NOVO MILLENNIO INEUNTE

1. NOVO MILLENNIO INEUNTE Pastoračný program do nového tisícročia Ján Pavol II.

2. I. Dedičstvo veľkého jubilea • 1. Stretnutie s Kristom • 2. Plnosť času • 3. Očistenie pamäti • 4. Svedkovia viery • 5. Putujúca Cirkev • 6. Mladí ľudia • 7. Eucharistický kongres • 8. Ekumenický rozmer • 9. Púť do Svätej zeme • 10. Medzinárodné zadlženie • 11. Nový dynamizmus

3. 1. Stretnutie s Kristom • Jubileum nám dalo pocítiť, že dvetisícročné dejiny uplynuli bez toho, že by boli oslabili sviežosť toho "dnes",ktorým anjeli zvestovali pastierom neobyčajnú udalosť Ježišovho narodenia v Betleheme: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,11). • Dvetisíc rokov pominulo, ale vyhlásenie, ktoré Ježiš urobil o svojom poslaní pred svojimi udivenými spoluobčanmi v nazaretskej synagóge a aplikoval na seba Izaiášovo proroctvo: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli“ (Lk 4,21), ostáva živšie ako predtým. • Dvetisíc rokov pominulo, ale ešte stále je potrebné pre hriešnikov, odkázaných na milosrdenstvo - a kto ho nepotrebuje? - to "dnes" spásy, ktoré na kríži otvorilo brány Božieho kráľovstva kajúcemu zločincovi: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23,43).

4. 2. Plnosť času • Časová zhoda tohto Jubilea so vstupom do nového tisícročia bez toho, že by sme podliehali chiliastickým fantáziam, určite prospela vnímaniu Kristovho tajomstva vo veľkom horizonte dejín spásy. Kresťanstvo je náboženstvo, ktoré sa včlenilo do dejín! Boh chcel na pôde dejín uzavrieť s Izraelom zmluvu a pripraviť tak v plnosti času (Gal 4,4) narodenie Syna v lone Panny Márie. • Keď pozeráme na Krista v jeho božskom a ľudskom tajomstve, on je základom a stredobodom dejín, je ich zmyslom a posledným cieľom. Lebo skrze toho, ktorý je Slovo a obraz Otca, povstalo všetko (Jn 1,3; porov. Kol 1,15). • Jeho vtelenie, ktoré vrcholí vo veľkonočnom tajomstve a v dare Ducha Svätého, predstavuje pulzujúce srdce času, tajomnú hodinu, v ktorej sa priblížilo Božie kráľovstvo (porov. Mk 1,15) a zapustilo do našich dejín korene ako horčičné semeno, predurčené stať sa veľkým stromom (porov. Mk 4,30-32).

5. 3. Očistenie pamäti • Jubilejný rok sa silne vyznačoval prosbou o odpustenie. • Platilo to nielen pre jednotlivcov, ktorí skúmali svoj vlastný život, aby si vyprosili milosrdenstvo a dostali osobitný dar odpustenia, ale aj pre celú Cirkev, ktorá si chcela pripomenúť nevernosti, ktorými mnohí jej synovia a dcéry v priebehu dejín vrhli tieň na jej tvár Kristovej nevesty. • Na toto spytovanie svedomia sme sa dlho pripravovali. Uvedomovali sme si, že Cirkev, ktorá zahrnuje vo svojom lone hriešnikov, je zároveň "svätá a vždy povinná očisťovať sa". • 12. marca 2000 som ja sám vo svätopeterskej bazilike uprel svoj pohľad na Ukrižovaného, stal som sa hlasom Cirkvi a prosil som o odpustenie za hriechy všetkých jej synov a dcér. Toto "očistenie pamäti" posilnilo naše kroky na ceste k budúcnosti a zároveň nás urobilo pokornejšími a bedlivejšími v našej vernosti evanjeliu.

