1 / 34

Máj 2009

Slovensko – kríza a euro Juraj Franek, Marek Kuľka, Gabriel Machlica Inštitút finančnej politiky Odbor makroekonomických analýz a prognóz Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Máj 2009. SLOVENSKO A KRÍZA. Ekonomická predpoveď počasia podľa Financial Times.

phoebe
Download Presentation

Máj 2009

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript


  1. Slovensko – kríza a euro Juraj Franek, Marek Kuľka, Gabriel MachlicaInštitút finančnej politikyOdbor makroekonomických analýz a prognózMinisterstvo financií Slovenskej republiky Máj 2009

  2. SLOVENSKO A KRÍZA www.finance.gov.sk

  3. Ekonomická predpoveď počasia podľa Financial Times www.finance.gov.sk

  4. Ekonomická predpoveď počasia podľa Financial Times www.finance.gov.sk

  5. Globálna recesia • Najhoršia globálna recesia za posledných 60 rokov • Najvýraznejší pokles zaznamená oblasť medzinárodného obchodu a investícii • Riziká zostávajú ešte vždy na negatívnej strane: • Hlavné riziko –v prípade, že sa nepriaznivý trend z reálnej ekonomiky odrazí späť do finančného sektora, môžu mať poisťovacie spoločnosti, penzijné fondy znova vážne problémy www.finance.gov.sk

  6. Finančná a ekonomická kríza Kanály prelievania globálnej krízy na Slovensko: • Finančný sektor na Slovensku • Kanál medzinárodného obchodu • Nedôvera a nízke očakávania ohľadom budúceho vývoja www.finance.gov.sk

  7. 1) Finančný sektor na Slovensku Rast úverov poskytnutých slovenskými bankami (medziročne, %) Priemerná úroková sadzba z poskytnutých úverov (%) • Stále relatívne vysoký medziročný rast úverov • Pokles úrokových sadzieb z úverov podnikom ako aj obyvateľstvu • Vysoká ziskovosť aj v roku 2008 (čistý zisk viac ako 500 mil. EUR za rok 2008) • Vysoká likvidita bankového sektora (sterilizačná pozícia NBS pred prijatím eura cca. 375 mld. SKK) Zdroj:: NBS Zdroj:: NBS www.finance.gov.sk

  8. 1)Finančný sektor na Slovensku (pokrač.) • Slovenský bankový sektor je súčasnou krízou zasiahnutý zatiaľ iba minimálne • Vďaka vysokému ekonomickému rastu dostatočné množstvo príležitostí na alokáciu aktív na domácom trhu • Relatívne nízka rozvinutosť bankového sektora na Slovensku (privatizácia sektora v roku 2001 – nový začiatok) • Dlhodobá obozretnosť pri poskytovaní úverov (podiel zlyhaných úverov na celkových úveroch predstavoval 3,25% v marci 2009) • Relatívne vysoký podiel vkladov k úverom (objem úverov predstavuje iba 80% z objemu vkladov) • Nízka expozícia voči rizikovým sekuritizovaným aktívam www.finance.gov.sk

  9. 2) Kanál medzinárodného obchodu Medziročná zmena: Priemyselná produkcia Medzinárodný obchod • Rekordné poklesy priemyselnej výroby a medzinárodného obchodu Zdroj: MMF Zdroj: MMF www.finance.gov.sk

  10. 2) Kanál medzinárodného obchodu Faktory zraniteľnosti slovenskej ekonomiky: • Slovensko je malá a otvorená ekonomika (v roku 2008 tvoril export 83% z HDP, import tvoril 85% z HDP) • Pretrváva slabá diverzifikácia exportu (10 firiem tvorí 43% exportu) • Hlavné vývozné produkty – automobily a elektronika, ktoré tvoria vyše 50% z exportu sú senzitívne na cyklický vývoj • V roku 2007 tvoril príspevok zahraničného dopytu 4,3 p.b. www.finance.gov.sk

