460 likes | 595 Views
MORFOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY TRACHEÍD SMREKOVÉHO DREVA POCHÁDZAJÚCEHO Z OBLASTI ZAŤAŽENEJ IMISIAMI. M. Mamoňová. ÚVOD. Podľa monitoringu ZSL SR, VÚL Zvolen: V r. 1998 imisie poškodili 399 209 m 3 dreva, smrek 324 868 m 3 (81,4 %) V r. 1996 381 535 m 3
E N D
MORFOMETRICKÉ CHARAKTERISTIKY TRACHEÍD SMREKOVÉHO DREVA POCHÁDZAJÚCEHOZ OBLASTI ZAŤAŽENEJ IMISIAMI M. Mamoňová
ÚVOD • Podľa monitoringu ZSL SR, VÚL Zvolen: • V r. 1998 imisie poškodili 399 209 m3 dreva, • smrek 324 868 m3(81,4 %) • V r. 1996 381 535 m3 • smrek (79,4 %) • Najškodlivejšou zložkou lesných imisií na Slovensku je oxid síričitý. Významné sú aj oxidy dusíka, uhlíka, ozón, organické látky, amoniak, zlúčeniny fluóru, chlóru. • V porovnaní s rokom 1997 sa výmera pásiem (638 004 ha) imisného ohrozenia zvýšila o 94 920 ha, teda o 15%. • Od r. 1987 prebieha na Slovensku veľkoplošný monitoring zdravotného stavu lesov. Ako základný symptóm hodnotenia sa používa strata asimilačných orgánov - defoliácia v % • Imisie
ÚVOD Tab. 1. Zatriedenie drevín podľa stupňa poškodenia • Imisie Smrek 15,4 42,9 37,0 4,4 0,3 84,6 41,7
ÚVOD • Ihličnaté dreviny skôr reagujú na nepriaznivé podmienky ako listnaté, preto aj rozpad ihličnatých lesných ekosystémov prichádza skôr a postupuje intenzívnejšie. • Imisie síry silne ovplyvňujú asimilačné orgány lesných drevín na viac ako polovici výmery lesov na Slovensku • Len na 6 % výmery lesov sú asimilačné orgány bez výrazného vplyvu imisií. • Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku sú juhozápadné Slovensko, Orava a Spišsko-Tatranská oblasť. • Imisie
GD-48 • Cieľ Cieľom práce bolo mikroskopicky analyzovať a zistiť zmeny v priečnej morfológii tracheíd v dreve smreka (Picea abies (L. Karst.) rastúceho v oblasti zaťaženej imisiami. Sústredili sme sa na plochu prierezu tracheidy, plochu bunkovej steny, hrúbku bunkovej dvojsteny a šírku lumenov v smere radiálnom. Štruktúra a kvalitatívne vlastnosti dreva rastúceho v zmenených podmienkach lesných ekosystémov
MATERIÁL A METODIKA Oravská Polhora • Výskumný materiál
MATERIÁL A METODIKA • Výskumný materiál • Výber vzorníkov - (LHC) Oravská Polhora • Oblasť s vysokým stupňom imisnej záťaže. • Od r.1987 rozsiahly výskum: • rastovo-produkčné zmeny smrekových porastov poškodených imisiami (Priesol 1989, Ďurský 1994,1996, Ďurský-Šmelko 1994, Brezina-Marušák 1995) • metódy monitoringu a kvantifikáciu zmien stavu produkcie lesných ekosystémov (Šmelko et al. 1996).
MATERIÁL A METODIKA • Výskumný materiál • Vzorníky smrekov boli odobraté z lesných porastov nachádzajúcich sa v severnej časti LHC Oravská Polhora • pásmo ohrozenia A (plochy s výrazným imisným zaťažením, životnosť porastov sa orientačne predpokladá do 20 rokov od začiatku intenzívneho pôsobenia imisií), lesnícky obvod Jalovec, lokalita Priehyba. • Porast bol 80-90 ročný • Expozícia severozápadná až západná • Sklon svahu 30% • Dominantné zastúpenie smreka 75% • Zakmenenie 0,8.
MATERIÁL A METODIKA • Výskumný materiál • Na základe vizuálneho zatriedenia pre každý stupeň poškodenia boli v novembri 1997 z porastu vybrané a spílené tri stromy (vzorníky). • Spolu bolo odobratých 15 kusov vzorníkov • Pre vizuálne začlenenie do 5 štandardizovaných stupňov poškodenia 04 sa použili kritériá: • - strata asimilačných orgánov - defoliácia v % • - zmena sfarbenia asimilačných orgánov
MATERIÁL A METODIKA • Výskumný materiál • Tab. 2. Stupne poškodenia pri zatrieďovaní jednotlivých stromov podľa straty asimilačných orgánov.
