1 / 22

JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

JOZEF CÍGER - HRONSKÝ. JOZEF MAK. Život autora. narodil sa v  roku 1896 vo Zvolene chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach na učiteľskom ústave 1914 narukoval na taliansky front od 1932 – tajomník Matice slovenskej redigoval detský časopis Slniečko

meir
Download Presentation

JOZEF CÍGER - HRONSKÝ

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

  1. JOZEF CÍGER - HRONSKÝ JOZEF MAK

  2. Život autora • narodil sa v roku 1896 vo Zvolene • chcel sa stať maliarom, študoval v Krupine a v Leviciach na učiteľskom ústave • 1914 narukoval na taliansky front • od 1932 – tajomník Matice slovenskej • redigoval detský časopis Slniečko • 1945emigroval, žil v Rakúsku, Bavorsku, Taliansku a nakoniec v Argentíne • založil tam zahraničnú Maticu slovenskú • 1959 predseda SNR v zahraničí • zomrel v roku 1960 v Argentíne (Luján)

  3. DIELO • Poviedky a novely:U nás doma (1923), Domov (1925), Medové srdce (1929), Žltý dom v Klokočove (1927), Podpolianske rozprávky (1923), Tomčíkovci (1933), Sedem sŕdc(1944), Šmákovamucha (1944) • Romány:Proroctvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1932), Jozef Mak(1933), Na krížnych cestách (1939), PisárGráč(1940), Na Bukovom dvore(1944), Andreas Búr Majster (1948), Svet na trasovisku (1960) • Tvorba predeti a mládež: Janko Hrášok (1926,), Smelýzajko (1930), Smelýzajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932), Sokoliar Tomáš (1932), Zlaté hodinky (1934)

  4. Charakteristika tvorby • usiluje savystihnúťsociálne a psychologické črty dedinského života: nad príbehomdominuje hlas rozprávača, príbehováirónia a zobrazovanie postavy v stave jej duševnejtrýzne a utrpenia • romány súnapísanésugestívnymjazykom, s bohatstvomvnútornejexpresie a psychologickou hĺbkou postáv • jeho základným duševnýmstavom je utrpenie • štylistickýmšpecifikom Hronského románov je oslovovanie postáv, ichzaklínanie, aby sa vymanili zo stavu pasivity a životnejťaživosti • nad fabulouzačínadominovaťpozíciarozprávača, čomuzodpovedá aj autorské hodnoteniesituácií, výjavov a postáv a celý román sanapokonvnímaakorozprávačskýmonológ • téma osamelostiľudskéhoindivídua, straty základných istôt • dominuje téma násilia a utrpenia, spočívajúceho v neschopnosti komunikovať – jedna z podstatných témliteratúry 20. storočia

  5. Charakteristika tvorby Expresionizmus • zdôrazňujesubjektívnu, výrazovú stránku a usiluje sa o stupňovanie výrazu (umeleckounadsádzkou) • usiluje sapoukázať na psychickúaleboduševnúskutočnosťviacako na vonkajšieudalosti • pocity živelného odporu • voluntarizmus – zdôrazňovanie, preceňovanie významu vôle • zvláštnepríbehyzvláštnych postáv • dramatickosť, drastickosť a kontrast

  6. Charakteristika tvorby Lyrizácia • dominuje expresionisticko-senzualistická epika (zakladalasa na zmyslovom = citovom vnímaní) • psychické stavy postáv • lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie, expresívnevyjadrovanie…) • vnútornýmonológ

  7. JOZEF MAK ŽÁNER: román (expresionistický) DRUH: epika FORMA: próza PROSTREDIE: dedinské, v dedine Hudákovo TÉMA: ponor do psychiky prostého človeka na pozadí zložitej spoločenskej situácie OBDOBIE: prelom 19. a 20. storočia, pred 1. svetovou vojnou DEJ: Autor sa nedotýka témy frontu, ale dopadu nešťastia vojny na dedinského človeka.

  8. fatalita (osudovosť) románu • autor lyrizuje mnohé pasáže (napr. opis inovate), jedinečne pracuje s pásmomreči postáv a pásmomrečirozprávača (rozprávač vstupuje do deja, prihovárasasvojej postave, hovorí za ňu, pretožeJozef Mak dostal prinarodení do daru od Boha ukrižované ruky, ale nedostal ústa – o svojichcitochneviehovoriť, všetkosaodohráva v jeho vnútri, ale nič nevypovie)

  9. Kompozícia • 75 kratších kapitol označených číslom • viacero kapitol má začiatokpozvoľný, bez dramatickosti, často s lyrizáciou v opise prírodnej scenérie • opakovaniemotívupríchoduinovatev 63. a 75. kapitole (svadba – smrť) • využívakontrast:

  10. postáv: Jozef - Jano, Maruša – Jula • citov a činov: Jozefova láska k matke (zahanbenie, že je nemanželský); láska a dôveravoči Maruši (nečakanésklamanie); úžasná pracovná aktivita (nie je majiteľom domu, v ktorombýva a ktorý sám postavil); prudký cit a bohaté ľudskévnútroJozefa a July (neschopnosťvyjadriť svoje city slovom)

  11. Hlavná postava je komponovaná akosymboljednoduchého slovenského človeka, vďakaktorému národ prežil: prijímabehdejín, tak, akoprichádza, nebojuje proti veternýmmlynom, nekladie si presebariešeniecelonárodnýchalebocelosvetovýchproblémov, snaží saopäť a opäťvstať a pokračovať v ťažkom, ale poctivom živote. „mak“ – zrnko v makovnici Jozef Mak = človek-milión „Trp, Jozef Mak. Človek-milión si, nuž vydržíš všetko, keďženie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na sveteobyčajnýJozef Mak.“

  12. Postavy Jozef Mak v jeho mene je drobnosť (početnosť, mnohosť), teda nievýnimočnosť Jula Objavujesa až v 38. kapitole. Nízkedievča s utrápenými očami, ľavú ruku má chorú, od pleca až po lakeťju má vyschnutú.