  11. 2) Kanál medzinárodného obchodu Vážený priemer zmeny dopytu našich najväčších obchodných partnerov YoY (%) Vývoz a dovoz tovarov SR YoY (trojmesačný kĺzavý priemer) Zdroj: Eurostat Zdroj:ŠUSR • Vzhľadom vstup významných investičných projektov v roku 2006 (PSA, KIA, SAMSUNG) na Slovensko je nevyhnutné oddeliť elektrotechnický a automobilový priemysel od zvyšku exportu • Zvyšok exportu vykazuje elasticitu na zmenu zahraničného dopytu na úrovni 0,64, pri oveľa vyššej elasticite na zmenu cien -0,89. www.finance.gov.sk

  12. 2) Kanál medzinárodnéhoobchodu Vývoz automobilov a ich súčastí YoY (%) Počet automobilov vyrobených na Slovensku Zdroj: SU SR Zdroj:ZAPSR • Kým v prvom kvartáli 2007 dosahoval vývoz automobilov v priemere až 80 %, v súčasnosti čelí významnému poklesu posledné tri mesiace -50% • Rast počtu vyrobených automobilov sa zastavil pod hranicou 600 000 ročne, predpokladá sa, že v roku 2009 poklesne táto hodnota pod 450 000 • Pôvodné plány automobiliek hovorili o úrovni 880 000 www.finance.gov.sk

  13. 2) Kanál medzinárodného obchodu Vývoz automobilov a ich súčastí YoY (%) Počet automobilov vyrobených na Slovensku Zdroj: SU SR Zdroj:ZAPSR • Kým zahraničný obchod reagoval súbežne s vývojom v zahraniční, vývoj ekonomiky, reaguje s časovým oneskorením jedného až dvoch kvartálov • Hodnota HDP poklesla v prvom kvartály medziročne o 5,4%, kým v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov o 4% www.finance.gov.sk

  14. 3) Pokles dôvery Pokles dôvery vo vývoj ekonomiky v EU a eurozóne • Neistota ohľadom budúceho vývoja a panika na finančných trhoch znížili indikátory ekonomického sentimentu v EU a eurozóne na historické minimá • Nedôvera v budúci ekonomický vývoj brzdí investičné plány a má negatívny vplyv na ekonomiku. • V apríli 2009 prišlo po roku k prvému medzimesačnému nárastu indexu Zdroj:EK www.finance.gov.sk

  15. 3) Pokles dôvery Indikátor ekonomického sentimentu v SR (index 2005=100, trojmesačný kĺzavý priemer) Index nových objednávok v priemysle v SR (index 2005=100, YoY, v %) • Indikátory dosahujú historické minimá • Vývoj v SR kopíruje vývoj v eurozóne a EÚ • Menej výrazné poklesy IES v EÚ a eurozóne v marci a apríli 2009 naznačujú, že dno môže byť blízko www.finance.gov.sk

  16. 3) Pokles dôvery • IES (index ekonomického sentimentu) a OECD leading indikátor zatiaľ nenaznačujú zmenu trendu vo vývoji www.finance.gov.sk

  17. Pozitívne signály • Nové významné investičné projekty - automobilka UP, zatiaľ nepotvrdená investícia do LCD monitorov • Napriek významnému poklesu výroby neprišlo vo veľkých spoločnostiach k hromadnému prepúšťaniu, podniky pristupujú k núteným dovolenkám, k skráteniu smien • Vplyv zavedenia šrotovného vo viacerých krajinách EU • Vysoký potenciál rastu po obnovení ekonomického rastu v krajinách našich najvýznamnejších obchodných partnerov ( teda aj v Českej republike) www.finance.gov.sk

  18. Balíček protikrízových opatrení – SR Najdôležitejšie opatrenia: • Opatrenia pri dani z príjmov FO • Navýšenie zamestnaneckej prémie na 181 EUR ročne • Zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane u DPFO – podpora strednej a nízkej príjmovej skupiny • Šrotovné • Dotácia na kúpu nového automobilu vo výške 1000 EUR, pri súčasnej likvidácii starého automobilu • Zatiaľ dve kolá s dotáciami v celkovej výške 55 mil. EUR • Zlepšenie podnikateľského prostredia • Zmeny v odpisovaní majetku (možnosť rýchlejšieho odpísania) • Skrátenie lehoty na vrátenie nadmerných odpočtov DPH zo 60 na 30 dní www.finance.gov.sk