MATERIÁL A METODIKA • 0 - zdravý strom, koruna nepresvetlená, defoliácia do 10%, farba ihličia tmavozelená • 1 - slabé poškodenie, defoliácia 11-25 %, prítomnosť 7 a viac ročníkov ihličia, zmeny farby na matnú sivú zeleň • 2 - stredné poškodenie, defoliácia 26-60 %, znížený počet ročníkov ihličia na 3 až 5, zmeny farby na hrdzavozelenú až hrdzavožltú, dĺžka ihlíc a výhonkov skrátená • 3 - silné poškodenie, defoliácia 61-90 %, prítomnosť iba 1 až 2 ročníkov ihličia, zmeny farby na žltohnedú až hnedú, ihličie a výhonky výrazne skrátené • 4 - odumierajúci až odumretý strom, defoliácia 91-100 %, prítomnosť zbytkov ihličia a suchýchvetiev, strom spravidla napadnutý sekundárnymi škodcami • Výskumný materiál
MATERIÁL A METODIKA • Odber vzoriek • Vo výške 1,3 m kmeňov sa vymanipulovali výrezy o dĺžke 25 cm • Pre zisťovanie anatomických zmien: • - Dva radiálne hranolčeky vysoké 20 mm, široké 8 mm. • - Dĺžka hranolčeka odpovedala polomeru výrezu od stržňa po kôru • Hranolčeky boli posekané na 10 mm radiálne široké bločky • Z bločkov boli vyhotovené trvalé preparáty priečnych rezov pre svetelnú mikroskopiu • Bolo vyhodnotených 361 trvalých preparátov, pričom bola prevedená analýza 2520 ročných kruhov, pre stupeň poškodenia 04 Picea abies (L.) Karst.
MATERIÁL A METODIKA • Mikroskopická štruktúra smrekového dreva bola vyhodnocovaná v software LUCIA (Obrazová analýza, Laboratory imaging Praha) • RK bol zosnímaný pri 1000 násobnom zväčšení - kontinuálne • Zorné polia snímané CCD kamerou s radiálnou šírkou 500 µm • Merané priečne morfometrické charakteristiky tracheíd • šírka bunky • šírka lumenu • hrúbka bunkovej dvojsteny (merané v radiálnom smere) • plocha bunky • plocha bunkovej steny • počet buniek na ročný kruh • prírastok • plocha meraného regiónu • Pri každej meranej charakteristike bola zaznamenávaná vzdialenosť od počiatku RK. • Zisťovanie morfometrických charakteristík
MATERIÁL A METODIKA • Zisťovanie morfometrických charakteristík • Obrazy snímané CCD kamerou sme následne spracovali pomocou vlastných makier v software LUCIA: • 1. Obecné nastavenie - kalibrácia obrazu • 2. Transformácia primárneho obrazu do binárnych objektov • 3. Úprava binárnych objektov - editácia stržňových lúčov a nevhodných plôch pre meranie (živicové kanáliky etc.) • 4. Konkrétne merania morfometrických charakteristík • Údaje namerané v software LUCIA boli spracované v tabuľkovom editore Excelpomocou vlastných makier
MATERIÁL A METODIKA Pomocou špeciálneho programu v Exceli sme transformovali namerané údaje na jednotkový ročný kruh (JRK - 50 diskr.hodnôt). • Zisťovanie morfometrických charakteristík
MATERIÁL A METODIKA • Zisťovanie morfometrických charakteristík +STD AVG -STD • Referenčná krivka stromu so st. poškodenia: 0 pre stenovitosť
VÝSLEDKY • V prezentácii uvádzame pre názornosť výsledky sledovaných morfometrických charakteristík tracheíd len • pre posledných 50 rokov rastu (1947-1997) • pre vzorník odumierajúcich stromov 4/2, • a pre vzorník stromov zdravých, vitálnych 0/4.
