Staroveké civilizácie

1. Staroveké civilizácie Magdaléna Levická

2. Mayovia • Prví Mayovia sa objavujú už od 2500 rokov pred Kristom • Ich územie sa rozprestieralo na : celej Guatemale, celom Belize, severozápadnom Hondurase, v mexických štátoch Yucatán, QuintanaRoo, Campeche, Chiapasa na východe mexického štátu Tabasco • Mayska spoločnosť nikdy netvorila jednotnú ríšu aj ked mala k tomu veľmi blízko, pretože existovali 2 veľké kráľovstvá : Tikalské a Calakmulské • Budovali mestá, chrámy, paláce, ihriská na loptové hry a chrámové pyramídy – využívane na náb. účeli .Ludské obete neboli zrietkavkavé

3. Mayovia • Ich písmo bolo jediné ozajstné písmo v celej prekolumbovskej Amerike. Z mayských kníh španielsku conquistu prežili len štyri tzv. kódexy. • Ich kalendár bol najzložitejší kalendár. Mayský kalendár bol vzhľadom na skutočnú dĺžku roka presnejší ako náš dnešný kalendár. • Ich matematika používala nulu, ktorú v tom čase v Európe ani Rimania ani Gréci nepoznali. • Mayskí kňazi veľmi pravdepodobne vedeli, že Zem je guľatá už tisíc rokov pred Kopernikom. Analyzovali dráhy mesiacov Jupitera tisíc rokov pred tým, ako ich v Európe vôbec objavil Galileo. Poznali cykly obehu Mesiaca, Venuše, vyrátali tropický a hviezdny rok.

4. Pyramída"El Castillo", Chichen Itza, Yucatán, Mexico

5. Mayovia • Stavali diaľkové cesty cez džungľu, vysušovali močiare, stavali podzemné nádrže na vodu. • Boli dobrí poľnohospodári .Pestovali hlavne kukuricu a kakaové bôby. • okolo roku 1520 prví španielski dobyvatelia, ktorí okolo roku 1550 dobyli väčšinu mayského územia. Dobýjanie im trvalo pomerne dlho, pretože najmä severní Mayovia boli ešte stále veľmi vyspelí.

6. Inkovia • Inkovia je moderné označenie pre tvorcov inkskej ríše, jedinej veľkej ríše indiánskych kmeňov. • Podľa inkskej tradície vznikla inkská ríša zhruba okolo roku 1200 rokov pred Kr. a založil ju legendárny MancoCapac. • Inkovia skultúrnili 40 druhov rastlín a domestikovali najviac zvierat v Amerike (kačica, lama, pes, morča, alpaka). • Správu ríše uľahčovali dokonalé cesty vedúce priamo cez hory, močiareči pralesy. Stavali sa aj kvalitné visuté mosty. Vozy sa nepoužívali, preto cesty boli pravdepodobne určené najmä pre karavány lám a peších.

7. Inkovia • Používali aj zavlažovacie kanály. Na stavbu palácov sa používali veľké kamenné bloky, ktoré boli na milimetre presne opracované, aby do seba zapadali. V chrámoch pre boha slnka viseli zlaté a strieborné platne. • Písmo Inkovia nevyvinuli, na „zapisovanie“ údajov, najmä štatistických, sa používal systém šnúrok s uzlami (kipu). Podľa novších názorov však kipu slúžilo ako plnohodnotné písmo. • Na vysokej úrovni bolo zlatníctvo. Preslávené boli početné inkské zlaté poklady, ktorých väčšinu získali (a roztavili na ingoty) Španieli. • Španieli pod vedením F. Pizarratu pristáli v roku 1531 a ríšu veľmi rýchlo dobyl.

8. Ríša Inkov

9. Machu Picchu, „stratené mesto Inkov,“ dnes archeologické nálezisko.

10. Kipu

11. Sumeri • Sumeri alebo Sumerovia boli etnikum neznámeho pôvodu, ktoré žilo v južnej Mezopotámii, presnejšie v južnej Babylónií, najneskôr od konca 4. tisícročia pred Kr. do začiatku 2. storočia pred Kr. • Ich územie sa nachádzalo medzi riekami Eufrat a Tigris. Je to dnešné územie Iraku • Hovorili sumerčinou ( ide o izolovaný jazyk ) • Do známej histórie vstúpili okolo roku 3000 pred Kr., kedy už je doložená existencia viacerých mestských štátov. Rovnako ako staroveké Grécko sa aj Sumer skladal z mestských štátov (takmer nikdy to nebol len jeden štát), napríklad Eridu (najjužnejšie sumerské mesto), Nippur (dnešný Nuffar), Šuruppak(dnešná Fára), Kiš (najsevernejšie sumerské mesto, dnešný Tellal-Uhajmir a Ingharra), Lagaš (dnešný al-Hibá) a Ur (dnešný al-Mukajjar).Podľa Sumerského kráľovského zoznamubolo v Sumeri vždy iba jedno kráľovstvo (podľa sídelného mesta dynastie).