  19. SLOVENSKO A €URO www.finance.gov.sk

  20. Slovensko a €uro • Prechod na euro – technický aspekt • Vplyv eura na ekonomiku SR – makroekonomický aspekt • Ohlasy zahraničných autorít www.finance.gov.sk

  21. Prechod na Euro • Prechod na euro prebehol úspešne, bez vážnejšieho problému • Na jeseň 2008 prebehlo predzásobenie zapožičanými eurobankovkami z Rakúska (51 miliónov eurobankoviek) a euromincami z Kremnice (283 miliónov euromincí) • V decembri si mohli občania zakúpiť tzv. štartovacie balíčky v hodnote 500 SKK, ktoré sa stali hitom doma aj v zahraničí na ebay • Duálny obeh SKK aj EUR 1.1.2009 až 16.1.2009 www.finance.gov.sk

  22. Prechod na Euro • Bezpróblemová konverzia bankových systémov vrátane bankomatov a POS terminálov – prevažná väčšina fungovala už v prvých hodinách nového roka • Od 2.januára sa Slovensko napojilo na platobný systém eurozóny TARGET2 (denne slovenské subjekty zašlú prostr. Systému TARGET2 platby v hodnote 5,1 miliardy EUR) • Podľa prieskumu eurobarometer z apríla 2009 sa 91% ľudí vyjadrilo, že prechod na euro prebehol hladko a efektívne www.finance.gov.sk

  23. Vplyv Eura na ekonomiku SR • Euro prináša vo všeobecnosti pre krajiny veľké množstvo výhod (eliminácia kurzového rizika, zníženie transakčných nákladov, cenová transparentnosť, stabilita makroek. Podmienok a podmienok pre podnikanie, stabilnejšie finančné trhy, ľahší pohyb pracovnej sily...) • Komplexne vyhodnotiť prínosy eura na reálnu ekonomiku nie je v súčasnosti, pre krátkosť času a chýbajúce časové rady relevantných údajov, možné. • Euro však už prinieslo pre SR niekoľko výhod, ktoré sa týkajú prevažne finančných trhov: • Kurzová stabilita • Stabilná situácia na dlhopisovom trhu • Zvýšenie ratingu • Nárast vkladov • Inflácia www.finance.gov.sk

  24. Kurzová stabilita Vývoj kurzov krajín V4 vs. EURO (1.1.2008 = 100) Zdroj: MF SR, Reuters • Prehĺbenie krízy od zafixovania kurzu SKK => zvýšená volatilita na finančných trhoch • Stabilný kurz SKK, oslabovanie mien ostatných krajín V4 www.finance.gov.sk

  25. Kurzová stabilita – zlepšenie podn. prostredia alebo strata konkurencieschopnosti? • Zafixovanie kurzu SKK pri súčasnom oslabovaní mien obchodných partnerov prináša negatívne dôsledky: • Relatívny rast mzdových nákladov v porovnaní s ostatnými krajinami • Tzv. nákupnú turistiku (kvôli poklesu eurového vyjadrenia cien v ostatných krajinách) • Z dlhodobého hľadiska však fixný kurz prináša stabilné prostredie, čo sa naplno prejavuje v čase krízy, a volatilného vývoja kurzov krajín emerging markets: • Pre podnikateľov je rozhodujúca dlhodobá stabilita prostredia ako krátkodobé zníženie mzdových výdavkov (dôkazom je rozhodnutie Volkswagenu o investícii UP) • Oslabovanie mien V4 je pravdepodobne iba dočasné a neprináša trvalú výhodu • V prípade trvalejšieho oslabovania mien dochádza k importovanej inflácii www.finance.gov.sk

  26. Stabilná situácia na dlhopisovom trhu Spready medzi 10Y vládnymi dlhopismi krajín V4 a 10Y nemeckými bundami (p.b.) Zdroj: MF SR, Eurostat • Nárast rizikovej prémie na dlhopisy všetkých krajín V4 • Spready Slovenska od vstupu do eurozóny menej volatilné, bez väčšieho nárastu, stále sa držiace pod 2 p.b. • Lepšie podmienky pre riadenie a refinancovanie štátneho dlhu www.finance.gov.sk