6. 4. Svedkovia viery • Živé povedomie pokánia nám však nebránilo chváliť Pána za to, čo vykonal vo všetkých storočiach, zvlášť v storočí, ktoré sme práve ukončili, tým, že svojej Cirkvi zabezpečil veľký zástup svätých a mučeníkov. Pre niektorých z nich bol Jubilejný rok aj rokom blahorečenia alebo svätorečenia. • Svätosť, priznaná pápežom známym z histórie, skromným laikom, rehoľníkom, ukázala sa byť viac ako inokedy rozmerom, ktorý lepšie vyjadruje tajomstvo Cirkvi. Výrečné posolstvo, ktoré nepotrebuje slov, živým spôsobom predstavuje Kristovu tvár. • Pri tejto príležitosti Svätého roka sa urobilo veľa aj pre zozbieranie hodnotných spomienok na svedkov viery 20. storočia. Pripomenuli sme si ich spolu s predstaviteľmi iných cirkví a cirkevných spoločenstiev 7. mája 2000 v pôsobivom prostredí Kolosea, ktoré je symbolom dávnych prenasledovaní kresťanov.

7. 5. Putujúca Cirkev • Synovia a dcéry Cirkvi sa vydali akoby po stopách svätých a vystriedali sa tu pri hroboch apoštolov, naplnení túžbou vyznať svoju vieru, vyspovedať sa zo svojich hriechov a prijať spásonosné milosrdenstvo. • Bol som tohto roku dojatý nielen pohľadom na zástupy, ale aj na dlhé zástupy pútnikov, ktorí pokojne čakali, aby mohli prejsť Svätou bránou. Keď som pozoroval neustále prúdiace skupiny, získal som akoby plastický obraz putujúcej Cirkvi, ktorá sa nachádza "medzi prenasledovaniami sveta a útechami Boha". • My môžeme pozorovať nanajvýš vonkajšiu stránku tejto zvláštnej skutočnosti. Kto môže odhadnúť zázraky milosti, ktoré sa udiali v srdciach? Nám prichodí len zmĺknuť a klaňať sa, pokorne dôverovať v tajomné pôsobenie dobrotivého Boha a ospevovať jeho nekonečnú lásku: Milosrdenstvo Božie ospevovať budem naveky!

8. 6. Mladí ľudia • Ak je nejaký obraz Jubilea 2000, ktorý viac ako iné ostane v živej pamäti, tak je to určite vlniace sa more mladých, s ktorými som mal možnosť nadviazať určitý druh privilegovaného dialógu, založeného na vzájomnej sympatii a hlbokom porozumení. Nebude ľahké ani pre nich samých, ani pre tých, čo ich pozorovali, vymazať z pamäti ten týždeň, v ktorom sa Rím stal "mladým s mladými". Nebude možné zabudnúť ani na slávenie Eucharistie v Tor Vergata. Znovu sa raz mladí ukázali ako zvláštny dar Božieho Ducha pre Rím a pre Cirkev. • Pohľad na mladých z hľadiska problémov a krehkostí, ktorými ich poznačila súčasná spoločnosť, budí občas určitý pesimizmus. Jubileum odovzdalo posolstvo mládeže, ktoré majú v Kristovi. • Či nie je Kristus tajomstvom pravej slobody a hlbokej radosti srdca? • Či nie je Kristus najvznešenejším priateľom a zároveň vychovávateľom každého opravdivého priateľstva? • Keď sa mladým predstaví Kristus s jeho pravou tvárou, sú schopní prijať jeho posolstvo, aj keď je náročné a poznačené krížom. • Dojatý nadšením mladých, neváhal som ich požiadať o radikálnu voľbu viery a života a naznačil som im vznešenú úlohu: aby sa na úsvite nového tisícročia stali "strážcami rána“

9. 7. Medzinárodný eucharistický kongres • V logike tohto Jubilejného roka mal mať osobitne dôležitý význam Medzinárodný eucharistický kongres. • Ak Eucharistia je Kristovou obetou, ktorá sa medzi nami sprítomňuje, musela byť stredobodom Svätého roka. Práve preto bol plánovaný tento rok ako rok eucharistický. • Pri spomienke na narodenie Syna nemohla chýbať ani spomienka na Matku. Mária bola prítomná pri jubilejných oslavách nielen prostredníctvom kongresov. Zveril som jej starostlivosti život nového tisícročia.