12. Sumeri • Sumerský kráľovský zoznam je staroveký text v sumerčine, ktorý podáva zoznam významných vládcov miest (južnej) Mezopotámie. • Sumeri verili, že kráľovský zoznam pochádza od bohov. • Sumeri mali rozvinuté remeslá, obchod, písomníctvo, architektúru (stavali vodné diela, chrámy, paláce, opevnenia a podobne), živili sa poľnohospodárstvom, chovom dobytka a rybolovom. • Sú zrejme autormi najstaršieho známeho písma. Išlo o klinové písmo. Ich texty dokladajú začiatky niektorých vied, napríklad matematiky, astronómie a lekárstva.

13. Sumeri • Hlinené tabuľky objavené v Ninive a v hlavnom meste Asýrie Nippur, umožnili zrekonštruovať ich dejiny. • Nachádzajú sa tu presné informácie o hviezdach a planétach, obrovské matematické vedomosti, informácie o metalurgii a poľnohospodárstve, o umení stavať vodovody iné. • Sumeri údajne vedeli, že Zem sa krúti okolo Slnka a poznali už zrejme všetky planéty slnečnej sústavy. • Okrem iného opísali na tabuľkách aj vznik Zeme a vznik človeka.

14. Klinové písmo

15. Tabuľka s menami niektorých sumerských bohov približne z roku 2400 pred Kr.

16. Feničania • Boli staroveký semitský národ, ktorý žil primárne zhruba v dnešnom Libanone. • Hoci nikdy netvorilo jednotný politický celok a boli tu len drobné mestské štáty. • Hovorili feničtinou. • Ich prístavy Tyros (dnes Súr), Sidón (dnes Sajdá), Byblos a Bérytos (Bejrút) boli v polovici 2. tisícročia pred Kr. strediskami vyspelej remeselnej výroby. • Ich najznámejší mestský štát bol Ugarit. • Boli vynikajúci moreplavci, vytvorili starovekú civilizáciu, ktorá sa zameriavala na námorný obchod.

17. Feničania • Ich vplyv siahal po celom južnom pobreží Stredozemného mora až za Gibraltár a aj do južnej Hispánie, južnej Itálie, na Cyprus a na Krétu. • Od 8. stor. pred Kr. sa Fenícia stala korisťou Asýrčanov, Babylončanov, Peržanov, roku 332 pred Kr. Alexander Veľký dobyl Tyros a Feníciu včlenil do svojej ríše. Od roku 64 pred Kr. patrila do Rímskej ríše. • V 7. storočí po Kr. Feníciu obsadili Arabi. • Feničania vynašli hláskové písmo s 22 znakmi s ľavosmerným spôsobom písania, ktoré od nich v 9. až 8. storočí pred Kr. asi prostredníctvom Aramejcov prevzali Gréci, z ktorého vznikla latinka a čiastočne aj cyrilika.

18. Fenické obchodné trasy

19. Gréci • Sú jeden z národov indoeurópskeho pôvodu. • Gréci sa ako staroveký národ sformovali v 8. storočí pred Kr.. • Ich územie sa nachádzalo na Balkánskom a Peloponézskom polostrove, Kréte , ostrovoch v Egejskom a Ionskom mori a na pobreží Malej Azie . • Etnické skupiny starovekých Grékov: Achájci, Ióni, Dóri, Aiolovia, Epiróti a Macedonci.

20. Ranní Gréci • Prví Gréci boli starovekí Achájci (Mykénčania), ktorí hovorili najstaršou formou gréckeho jazyka. • Mykénčania kolonizovali územie približne zodpovedajúce súčasnému južnému Grécku a neskôr kolonizovali aj západné maloázijske pobrežie. • Mykénske mestá boli napríklad Mykény, Tyrins a Sparta v materskom Grécku a Trója. • Mykénčania vytvorili palácovú kultúru. Na čele spoločnosti bol kráľ, najznámejší je mýtický Agamemnón. • Mykénčania používali lineárne písmo B.

