1 / 14

Afganistan Dejiny

Afganistan Dejiny. vznik 19. augusta 1919 (nezávislosť od Spojeného kráľovstva) História Afganistanu, čo sa týka vládcov bola veľmi bohatá. Muhammad Záhir Šáh -sa stal kráľom po zvrhnutí svojho strýka Amanulláha Chána a smrti svojho otca Muhammad Nádir Šáh.

Download Presentation

Afganistan Dejiny

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Afganistan Dejiny

  2. vznik19. augusta 1919 (nezávislosť od Spojeného kráľovstva) História Afganistanu, čo sa týka vládcov bola veľmi bohatá. Muhammad Záhir Šáh -sa stal kráľom po zvrhnutí svojho strýka Amanulláha Chána a smrti svojho otca Muhammad Nádir Šáh. Po zavraždení svojho otca sa stal 19-ročný Muhammad Záhir Šáh, v roku 1933, afgánskym kráľom. Prvých 20 rokov vládol len formálne, skutočnú moc prenechal svojim strýkom. V roku 1964 vyhlásil liberálnu ústavu. Uzákonil v nej všeobecné volebné právo (prvé voľby sa konali v r.1965), program politickej a ekonomickej modernizácie s demokratickými inštitúciami a právom na vzdelanie žien. Záhirove reformy viedli k odporu militantných islámskych kruhov, ktoré vstúpili do opozície proti kráľovi. Bezprostrednou príčinou krachu Záhirovej politiky bolo uprednostňovanie Paštúnov pred perzsky hovoriacim obyvateľstvom.

  3. V roku 1973, v čase jeho liečenia v Taliansku, urobil jeho synovec premiér Muhammad Dáúd Chán štátny prevrat a vyhlásil Afganistan za republiku. V auguste toho roku Záhir Šáh dobrovoľne abdikoval. Muhammad Dáúd Chán -bol následne zvolený za prezidenta delegátmi Národného zhromaždenia a tento úrad vykonával diktátorsky až do 27.apríla 1978, kedy ho pri vojenskom puči, vedenom komunistickými dôstojníkmi, zbavili moci a spolu so 17 členmi jeho rodiny, zavraždili. Dáúdova smrť bola dôležitým medzníkom v novodobých dejinách Afganistanu.

  4. Aganistan a Sovietsky zväz Sovietsky zväz novú komunistickú vládu okamžite uznal. V auguste 1978 uzavreli obe krajiny na 20 rokov zmluvu o priateľstve. Odpor obyvateľstva a časti armády voči komunistickej vláde, vražedné sektárske súperenie dvoch blokov vládnucej Ľudovo-demokratickej strany a snaha Moskvy o udržanie svojho vplyvu, spôsobili, že Sovietsky zväz 27. decembra 1979, keď sa odvolal na túto zmluvu, vojensky obsadil krajinu. Sovietske špeciálne jednotky zastrelili afganského prezidenta HafizulláhaAmína a do funkcie hlavy štátu dosadili Moskve oddaného BabrakaKarmala. Začala sa zdĺhavá vojna medzi sovietskymi okupačnými jednotkami a afganským vládnym vojskom na jednej strane a moslimskými povstalcami na strane druhej.

  5. Stiahnutie sovietskych vojsk z Afganistanu Vyjednávania OSN o stiahnutí sa vojsk z Afganistanu začali po nástupe Gorbačova. Trvali niekoľko rokov. Sovietske vojská sa z krajiny stiahli 15.februára 1989. Dopomohlo k tomu aj blokovanie vývozu obilia do ZSSR z USA. Občianska vojna v krajine vyvrcholila v kmeňovej vojne, počas ktorej sa dostalo k moci hnutie Taliban. Sovietska intervencia v Afganistane

  6. TALIBAN Taliban (po paštskya perzsky: طالبان- tálibán - "študenti") bola radikálna nábožensko-politická skupina, ktorá reálne vládla na väčšine území Afganistanu v rokoch 1996-2001, hoci diplomaticky ju uznali iba tri krajiny, a to Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Pakistan. Ozbrojené zložky Talibanu boli posielané mudžáhídmi z mnohých arabských krajín a od bohatých Arabov pochádzala aj štedrá finančná podpora, ktorá mnohonásobne predčila vládne zdroje. Veľkú finančnú a vojenskú podporu Talibanu poskytoval vodca medzinárodnej teroristickej organizácie Al-Káida, Usáma bin Ládin, ktorý od roku 1996 sídlil priamo v Afganistane.

  7. Afganistan patrí medzi štáty, kde vládne Islam. Od roku 1994 islam vládol Afganistanu v tej najhoršej forme, akú si len možno predstaviť. V tomto roku bolo totiž založené v južnom Afganistane, v provincii Kandahár, hnutie Taliban. Toto hnutie sa potom skoro preslávilo predovšetkým násilím, ktoré páchalo na obyvateľstve, a to v mene božom - teda v mene Alláha. Prihlásilo sa tak k Džihádu, teda Svätej Vojne, vďaka ktorej by sa mal stať Islam svetovým náboženstvom. Postupne sa podarilo Talibanu ovládnuť asi 95 % územia celého Afganistanu. A predovšetkým Taliban je dôvodom toho, že prakticky celý svet prerušil všetky styky s týmto štátom. Taliban vládol štátu podľa Koránu. Korán je pre Afganistan vlastne zákonom a kto sa podľa zákona nechová, býva tvrdo trestaný. Najviac postihnuté boli týmto ženy, ktorým už samotný Islam príliš nedoprial.

  8. Taliban potom zavádzal výklad Koránu až do absurdností, nad ktorými obyčajný smrteľník z civilizovaného sveta môže len žasnúť. Ľudia sú vlastne nútení žiť v chudobe, nemôžu sa šatiť podľa svojho uváženia (predovšetkým to platí opäť pre ženy), dokonca by nemali vlastniť ani televízor. Muži nemôžu byť oholení - musia mať neustále na tvári briadku. Ženy sú nútené chodiť zakryté do odevov, cez ktoré nie je vidieť ani kúsoček ich tela. V niektorých provinciách museli ženy nosiť dokonca aj sieťky cez oči. Korán

  9. VIDEO ŠARÍA

  10. Vojna v Afganistane (2001-súčasnosť) • Vojna v Afganistane, ktorá sa začala 7. októbra 2001 ako americkávojenská operácia Trvalá sloboda bola spustená Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom ako odpoveď na útoky z 11. septembra 2001. O konrolu nad krajinou prebiehajú dve paralelné vojenské operácie: • Operácia Trvalá sloboda (OperationEnduringFreedom - OEF) • InternationalSecurityAssistanceForce (ISAF) • V roku 2003 kontrolu nad ISAF prevzalo NATO • V ISAF majú Spojené štáty 29 950 vojakov, Slovensko430 vojakov. • V decembri 2001 vymenovaný HámidKarzaípredsedom dočasnej vlády a v roku 2002 prezidentom , v roku 2009 ho zvolili znova.

  11. Hámid Karzaí

More Related