10. 8. Ekumenický rozmer • Aby slávenie Jubilejného roku prebiehalo plnohodnotne aj v partikulárnych cirkvách. • A práve tam mala najväčšia časť veriacich možnosť dostať zvláštne milosti, najmä s Jubilejným rokom spojené odpustky. Požadoval som, aby sa v programe Jubilejného roka venovala zvláštna pozornosť ekumenickému rozmeru. • Príležitosť vhodná k povzbudenie na cestu k plnému spoločenstvu spoločným slávením Kristovho narodenia • Ekumenické stretnutie v Bazilike svätého Pavla 18. januára 2000. Po prvý raz v dejinách otvoril Svätú bránu Petrov nástupca spolu s anglikánskym prímasom a metropolitom konštantinopolského ekumenického patriarchátu, za prítomnosti predstaviteľov cirkví a cirkevných spoločenstiev z celého sveta. V tomto duch prebiehali aj niektoré dôležité stretnutia s pravoslávnymi patriarchami a hlavami iných kresťanských vierovyznaní. • Ekumenická cesta ostane ešte azda dlho namáhavou, ale oživuje v nás nádej, že nás vedie prítomnosť Vzkrieseného a nevyčerpateľná sila jeho Ducha, schopná vždy nových prekvapení.

11. 9. Púť do Svätej zeme • Túžil som začať moje osobné Jubileum v chaldejskom meste Ur, aby som sa ... vydal po stopách Abraháma, nášho otca vo viere (porov. Rim 4,11-16). Musel som sa však uspokojiť len s duchovnou zastávkou. Bola to podmanivá liturgia slova, slávená v Aule Pavla VI. • Vlastná púť sledovala trasu dejín spásy.: vrch Sinaj, dejisko odovzdania Desatora a prvej Zmluvy, ... vrch Nebo ... miesta narodenia a života Ježiša Krista v Betleheme a Nazarete, slávenie Eucharistie vo Večeradle, ... rozjímanie o tajomstve kríža na Golgote, kde nám Ježiš daroval život. • Na týchto miestach, trápených ešte aj teraz toľkým nepokojom a postihnutých násilím, som zakúsil prijatie zo strany synov Cirkvi ale aj izraelských a palestínskych spoločenstiev. Bol som dojatý, .. pri múre nárekov a pri návšteve mauzólea Yad Vashem. • Táto púť bola momentom bratstva a pokoja, ktorý rád pokladám za jeden z najkrajších darov Jubilea. ... Nemôžem nevyjadriť vrúcne želanie ... spravodlivého riešenia ešte stále otvorených problémov na týchto posvätných miestach, ktoré sú židom, kresťanom ako Ježišovým učeníkom, ale aj moslimom rovnako drahé.

12. 10. Medzinárodné zadĺženie • Jubileum bolo ... veľkou udalosťou dobročinnej lásky • Už od prípravných rokov som vyzýval k ... pozornosti voči problémom chudoby ... Zvláštny význam nadobudla otázka medzinárodného zadĺženia chudobných krajín. • Jubileum v pôvodnom biblickom význame bolo práve časom, v ktorom sa spoločenstvo zaväzovalo v medziľudských vzťahoch znovu nastoliť spravodlivosť a solidárnosť, aj vrátením odňatých hmotných majetkov. • Parlamenty mnohých veriteľských štátov odhlasovali podstatné bilaterálne zníženie dlhu najchudobnejším a najzadĺženejším krajinám. • Problémom sa ukázali multilaterárne dlhy, ktorými sa zadĺžili najchudobnejšie krajiny u medzinárodných finančných organizácií. • Želateľné je, aby sa štátom, ktoré sú členmi týchto organizácií ... podarilo získať potrebný súhlas na riešenie problémov, od ktorých závisí ďalší rozvoj krajín s dopadom na hospodársku a existenčnú situáciu množstva ľudí