VÝSLEDKY • Priemerná plocha tracheíd pre zdravý strom bola 958 m2. • Interval hodnôt plochy tracheíd (IHPT)je 760;1230m2. • Pri preložení hodnôt spojnicou tendu polynomického typu: mierny nárast plochy tracheíd v posledných rokoch. • Maximum priemernej plochy tracheíd bolo zistené pre rok 1995. • Priemerná plocha tracheíd pri odumierajúcich stromoch • Pre vzorník 4/2: 859 m2 IHPT 280;1120m2 • Extrémne nízke hodnoty počas posledných rokov • (r.1997: 283m2, r.1996: 299m2 a r. 1995: 601m2). • Klesajúci trend bol zaznamenaný od roku 1989. • Podobné výsledky dosahovali aj ostatné odumierajúce kmene. • Pre vzorník 4/1: 760m2 IHPT 320;910m2 • Pre vzorník 4/3: 850 m2 IHPT 735;980m2 • Priečna plocha tracheíd
Smrek 0/4 Plocha bunky Priečna plocha tracheidy [µm2] 19
Smrek 4/2 Plocha bunky 42 Priečna plocha tracheidy [µm2] 20
Smrek 0/4 Plocha bunky JRK Priečna plocha tracheidy [µm2] 21
VÝSLEDKY • Plocha bunkovej steny tracheíd koreluje s plochou tracheíd. • Tendencia priebehu hodnôt je pri zdravých stromoch mierne rastúca. • Pri odumierajúcich stromoch sme zaznamenali v posledných rokoch veľmi prudký pokles priemernej plochy bunkovej steny, teda pokles tvorby drevnej hmoty všeobecne. • Plocha bunkovej steny
Smrek 0/4 Plocha bunkovej steny Plocha bunkovej steny [µm2] 23
Smrek 4/2 Plocha bunkovej steny 42 Plocha bunkovej steny [µm2] 24
VÝSLEDKY • Šírka tracheíd v radiálnom smere • Počas vegetačného obdobia dochádza v radiálnom smere • k splošťovaniu tracheíd. • Interval priemerných hodnôt šírky tracheíd • Pre zdravý strom 27;34m • Pre takmer odumretý 12;33m • Zistili sme extrémne nízke hodnoty práve pre tri posledné roky života stromu.
Smrek 0/4 Šírka bunky Šírka tracheíd v radiálnom smere [µm] 26
Smrek 4/2 Šírka bunky 42 Šírka tracheíd v radiálnom smere [µm] 27
Smrek 0/4 Šírka bunky JRK Šírka tracheíd v radiálnom smere [µm] 28
VÝSLEDKY • Hrúbka bunkovej dvojsteny v radiálnom smere Prechod vodivého pletiva k mechanickému sa odráža na hrúbke bunkovej steny. Letné tracheidy s prevažne mechanickou funkciou sú hrubostennejšie
Smrek 0/4 Hrúbka dvojsteny Hrúbka bunkovej dvojsteny [µm] 30
Smrek 4/2 Hrúbka dvojsteny 42 Hrúbka bunkovej dvojsteny [µm] 31
VÝSLEDKY • Šírka lumenu v radiálnom smere
Smrek 0/4 Šírka lúmenu Šírka lumenu v radiálnom smere [µm] 33
Smrek 4/2 Šírka lúmenu 42 Šírka lumenu v radiálnom smere [µm] 34
Smrek 0/4 Šírka lúmenu JRK Šírka lumenu v radiálnom smere [µm] 35
VÝSLEDKY • Prírastky • Počet buniek na RK Pri odumierajúcom strome sme zistili značne redukovaný radiálny prírastok. Náhly pokles sme zaznamenali od r. 1989, extrémne nízke hodnoty - pri posledných dvoch rokoch r.1997: 63 m, r.1996: 69 m Strom zdravý, vitálny vykazoval miernu depresiu priebehu prírastkov počas rokov 1972 až 1986.
Smrek 0/4 Prírastky Radiálne ročné prírastky 37
Smrek 0/4 Počet buniek na RK Počet buniek na RK 38
Smrek 4/2 Prírastky 42 Radiálne ročné prírastky 39
Smrek 4/2 Počet buniek na RK 42 Počet buniek na RK 40
VÝSLEDKY • Morfometrické charakteristiky radiálnych rozmerov tracheíd v JRK, pre 91 rokov rastu • Morfometrické charakteristiky plošných rozmerov tracheíd v JRK, pre 91 rokov rastu
Smrek 0/4 Morfometrické charakteristiky radiálnych rozmerov tracheíd v JRK, pre 91 rokov rastu Dĺžkové rozmery bunky JRK 42
Smrek 0/4 Morfometrické charakteristiky plošných rozmerov tracheíd v JRK, pre 91 rokov rastu Plošné rozmery priečneho rezu bunkou JRK
ZÁVERY • Priečne morfometrické charakteristiky tracheíd zisťované pomocou obrazovej analýzy v software LUCIA umožňujú popísať zmeny v štruktúre, ktoré počas rastu stomu môžu nastať. • Pri odumierajúcom strome nastáva prudká redukcia prírastkov ku koncu sledovaného obdobia • Plocha tracheíd pre zdravý strom mierne rastie • Plocha tracheíd pri odumierajúcom strome prudko klesá koncu sledovaného obdobia • Plocha bunkovej steny koreluje s priebehom plochy tracheíd • Priemerná hodnota šírky tracheíd pre odumierajúci strom prudko klesá ku koncu sledovaného obdobia • Počet buniek v ročnom kruhu koreluje s hodnotami ročného prírastku • Pomocou morfometrických charakteristík zdravého jedinca je možné posúdiť poškodenie v imisnej oblasti