21. Temné obdobie • Do Grécka prichádzali okolo r. 1800 pred Kr. grécke kmene Iónov, Dórov, Eolov a aj Epiróti. • Achájci obsadili Tesáliu, južné Grécko a severný Peloponéz. Odtiaľ ďalej osídľovali severozápadnú Anatóliu, Cyprus a Lesbos. • Grécke kmene prišli do Grécka pravdepodobne zo stredného Podunajska, síce boli vyslovené určité teórie o anatólskom pôvode Grékov. • Tieto kmene však nemali vyspelú civilizáciu ako Mykénčania, a tak až do roku 800 pred Kr. nastalo v Grécku temné obdobie, bez písma.

22. Archaické obdobie • Okolo roku 800 začínajú grécke kmene vytvárať tradičnú kultúru. • Gréci prevzali a upravili fénické písmo a založili tradičný mestský štát (polis). • Počet Grékov rapídne narastal a bola potrebné založiť nové kolónie a mestá. Grécke mestské štáty rozhodli na sneme v Delfách o započatí kolonizácie. • Gréci osídlili Sicíliu, južnú Itáliu, Bospor, severný Epiros, severnú a južnú Anatóliu, Krym, Tráciu, Kolchidu, čiernomorskú oblasť, južnú Gáliu a severnú Afriku.

23. Klasické obdobie • V tomto období už Gréci vystupujú ako jednotný národ. • Jazykom kultúry sa stáva atická (aténska) gréčtina.

24. Helenistické obdobie • V tomto období nastupuje obdobie macedónskych Grékov. • Macedónci žili skromným životom a tak ich južní Gréci považovali za polobarbarských príbuzných. • Ich kultúra sa však civilizovala a už kráľ Filip II. Monomatios (Jednooký) porazil Grékov. Jeho syn Alexander Veľký potom porazil Perziu a dobyl rozsiahle územia • Vznikli veľké metropoly ako Alexandria v Egypte, či Antiochia v Sýrii. • Alexander tiež zaviedol jednotný grécky jazyk , ktorý vychádzal z klasickej atičtiny.

25. Zaujímavosti • Palác v Knosose • Akropola • Chrám Nike • Súsošie Laokoon

30. Rimania • Obyvatelia starovekého Ríma. • Ich územie sa rozkladá na Apeninskom polostrove. • Známi praobyvatelia tohto polostrova boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia. • Okolo roku 1400 pred Kr. začali polostrov obsadzovať indoeurópske kmene Italikov, ktorí už okolo 2000 pred Kr. prišli do Pádskej nížiny. Boli to pastieri a roľníci. • Okolo roku 1000 pred Kr. neznámo odkiaľ prišli vyspelí Etruskovia. Postavili kamenné stavby, odvodňovacie systémy pre pobrežné močiare, kanály a veľké hrobky. Svoje písmo prevzali od Grékov. Boli obchodníci, žili v mestských štátoch a stavali známe veľké hrobky.

31. Rimania • Počas rokov Caesarovho vládnutia Rimania stavali hlavne budovy ako napr. chrámy, divadlá, kúpele , foratrvoriace centra miest, cisárske paláce a vily. • Kúpeľný dom musel byť v každom rímskom meste.Boli miestom osvieženiam, uvoľnenia, ale aj miestom kde sa preberali doležité obchodné jednania. • Nachádzala sa tam plaváren, telocvična, múzeum, čítaren, klubovna. • Vykurovali sa pecami na drevo, ktoré sa nachádzali pod budovou

32. Rimania • V Ríme bol nedostatok pozemkov, takže si len veľmi bohatí mohli dovoliť vlastný dom, ktorý sa nazýval "domus". Väčšina Rimanov žila v nájomných činžovných domoch. • Okolo domu boli umiestnené vznešené sochy bohov a bohýň. • Podlahy boli pokryté mozaikou - obrázky a ornamenty zložené z kúskov farebných kamienkov. • Bohaté domy boli vybavené elegantným nábytkom z deva, bronzu a mramoru a niekedy tu boli vystavené i starobylé grécke vázy.

33. Zaujímavosti • Colosseum • Pantheon • Capitolská vlčica • Etruský sarkofág

38. Egypťania • Boli jednou zo starovekých civilizácií, ktoré vznikli v oblasti východného Stredomoria. • Jadro tejto kultúry sa nachádzalo v severovýchodnej Afrike, na strednom a dolnom toku rieky Níl. • Egyptská civilizácia sa rozvíjala nepretržite takmer tri a pol tisícročí. • Za počiatok staroegyptskej civilizácie sa považuje zjednotenie menších štátnych útvarov v povodí Nílu okolo roku 3150 / 3050 / 3000 pred Kr,. Za koniec, dobytie ptolemajovského Egypta Rímskou ríšou r. 31 pred Kr.