  27. Zvýšenie ratingu 2003 2009 Zdroj: S&P • SR má najvyšší rating z krajín V4 • Agentúra S&P zvýšila v novembri 2008 Slovensku ako jedinej krajine v EÚ rating v čase krízy – zdôvodnením bol vstup do eurozóny a tým vytvorené stabilné podmienky pre podnikanie a zvýšená odolnosť voči vonkajším nerovnováham • Lepšie podmienky pre riadenie a refinancovanie štátneho dlhu www.finance.gov.sk

  28. Eurobond • Prejavom dobrého ratingového hodnotenia SR a pozitívneho kreditu po vstupe do eurozóny je aj úspešná emisia eurobondu z mája 2009 • Historicky najväčšia emisia dlhopisu vydaného Slovenskou republikou • Relatívne priaznivý výnos do splatnosti vzhľadom na dĺžku splatnosti, objem emisie a súčasné podmienky na finančných trhoch www.finance.gov.sk

  29. Nárast vkladov pred prijatím € Objem vkladov v slovenských bankách (mld. €, ku koncu mesiaca) Zdroj: NBS • Od júla 2008 pribudli v slovenských bankách vklady v hodnote 5,5 mld. € (nárast o 16%). • Dôvodom bolo ukladanie hotovosti držanej v domácnostiach • Nárast vkladov znamená pre banky možnosť rastu poskytovania úverov bez nutnosti refinancovania sa z ECB, prip. z medzibankového trhu www.finance.gov.sk

  30. Inflačný vývoj Inflačný vývoj www.finance.gov.sk

  31. Inflačný vývoj (1) Medzinárodné porovnanie HICP (%, YoY) Vývoj inflácie v hlavných COICOP odboroch (%, YoY) • pomáha udržiavať kúpnu silu obyvateľstva v čase krízy • nákupná turistika • občania sa lepšie vžívajú s eurom • súbor antiinflačných opatrení Zdroj: ŚÚ SR www.finance.gov.sk

  32. Inflačný vývoj (2) Vnímaná inflácia eurozóna (%, počet bodov, YoY) Vnímaná inflácia na Slovensku (%, počet bodov, YoY) Zdroj: DG ECFIN, ŠÚ SR • na Slovensku vnímaná inflácia najnižšia od leta 2007 • Slováci novú menu na rozdiel od iných štátov eurozóny (najmä Slovinsko) neposudzujú ako inflačný faktor • odraz krízy, ale aj dobrej komunikačnej stratégie vlády www.finance.gov.sk

  33. Inflačný vývoj (3) Vplyv zavedenia eura na infláciu v SR (tzv. euro changeover effect): • definovaný ako changeover efekt v užšom zmysle slova (bez tzv. pre-changeover a post-changeover efektu) • pôvodné odhady 0,3 p.b. (MF SR, NBS), 0,32 p.b. OECD • výsledok analýzy 0,12 – 0,19 p.b. (len nárasty cien) • výsledok analýzy -0,12 – 0,12 p.b. (akákoľvek zmena cien) MF SR dva pohľady v analýze changeover efektu: • Ekonometrický (ARMA modely) • Mikroekonomický rozbor cien www.finance.gov.sk

  34. Ohlasy vstupu do eurozóny • „Proces prijatia eura prebehol na Slovensku hladko a úspešne. Vďaka dôkladnej príprave vo všetkých sektoroch sa nevyskytol žiaden významný problém.“ • ECB ( január 2009), tlačová správa • „Vstup do eurozóny prinesie veľa pozitív, elimináciu kurzového rizika, redukciu transakčných nákladov spojených so zahraničným obchodom, prístup na rozsiahly kapitálový trh eurozóny a stabilnú monetárnu politiku.“ • OECD Economic surveys, Slovakia (január 2009) • „Prijatie eura spôsobí vyrovnanie kratkodobých úrokových sadzieb eurozóny a Slovenska a eliminuje rizikovú prirážka zmeny kurzu na výnosnosť slovenských dlhopisov.“ • OECD, Euro changeover na Slovensku: Vplyvy na infláciu a úrokové sadzby (január 2009) www.finance.gov.sk

More Related