13. 11. Nový dynamizmus • Ak chceme zhrnúť v jadre veľké dedičstvo, ktoré nám Jubilejný rok zanecháva, neváhal by som ho vložiť do kontemplácie tváre Ježiša Krista, na ktorého sme pozerali v jeho historických črtách i v jeho tajomstve. • Musíme hľadieť dopredu, "vyplávať na more", verní Kristovej výzve: "Duc in altum! - Zatiahni na hlbinu!„ • Skúsenosti, ktoré sme nadobudli, musia v nás vzbudiť nový dynamizmus, a pobádať nás, aby sme zážitok nadšenia zapojili do konkrétnych iniciatív. • Sám Ježiš nás napomína: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9,62). Keď ide o Božie kráľovstvo, niet času obzerať sa nazad • Veľa nás toho čaká, a preto musíme priložiť ruku k účinnému pojubilejnému pastoračnému plánovaniu. • Skôr ako vám predložím na uváženie niekoľko operatívnych smerníc - chcem vám poskytnúť niektoré podnety na rozjímanie o tajomstve Krista, ktorý je absolútnym základom každej našej pastoračnej činnosti.

14. Po uvažovaní nad programom do nového tisícročia chceme prijať jeho výzvu „Duc in altum!“ (Lk 5,4). Toto slovo zaznieva dnes pre nás a pozýva nás, aby sme vďačne spomínali na minulosť, nadšene prežívali prítomnosť a s dôverou sa otvárali pre budúcnosť: „Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes a naveky!“ (Hebr 13,8). • Je nemožné odhadnúť účinok milosti, ktorej boli v priebehu roka účastné ľudské svedomia. Ale je isté, že "rieka vody života", ktorá stále vyteká „od Božieho a Baránkovho trónu" (porov. Zjv 22,1), blahodarne zavlažila Cirkev. • Je to voda Ducha Svätého, ktorá uháša smäd a obnovuje (porov. Jn 4,14). • Je to milosrdná láska Otca, ktorá sa nám v Kristovi ešte raz zjavila a darovala. • Na konci tohto roka môžeme s novým plesaním opakovať dávny chválospev: "Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky" (Ž 118,1).

15. II. Tvár, o ktorej treba uvažovať • 1. Tvár, o ktorej treba uvažovať • 2. Svedectvo evanjelií • 3. Cesta viery • 4. Hĺbka tajomstva • 5. Tvár Syna • 6. Bolestná tvár • 7. Tvár vzkrieseného

16. 1. Tvár, o ktorej treba uvažovať • „Chceli by sme vidieť Ježiša“ (Jn 12,21). Túto prosbu predložili apoštolovi Filipovi niektorí Gréci, ktorí prišli do Jeruzalema ako pútnici na veľkonočné sviatky. • V Jubilejnom roku sa táto prosba duchovne ozývala aj v našich ušiach. Ako pútnici spred dvetisíc rokov, aj ľudia našich čias, možno nie vždy vedome, prosia dnešných veriacich, aby im nielen "rozprávali" o Kristovi, ale aby im ho v určitom zmysle slova umožnili "vidieť". • Veď či nie je úlohou Cirkvi odzrkadľovať Kristovo svetlo v každom dejinnom období a umožňovať, aby jeho tvár žiarila aj pred generáciami nového tisícročia? • Naše svedectvo by bolo však neúnosne chudobné, keby sme my, ako prví, neuvažovali o jeho tvári. Veľké jubileum nám to určite pomohlo ešte prehĺbiť. • Znovu sa podujímame na bežnú každodennú cestu a nesieme si v srdci bohatstvo zážitkov z tohto osobitného roku, náš pohľad zostáva viac ako predtým, zameraný na Pánovu tvár.

