Vlk Šedý

1. Vlk Šedý

2. Základné zaradenie • Ríša - Živočíchy • Kmeň - Chordáty • Trieda - Cicavce • Rad - Carnivora • Čeľaď - Psovité • Druh - Vlk Šedý (canis lupus)

3. Chordáty • Chordáty sú mnohbunkové živočíchy, ktoré sa vyzančujújedným základným znakom - chordou. • Chorda je (oporný orgán) vnútorná osová kostra. Je tovrená bunkami endodermného pôvodu. • Je pevná, ohybná a pevná zároveň. Vzniká počas ranného vývinu a to v podobe vydutiny na chrbtovej strane tráviacej rúry. • vývojovo nižšie chordáty ju majú iba počas larválneho štádia alebo po celý život. Vyššie stavovce (chordáty) ju majú iba počas rannej ontogenézy, neskôr je nahradená stavcami.

4. Charakteristika cicavcov • Cicavce majú svoj pôvod vranej skupine plazov. • Ich charakteristickým zankom, ktorý ich odlišuje od plazov je stála telesná teplota (okolo 36 až 38´C). • Ďalšim typickým znakom je srsť, ktorá má tiež súvis s udržaním stálej telesnej teploty. • Cicavce sú typické aj prítomnosťou mliečnych žliaz u samíc, ktoré majú za úlohu poskytnúť mláďatam výživu, všetky cicavce okrem vajcorodcov mláďatá rodia. • Vo vývoji nervovej sústavy amozgu výrazne predstihli ostatné stavovce, čo sa prejavuje pri ich zložitom inštinktívnom správaní. • Prevažujú medzi nimi suchozemské živočíchy, ale niektoré cicavce bývajú aj vodné prostredie.

5. Druhy a rozšírenie • Vlky sú vďaka svojej inteligencii a prispôsobivosti jednými z najviac rozšírených cicavcov. Vlk šedý sa pôvodne vyskytoval takmer na celej severnej pologuli v rôznych typoch prostredia od arktickej tundry až po stepy a polopúšte. • Pre prežitie v týchto podmeinkach boli vlky núteneé vzužívať rôznorodé druhy potravy napr. od drobného hmyzu a hlodavcov až po zubry a losy. • V dnešných dňoch žijú na Zemi dva halvné druhy vlkov - červený vlk, ktorý kedysi obýval celý juhovýchod USA, ale dnes je veľmi vzácny a hrozí mu úplné vyhubeneie. Jeho príbuzný Vlk šedý je stále pomerne rozšírený a to napr. v Rusku, Kanade, Aljaške, Severnej Európe, na Sibíry, vo Východnej a Strednej Európe (aj na Slovensku). Existuje ešte niekoľko druhov vlkov napr. Vlk stepný, polárny vlk a vlk obecný ale tieto sú považované za isté druhy Vlka šedého.

6. Potrava • Vlci sú mimoriadne prispôsobivý. Zjedia prakticky všetko čo dokážu chytiť. V lete sú ich časrou potravou vtáky, žaby, chrobáky ovce a dokonca aj lišajníky. Sú schopné jesť aj zdochliny. osamelý vlk loví väčšinou ovce, alebo menšie jelene, celá svorka je však schopná skoliť omnoho väčšie zviera. • vlčia svorka je schopná uloviť dospelého losa, ktorý môže vážiť aj 500 kg, č je v priemere desaťnásobok dospelého vlka. • Obľubujú lov v lesnatom teréne, kde môžu korisť lepsšie prekavpiť, alebo chytiť do premyslených pascí.

7. Reprodukcia • Na jar svorka mení svoje zvyky. Namiesto putvania po teritóriu sa usadia v chovnomúpäti, z ktorého vyrážajú za potravou. Výber dúpätia je výhradne na brezivej samici, ktorá býva obvykle aj nyvššie postavenou v svorke. tá sa koncom zimy pári s najvyššie postaveným samcom. vlci majú obvykle len jedného partnera za život. • Po sedemtýždňovom tehotenstve privedie samica na svet slepé a úplne bezmocné mláďatá, 4 až 7 v jednom vrhu. Prvé tri týždne samica vôbec neopúšťa dúpä, pretože mláďatá sú na nej úplne závislé. Ostatný členovia svorky toto misto dôkladne strážia a zabezpečujú potravu pre mladé. Po 2 až 3 mesiacoch mláďatá dúpä opúšťajú a vydávajú sa nacestu so svorkou, s kotrou budú niekoľko rokov, počas ktoých sa učia. Neskôr mláďatá svorku opustia a pokúsia si založiť svoju vlastnú.

8. Svorka • Svorka je tovrená rozšírenou rodinou a len nezriedka má viac ako 20 členov. V svorke býva 6 až 7 dospelých jedincov, ktoré vedie dominantný pár samec alfa a samica alfa. Obyčajne sú to jediný vlci v svorke, ktorí majú potomkov. Ostatný vlci sú zvyčajne potomkovia z predošlých rokov, ktorí nemajú vlastné teritória. • Vlci sú veľmi spoločenské zvieratá, ktoré majú veľmi silný ištinkt pre spoluprácu a vysoko vyvinutým spoločenským poriadkom. Na vrchole rebríčku vždy stojí pár alfa, pričom miere dominantnejší v tomto páre býva samec. Ostatný sú tomto páru prísne podriadený. • V prírpade, že jeden z vedúcej dvojice chýba nasúpi na jeho miesto iný jedinec zo svorky. Akokoľvek sa o túto pozíciju bojuje jedná sa len o formálny súboj, pretože vážnejšia bitka by mohla svorku oslabiť. Každý vlk inštiktívne cíti svoju silu apostavenie vo svorke. Niekedy dôjde aj k preusporiadaniu svorky, kedy býva vedúci jedinec, ktorý je zvyčajne starý, vytlačený maldšími jedincami a mnohokrát je donútený svorku opustiť.

9. Pachové značenie a komunikácia • Vlci si soje teritórium (podobne ako psi) značkujú výkalmi - hlavne v lesnatých oblastiach, kde je dostatok oproných bodov pre vymedzenie teritória. Tieto zančky sú rešpektované a porušované alebo prezančkované len v prípade úmyslu zaútočiť a privlastniť si dané teritórium. • Druhým spôsobom komunkácie je známe vytie, ktoré slúži pre komunikáciu vo vnútri svorky, napr. pri pohybe v hmle sa pomocou vytia svorka udržuje pokope, alebo ním dáva najavo svoju prítomnosť v teritóriu čo môže mať význam zastrašovania iných svoriek alebo po vzájomnom vytí svoriek výzvou na súboj.

10. Prirodzený výber • Vlčia svorka si pri útoku cielene vyberá mladých, ranených alebo slabých jedincov. Napr. pri útoku na stádo sobov sa pravidelene zameriavajú na najpomalších jedincov, ktorí sú z pravidla slabý alebo ranený. • Stádo, ktoré je pravidelne napádané vlkmi, je vlastne zdravšie ako to, ktoré tomto riedeniu nie je vystavené. Akonáhle svorka vtrhne medzi stádo, snaží sa vyvolať paniku a prinútitť zvieratá k neorganizovanému úteku, pri ktorom by ľahko rozlíšili slabších jedincov. • Pokilaľ sa napadnuté stádo dokáže zjednotiť, vlci sa stiahnu úplne alebo si počkajú na novú príležitosť na útok, pretože inak sa vytvujú veľkému riziku intenzívnej obrany, keď napadnuté zviratá bránia mlá´datá a slabších kopytami a parohami.

11. koniec