  13. Postavy Maruša Najexpresionistickejšia postava v diele. Prekonázmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu.

  14. Ďalšie postrehy expresionistický pocit hrôzy a zhnusenia: … a keďsa jej Jozef Mak prizrel, zdalosa mu, že má krvavé oči. Krvavé oči, že sa jej bezkrvné pery, že sa jej trasú a že jej uschol dych. Na Jozefasa začala valiťhrôza. Zošediveli mu líca, prsty nevedomky mrvili suché seno a chladli.

  15. Ďalšie postrehy postavy konajúpudovo, nekontrolovane: Ani na ume nemal, aby Marušu objal, a nemohol za to, že sa tak stalo… no a keďju pocítil v ramenách, zdivela v ňomkrv.

  16. Ďalšie postrehy lyrizácia prózy, napr. personifikuje prírodu do postavy panny – nevesty v bielominovaťovom závoji: Inovať je najnádhernejší závoj. Nijakejpanne na sveteneutkajútakú nádheru, akú si utká príroda sama, keďsa jej zachce, hoc by to bola panna zosedemdesiatichkráľovskýchpalácov. Ani príroda-panna si ho nedožičíhocikedy, sťabysa i jej závoj malpodrať, pominúť, a vyberá si ho, obliekaibavovýnimočnýchprípadoch. Príroda-panna rada saparádicez celý rok, truhla so šatami akobynemala dna.

  17. Ďalšie postrehy kultivovaný ľudový jazyk, veľmiexpresívny, výrazne zachytí nežnosť, ale aj akciu a zlosť či opitosť: Tancovať, hmýriťsaneprestávali Janove hlavy. KeďJozefudrelfľašoumedzi oči jednej, všetkyhneďskrvaveli a všetkyrovnakorozzevené ústa rovnakoschrčali. Jozefchcelichvidieťvšetky a chcelsarehotaťdiabolsky, ale pred oči tislosa mu tisíc a tisíc rúk, zastreli mu svet, mykali ho, socali, teplou krvouoblievali a nezrozumiteľnehučali.

  18. Ďalšie postrehy reč postáv je plná zámlk a nedopovedanýchviet: A čím viacsadívaJozef Mak, tým väčšmisa mu duša mračí, lebonevie, nevie, akopovedaťJule aspoň jediné láskavé slovo, akosa k nejprihnúť aspoň trochu, akosa jej aspoň nejakýmúškľabkompoďakovať za obsah plachtičky (poznámka: za syna), čovlečiepred sebou, a za jedenásťciest. Nič nevieJozef Mak, iba hlavu by si vedelpreťať. Pomôž mi, Jula! Ó, Julavďačne, veď je na to stvorená na svet.

  19. Ďalšie postrehy rozprávačsaniekedy správa akobábkoherec, hovorí za svoje postavy, domýšľa, čochcelipovedať, čo by sapatrilo, aby povedali. Je vševediacia vždy prítomný: Prvý raz sa jej pozrel do očú a videlnajsamprv, aká je Julanesmierne čistá. Potom to, že pricloňuje trochu oči a viečka má biele, priezračné, i celú pleť takújasnú, čistú, hladkú a bielu, a nevedel, iba tak cítil, že táto jasnota pochodí od troch vecí: od materstva, od únavy a od radosti. Hej, nepeknáJula bola takátozázračne krásna. A umná, dobrotivá. Skoro celkompriclonila oči mihalnicami, aby nepomýlila Jozefa Maka, keďsacez srdce díva na ňu. Nech sa len díva…

  20. ÚLOHY Načrtnite stručný prierez dejinami slovenského románu. Charakterizujte literárny druh – román. Vymenujte typy románu. Pomocou ukážky interpretujte nosnú ideu románu Jozef Mak. Jozef Mak sa musel odvrátiť i prvý i druhý raz a musel ísť do kúta. Tu sedí a biedny je. Nuž a kto je biedny, tomu nemôžeš inšie priložiť, iba biedu, tak počúvaj, Jozef Mak, aby si mal biedy ešte viac. Trp, Jozef Mak. Človek-miliónsi, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

  21. ÚLOHY Inovať je nádhernejší  závoj. Nijakej panej na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda – panna si ho nedožičí hocikedy, sťaby sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch. Nájdite v ukážke dôkaz lyrizácie prozaického textu. Urobte morfologický rozbor podčiarknutých slov v texte.

  22. nádhernejší Prídavné meno: akostné, mužský rod, singulár, N, pekný (2. stupeň) panej Podstatné meno: konkrétne, všeobecné, životné, ženský rod, singulár, G, pani zachce Sloveso: činnostné, plnovýznamové, 3. os., singulár, prítomný, oznamovací, činný, dokonavý vid zo Predložka: vokalizovaná, prvotná, jednoduchá, G jej Zámeno: privlastňovacie, rod, číslo, pád, vzor: môj iba Častica

More Related