17. 2. Svedectvo evanjelií • Uvažovanie o Kristovej tvári je inšpirované Svätým písmom, ktoré je preniknuté jeho tajomstvom. Čo je v SZ zákone tajomne naznačené, v NZ sa naplno zjavuje. Sv. Hieronym tvrdí: "nepoznať Sväté písmo znamená nepoznať Krista". Keď sme zakotvení v Písme, otvárame sa Duchu Svätému (porov. Jn 15,26), ktorý je pri vzniku týchto spisov a zároveň pri svedectve apoštolov (porov. tamže, 27), ktorí mali živú skúsenosť s Ježišom Kristom, Slovom života. Videli ho na vlastné oči, počuli na vlastné uši a dotýkali sa ho svojimi rukami (porov. 1Jn 1,1). • Ich prostredníctvom dostávame pohľad viery, podopretý j dejinným svedectvom: je to vierohodné svedectvo evanjelií. Evanjeliá sa v skutočnosti nejavia ako úplný životopis Ježiša Krista, napísaný podľa pravidiel modernej historickej vedy. A predsa z nich vystupuje tvár Nazaretského s bezpečným historickým základom. Evanjelistom sa podarilo zobraziť ho zozbieraním spoľahlivých svedectiev (porov. Lk 1,3). Údaje sa potom stávajú širšími, pravdaže bez toho, že by boli organickou a podrobnou správou pre obdobie verejného účinkovania. • To začína vo chvíli, keď sa mladý Galilejčan dá pokrstiť Jánom Krstiteľom v rieke Jordán. Posilnený svedectvom zhora a vo vedomí, že je milovaným synom (Lk 3,22), začína ohlasovanie príchodu Božieho kráľovstva a objasňuje jeho požiadavky i moc slovami a znameniami milosti a milosrdenstva.

18. Evanjeliánám predstavujú Ježiša Krista ako prechádza mestami a dedinami, sprevádzaný dvanástimi apoštolmi, ktorých si vyvolil (porov. Mk 3,13-19), skupinou žien, ktoré Ježiša a učeníkov podporovali (porov. Lk 8,2-3), zástupom ľudu, ktorý ho hľadal alebo nasledoval, chorými, ktorí ho prosili o uzdravenie, a poslucháčmi, ktorí s rozdielnym osohom počúvali jeho slová. • Evanjeliové rozprávanie sa potom zameriava na rastúce napätie, ktoré vzniká medzi Ježišom a vedúcimi skupinami náboženskej spoločnosti jeho čias, až po konečnú krízu, ktorá má svoj dramatický epilóg na Golgote. Je to hodina temna, po ktorej nasleduje nové, žiarivé a definitívne ráno. • Evanjeliové správy nakoniec ukazujú Nazaretského ako víťaza nad smrťou, poukazujú na jeho prázdny hrob a sledujú ho v rade zjavení, pri ktorých učeníci - najprv bezradní a vydesení - neskôr naplnení nevýslovnou radosťou, stretajú sa s ním už živým a žiariacim, dostávajú od neho dar Ducha Svätého (porov. Jn 20,22) a poverenie ohlasovať evanjelium "všetkým národom" (Mt 28,19).

19. 3. Cesta viery • Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána (Jn 20,20). Tvár, ktorú apoštoli pozorovali po zmŕtvychvstaní, bola tá istá tvár Ježiša, s ktorým žili takmer tri roky, a ktorý ich teraz presvedčil o žiarivej pravde svojho nového života. • Emauzskí učeníci uverili až na konci cesty. Apoštol Tomáš uveril, až keď sa presvedčil o zázraku. Len viera mohla preniknúť naplno k tajomstvu tej tváre. • K Ježišovi sa podarí dostať len cestou viery, cestou, ktorej etapy nám naznačuje evanjelium v známej scéne pri Cézarei Filipovej. Ježiš sa pýta učeníkov, ako by chcel robiť prvé hodnotenie svojho poslania, za koho pokladajú "ľudia" Syna človeka. "Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov" (Mt 16,14). Je to odpoveď ešte ďaleko - a veľmi ďaleko - od pravdy. • Ľud nepochybne začína tušiť výnimočný duchovný rozmer tohto rabbiho, ktorý tak očarujúco rozpráva, ale nepodarí sa im postaviť ho nad tých Božích mužov, ktorí sa objavili v priebehu dejín v Izraeli. • Ježiš je v skutočnosti niekto celkom iný! Toto je práve ďalší krok poznania, ktorý sa týka hlbokej úrovne jeho osoby, krok, ktorý on očakáva od "svojich": "A za koho ma pokladáte vy?" (Mt 16,15). Len viera, ktorú vyznal Peter, a s ním Cirkev všetkých čias, dostáva sa k jeho srdcu a preniká do hĺbky tajomstva: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16).

