280 likes | 1k Views
Slovotvorná motivácia – opakovanie. Martin Ološtiak. Tvorenie slov. jeden zo základných spôsobov obohacovania slovnej zásoby tvorenie jednoslovných pomenovaní na základe zmeny morfematickej štruktúry už existujúcich slov DOM -ČEK DOM. Členenie slovnej zásoby z hľadiska utvorenosti.
E N D
Slovotvorná motivácia – opakovanie Martin Ološtiak
Tvorenie slov • jeden zo základných spôsobov obohacovania slovnej zásoby • tvorenie jednoslovných pomenovaní na základe zmeny morfematickej štruktúry už existujúcich slov DOM-ČEK DOM
Členenie slovnej zásoby z hľadiska utvorenosti • nemotivované (značkové) lexémy (SNS) • dub, dlhý, čítať, včera • motivované (opisné) lexémy (SMS) • dubový, dlháň, dočítať, včerajší • 35 % : 65 % (podľa Furdíka) • 20 % : 80 % (podľa SKMS)
Členenie slovnej zásoby z hľadiska utvorenosti • SM a frekvencia • motivant a motivát • motivačná dvojica
Motivovanosť – nemotivovanosť • demotivácia, demotivačný cyklus • stádo (stáť), sukňa (súkno), dar (dať), dedina (ded), motúz (motať), vedro (voda), hrob (hrabať) • pomenovania dní v týždni • genetická a synchrónna motivácia
Pravidlá na určovanie smeru motivácie • formálne pravidlo (pávica, domček) • sémantické pravidlo (domček, deľba) • pravidlo sémantickej priority (skálie, zmena) • štylistické pravidlo (žieňa) • pravidlo vzájomnej motivácie (neha <-> nežný, optimista <-> optimizmus)
Typy slovotvornej motivácie • východisková – nevýchodisková • bezprostredná – sprostredkovaná • pravidelná – nepravidelná (Slovenka, kolízia, moknúť) • jediná – viacnásobná
Derivatológia – náuka o slovotvornej motivácii • Derivatológia skúma, ako sú slová utvorené • „Musí sa uvažovať nielen o slovotvorne motivovaných slovách, ale aj o ich východiskách, ktorými sú v značnej miere aj slovotvorne nemotivované slová.“
Princíp slovotvornej motivácie Slovotvorná motivácia je zároveň proces, vzťah a vlastnosť. • Ako procesvystupuje pri utváraní nového slova, resp. pomenovania. • Ako vzťah sa prejavuje medzi dvoma slovami, pomenovaniami: východiskovým motivantom a voči nemu sekundárnym motivátom. • Ako výsledokprocesu a súčasť vzťahu je vlastnosťou motivátu.
Princíp slovotvornej motivácie Sú to tri stránky jedného a toho istého javu, preto ho môžeme charakterizovať abstraktnejšie ako princíp štrukturácie a dynamizácie jazykového systému.
Princíp slovotvornej motivácie DOMmotivant vzťah proces DOM-ČEKmotivát vlastnosť
Derivatéma – základná jednotka slovotvorby Derivatéma je lexikálna jednotka, ktorá je súčasťou vzťahov slovotvornej motivácie. Je základnou jednotkou slovotvorného systému, a teda aj základným výskumným objektom derivatológie.
Typy derivatém • Motivanty (derivatémy v širšom zmysle) • jednoslovné • nemotivované: strom, guľa, dlhý, čakať, zajtra • motivované: slovník, čakateľ, zapísať, dlho • viacslovné • združené pomenovania: literárna veda, diplomová práca • frazémy: pásť si brucho, mať tvrdú hlavu • voľné syntagmy: malé mesto, (po)kaziť štrajk
Typy derivatém • Motiváty (derivatémy v užšom zmysle) • deriváty: klzisko, skvalitniť • kompozitá: starovek, plavovlasý
Slovotvorné prostriedky • Slovotvorný základ (druhy a varianty) • Slovotvorný formant (druhy, variácie, varianty, flektivizačný, redundantný formant) • Alternácie a trunkácie
Základ a formant DOMmotivant DOM-ČEKmotivát • Slovotvorný základ: DOM- • Slovotvorný formant: -ČEK
Slovotvorný základ • tá časť motivátu, ktorá je totožná alebo súvzťažná s tvarotvorným základom motivátu alebo s celým motivátom CHLAP ŽEN-A CHLAP-SKÝ ŽEN-SKÝ ČLOVEK PÍSAŤ NAD-ČLOVEK PRE-PÍSAŤ
Typy SZ • podľa SD príslušnosti motivantu základ motivát % zastúpenie FU SKMS slovesný deverbatívum 45 26 substantívny desubstantívum 40 45 adjektívny deadjektívum 10 25 adverbiálny deadverbium 2,5 1
Typy SZ • podľa SD príslušnosti motivantu základ motivát numerálny denumerálium pronominálny depronominálium interjekcionálny deinterjekcionálium partikulový departikulatívum
Varianty SZ • viaceré formálne podoby jedného SZ • fonologicky podmienené: vlk -> vlč-í, vĺč-a písať -> pis-ár, pís-ací • morfologicky podmienené: siať -> sia-ty, sej-ba
Slovotvorný formant • tá časť, ktorou sa motivát od motivantu odlišuje CHLAP ŽEN-A CHLAP-SKÝ ŽEN-SKÝ ČLOVEK PÍSAŤ NAD-ČLOVEK PRE-PÍSAŤ
SF a derivačné postupy druh formantu sltv. postup príklady prefix prefixáciapri-písať, pred-zápas sufix sufixáciapiv-ár, kráľ-ovský súbor GM (transflex) transflexialov-R, háď-a sa, si reflexivizácia hnevať sa, brať si
SF a derivačné postupy druh formantu sltv. postup príklady konfixkonfixácia P+S za-ľud-niť P+T zá-mor-ie P+Rza-behaťsi S+Rlyž-ovaťsa T+Rrovn-ať sa P+T+Ro-smel-iť sa P+S+Rz-večer-ievať sa
Slovotvorné spôsoby a postupy • Odvodzovanie slov (derivácia) • 1 základ + formant: kniž-nica • Skladanie slov (kompozícia) • 2 základy + (formant): veľko-sklad
Kompozičné postupy • juxtapozícia: vždy-zelený, šéf-kuchár • vlastná kompozícia: jazyk-o-veda, mal-o-mesto • kompozično-derivačný postup: ľud-o-žr-út, málo-vrav-ný, mrak-o-drap-R, lrátk-o-dob-ý
Slovotvorný vzorec • Modelové znázornenie formálnej štruktúry derivatémy ZX + -F (Z – základ, X – slovnodruhová špecifikácia, F – formant) • študent študentka: ZS + -ka • Slovák Neslovák: ne- + ZS • sám súdi samosudca: Zpron + -o- + ZV + -ca
Slovotvorný vzorec a transflexia ZX + -FXn • substantíva: -Rm1-4, -Rf1-4, -Rn1, 3, 4 fyzik, let, hra, chôdza, faloš, subst. sucho, tŕnie, žieňa • adjektíva: -Radj1-3 zlatý, tvrdosrdcí, blší • verbá: -GV škarediť, posýpať, deravieť