluplného sveta (poriadku v chaose) 3. Istoty, bezpečia ( interpersonálny vzťah matka-dieťa) 4. Osobnej identity (soc. začlenenie do širšieho okruhu) 5. Otvorenej budúcnosti (životnej perspektívy)
PSYCHICKÁ DEPRIVÁCIA • Psychický stav, vznikajúci následkom takých životných situácií, kedy nie je jedincovi daná príležitosť k uspokojeniu niektorých základných psychických potrieb v dostačujúcej miere a dosť dlhú dobu.
FAKTORY ZNIŽUJÚCE ODOLNOSŤ K ZÁŤAŽI: 1.citový nedostatok v detstve (strádanie) : strach, úzkosť, neistota, cítia sa byť ponížení, vnímajú svet ako nespravodlivý , pocity krivdy, 2. patogénna citová väzba rodiča a dieťaťa(alebo osoby, ktorá sa stará o dieťa): úzkostný vzťah k dieťaťa alebo dominantný postoj k dieťaťu,
FAKTORY ZNIŽUJÚCE ODOLNOSŤ K ZÁŤAŽI: 3. ambivalentný vzťah rodiča k dieťaťu : striedanie lásky s nenávisťou, starostlivosti so zanedbávaním, 4. prílišné akceptovanie alebo nadmerné potláčanie iniciatívy a potrieb dieťaťa.
SOCIÁLNA DEDIČNOSŤ • Prenos patologických znakov správania z jednej generácie na druhú v priebehu sociálneho učenia /doma-výchova/.
PATOLÓGIA MANŽELSKÉHO ŽIVOTA Príčiny manželských nezhôd: • povahové, • sexuálne, • sociálne.
KONFLIKTY V MANŽELSTVE • Ku konfliktom v manželstve dochádza, ak sa manželstvo stane prekážkou napĺňania osobnostných potrieb a do konfliktu môžu prísť dve základné potreby, ktoré si v manželstve uspokojujeme: 1. potreba opory, 2. potreba slobody.
PRVÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA • Postihuje väčšinou každé manželstvo medzi 3-7 rokom trvania manželstva, trvá v priemere rok • Narodenie dieťaťa a matka prenesie veľkú pozornosť na dieťa • Milenecký vzťah je zasiahnutý dennou realitou, spolužitie kladie zvýšené nároky (čo jesť, rozhodnutia...)
PRVÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA • klesá frekvencia sexuálneho styku /milenecká túžba opadá, stráca sa, v popredí je starostlivosť o dieťa/ , • porovnávanie partnera pred manželstvom a v manželstve, • nejednotnosť názorov, sklamanie z toho, že majú odlišné názory, dochádza k rozporom, napätiu, konfliktom. • Táto kríza prichádza bez závažných vonkajších podnetov.
DRUHÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA • Je menej hlboká ako prvá, v období 17-25 rokov trvania manželstva. • Trvá niekoľko rokov , ale môže byť aj veľmi krátka • Deti sa osamostatňujú(prázdne hniezdo) • Somatické obtiaže • Žena má pocit, že starne skôr ako muž, bilancuje, nevie sa vyrovnať s vekom • Muži nestarnú, chcú si ešte užiť
DRUHÁ MANŽELSKÁ VÝVOJOVÁ KRÍZA • Prichádza k neverám (lepšie je vyčkávať, nedokazovať neveru, nedramatizovať) • Vek 50-60 rokov – problematické obdobie, obidvaja sú citliví (hormóny) • Končí pracovný proces • Deti sú už viac-menej samostatné, rozvod sa prestáva chápať ako ohrozujúci jav pre deti • Manželia by sa mali viac venovať svojím koníčkom, záujmom, kultúre, cestovať, stretávať sa s priateľmi