20. 4. Hĺbka tajomstva • Slovo a telo, božská sláva a jej príbytok medzi ľuďmi je Kristova totožnosť, podľa klasickej formulácie Chalcedonského koncilu "jednou osobou v dvoch prirodzenostiach". • Sme si vedomí ohraničenosti našich pojmov a slov. I keď je formula vždy ľudská, vo svojom náukovom obsahu je starostlivo vyvážená a dovoľuje nám určitým spôsobom nazrieť do priepastnej hĺbky tajomstva • Ježiš Kristus je pravý Boh a pravý človek! Ako Tomáš, aj Cirkev padá na kolená a klania sa Vzkriesenému v plnosti jeho božského jasu a ustavične volá: Pán môj a Boh môj! Slovo sa telom stalo. Toto neobyčajné Jánovo predstavenie Kristovho tajomstva potvrdzuje celý Nový zákon. • Zásluhou racionalizmu sa stáva problémom viera v božstvo Ježiša Krista. Ale pre vieru Cirkvi je podstatné a neodmysliteľné vyznávať, že Slovo sa naozaj stalo telom a prijalo všetky dimenzie ľudskej prirodzenosti, okrem hriechu.

21. V tejto perspektíve je vtelenie skutočne kenosis, "zrieknutie sa": Syn Boží sa zrieka tej slávy, ktorú má od večnosti. Poníženie sa Božieho Syna smeruje skôr k plnému Kristovmu osláveniu aj v jeho ľudskej prirodzenosti: Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno nad každé iné meno. "Ježiš Kristus je Pán" na slávu Boha Otca (Flp 2,9-11). • Pane, ja hľadám tvoju tvár. Dávna túžba žalmistu nemohla nájsť väčšie a prekvapujúcejšie naplnenie ako v sústredenom rozjímaní o tvári Ježiša Krista. V ňom nás Boh naozaj požehnal a dal, aby jeho tvár žiarila nad nami. • V tajomstve vtelenia sú položené základy antropológie, ktorá môže ísť až za svoje hranice a vlastné protirečenia, smerujúc k samému Bohu, ba až k perspektíve "zbožštenia" tým, že vykúpený človek začlenený do Krista má prístup k spoločnému životu s trojjediným Bohom. • Túto soteriologickú dimenziu tajomstva vtelenia cirkevní Otcovia veľmi zdôrazňovali: Iba preto, že sa Syn Boží stal naozaj človekom, môže sa človek v ňom a skrze neho stať skutočne Božím dieťaťom.

22. 5. Tvár Syna • Táto božsko-ľudská identita dôrazne vychádza najavo z evanjelií, vďaka ktorým môžeme preniknúť do tej hraničnej zóny tajomstva, ktorú reprezentuje vedomie, ktoré má Kristus o sebe samom. • Prvé slová dvanásťročného Ježiša v jeruzalemskom chráme? Už vtedy ukazuje, že si uvedomuje svoj jedinečný vzťah k Bohu, vzťah, ktorý je vlastný "synovi". • Neudivuje teda, že v dospelosti jeho reč vyjadruje rozhodne hĺbku jeho tajomstva, ako to často zdôrazňujú tak synoptické evanjeliá (porov. Mt 11,27; Lk 10,22), ako aj, a predovšetkým, evanjelista Ján. • O vedomí, ktoré má Ježiš o sebe, nie je nijaká pochybnosť: "Otec je vo mne a ja v Otcovi." Ale ani dráma utrpenia a smrti nemohla narušiť jeho pevnú istotu, že je Synom nebeského Otca.