39. Egypťania • Podobne ako iné staroveké civilizácie bol staroveký Egypt v prvom rade závislý od poľnohospodárstva. Egyptské poľnohospodárstvo bolo založené na pravidelných záplavách na Níle, ktoré robili pôdu na brehoch rieky nesmierne úrodnou. • Okrem úrodnej pôdy Egypt oplýval aj nerastnými surovinami. • Bohatstvo Egypta, ktoré sa spomína už v starovekých záznamoch, umožňovalo rozvoj vied, umení, vlastného systému písma a literatúry, rovnako ako veľkolepé stavebné projekty a vojenské výboje do susedných krajín. Všetky tieto oblasti dnes považujeme za typické prvky staroegyptskej kultúry.

40. Egypťania • Jazykom bola Egypčtina • Písmo mali egyptské hieroglyfické písmo ,ktoré bolo najstaršie, sčasti slabičné, teda jeden znak reprezentoval jednu slabiku, sčasti ideografické, teda jeden znak vyjadroval jednu myšlienku. • Dalšiebolo hieratické písmo, ktoré bolo jednoduchšie a časovo menej náročnejšie na zápis. • Kým hieroglyfy boli skôr reprezentatívnym písmom, určeným na tesanie do kameňa a zaznamenávanie oslavných nápisov, hieratickým písmom sa písalo štetcom na papyrus a zaznamenávali sa ním úradné dokumenty, právne a náboženské texty.

41. Egypťania • Ďalším typickým znakom egyptskej spoločnosti je pozornosť a úcta, aká je venovaná mŕtvym. Záujem o posmrtnú existenciu možno vysledovať až do najstarších, predhistorických dôb Egypta. Svoj vrchol dosiahol v podobe monumentálnych hrobiek, pyramíd, a zádušných chrámov budovaných za Starej ríše. • Dom večnosti, pretože Egypťania verili, že pre spokojnosť duše na druhom svete je potrebné zachovať ľudské telo neporušené. • Egyptské hrobky boli vybavené všetkým, čo ich majiteľ používal počas života. Zachovalo sa nám v nich tiež rada tzv. Kníh mŕtvych, návodov, ako prejsť nástrahami podsvetia a dokonca oklamať sudcov, ktorý vážili duše mŕtvych.

42. Egypťania • Postavenie žien v egyptskej spoločnosti bolo prekvapivo rovnostárske. Na rozdiel od žien na Blízkom východe alebo v Grécku mohli ženy vlastniť majetok a nakladať s ním ako s vlastným, rozhodovali o tom, koho si vezmú za manžela, smeli sa pohybovať voľne na verejnosti a svedčiť na súdoch. Zachovali sa záznamy o úradníčkach, kňažkách a pisárkach, nehovoriac o ženách-faraónoch. Už v starovekých dobách bola voľnosť egyptských žien príslovečná. Egyptský muž mohol mať viacero manželiek, ale iba v tom prípade, že mu to dovolila jeho hlavná manželka. Sobáš sa uzavieral na základe dohody medzi partnermi a podobne prebiehal aj rozvod, ktorý nebol v Egypte ničím neobvyklým.

43. Egypťania • Umelci v starovekej ríši dokázali veľmi živo zobrazovať témy každodenného života, ich diela sú štylizované. Obzvlášť v prípade faráonov a bohov podliehali témy prísnej strnulosti, akú vyžadovala formalita udalostí. Ľudia boli zobrazovaní vždy z profilu, s oboma ramenami viditeľnými a trupom stáčajúcim sa z en face do profilu. Osoby boli vždy zobrazované v strednom alebo mladom veku a s istou dávkou idealizácie, tak ako mali byť zachované pre večnosť. Rozmery ľudí nezodpovedali skutočnosti, ale ich relatívnej dôležitosti – dôležitejší bohovia boli kreslení väčší ako menej dôležitý, faraóni väčší ako ich poddaní a významný členovia rodiny väčší ako deti, sluhovia a otroci.Čím vyššie bol objekt umiestnený, tým ďalej sa z hľadiska perspektívy nachádzal.

44. Zaujímavosti • Pyramídy v Gíze • Veľká sfinga v Gíze • Karnak • Cheopsova pyramída • Tutanchamon • Rosettská doska