23. 6. Bolestná tvár • Uvažovanie o Kristovej tvári nás privádza bližšie k najparadoxnejšiemu aspektu jeho tajomstva, ktoré sa vynára v poslednej hodine, hodine kríža. Je to tajomstvo tajomstiev. • Pred naším zrakom sa objavuje ťaživý výjav agónie v Olivovej záhrade. „Toho, ktorý nepoznal hriech, (Boh) za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou“ (2Kor 5,21). • Nikdy nepreskúmame hlbokú priepasť tohto tajomstva. Všetka drsnosť tohto paradoxu sa vynára zo zdanlivo zúfalého Ježišovho bolestného zvolania na kríži: „Heloi, heloi, lema sabakthani.“ Začiatočnými slovami 22. žalmu žalmista spája v dojímavom citovom prejave utrpenie i dôveru. „V teba dúfali naši otcovia, dúfali a vyslobodil si ich... Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie a nieto, kto by mi pomohol“ (Ž 22,5.12). • Ježišov výkrik na kríži, to nie je prejav úzkosti nejakého zúfalca, ale modlitba Syna, ktorý z lásky obetuje svoj život Otcovi pre spásu všetkých. Jeho pohľad ostáva upretý k Otcovi. Práve pre poznanie a skúsenosť, ktorú má s Bohom len on, aj v tejto hodine temna vidí jasne ťarchu hriechu a trpí preň. Viac ako na tele trpí hrozne na duši.

24. Dôležitú pomoc v pohľade na toto tajomstvo môžeme dostať povedľa teologického bádania aj z veľkého dedičstva, ktorým je prežívaná teológia svätých. • Pod vplyvom zvláštnych osvietení, ktoré niektorí z nich dostali od Ducha Svätého, alebo aj prostredníctvom skúseností, ktoré získali sami z tých strašných stavov skúšky, ktoré kresťanská mystika opisuje ako "tmavú noc", svätí nezriedka prežili čosi, čo sa podobá Ježišovej skúsenosti na kríži v paradoxnom spojení blaženosti a bolesti. • V Dialógu Božej prozreteľnosti Boh Otec ukazuje Kataríne Sienskej ako môže byť vo svätých dušiach radosť spolu s utrpením. Rovnakým spôsobom prežíva Terézia z Lisieux svoju agóniu s Ježišovou: „Náš Pán v Olivovej záhrade požíval všetky radosti Najsvätejšej Trojice, ale jeho agónia nebola preto menej krutá.“ Je to objasňujúce svedectvo! • Keď zomiera, prosí o odpustenie pre svojich mučiteľov (porov. Lk 23,34) a vyjadruje Otcovi svoju úplnú synovskú oddanosť: "Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha" (Lk 23,46).

25. 7. Tvár Vzkrieseného • Rozjímanie o Kristovej tvári sa nemôže zastaviť pri obraze ukrižovaného Ježiša. On je Vzkriesený! Zmŕtvychvstanie bolo Otcovou odpoveďou na jeho poslušnosť, ako to pripomína List Hebrejom: „So silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. Stal sa pôvodcom večnej spásy pre všetkých, ktorí ho poslúchajú.“ (Hebr 5,7-9) • Cirkev teraz hľadí na vzkrieseného Krista. Robí to podľa príkladu apoštola Petra, ktorý oplakal svoje zaprenie, vrátil sa na svoju cestu a s pochopiteľným chvením vyznal svoju lásku ku Kristovi: „Ty vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21,15-17). Robí to aj tým, že sa pripája k Pavlovi, ktorý stretol Vzkrieseného na ceste do Damasku: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1,21). • Dvetisíc rokov po týchto udalostiach Cirkev ich prežíva, akoby sa boli stali dnes: „Dulcis Iesu memoria, dans vera cordis gaudia.“ Posilnená týmto zážitkom, podujíma sa Cirkev znovu na svoju cestu, aby svetu na začiatku tretieho tisícročia zvestovala: „On je ten istý včera i dnes a naveky“ (Hebr 13,8).

26. Ďakujem za pozornosť