Tkanivá

1. Tkanivá

2. Živočíšne tkanivá • Tkanivá - diferencované súbory buniek • Vzájomnú výmenu látok medzi bunkami zabezpečuje tkaninový mok, nachádzajúci sa v medzibunkových priestoroch.

3. Klasifikácia tkanív (podľa funkcie): • 1. epitelové tkanivo (výstelkové tkanivá, epitely) • 2. spojivové (spojivá) • 3. svalové • 4. nervové

4. 1. Epitelové tkanivo: • jeho bunky ležia tesne vedľa seba, medzi nimi je len veľmi málo medzibunkovej hmoty. • Tvar buniek môže byť: • plochý (dlaždicovitý) – ploché bunky, výrazne širšie než vyššie – pľúcne alveoly • kubický – sietnica • obdĺžnikový (cylindrický) – vyššie než širšie (sliznica tráviacej sústavy) • Toto tkanivo nemá vlastné krvné zásobenie, vyživované je z hlbšie uložených spojivových tkanív.

6. krycí epitel – chráni povrch tela (napr. pokožka) a vystiela dutiny (sliznice) resorpčný epitel(vstrebávací) - je tvorený bunkami, ktoré majú schopnosť prijímať látky a odovzdávať ich do ďalších tkanív alebo orgánov (napr. vnútorný povrch čreva) riasinkový epitel- tvoria ho bunky, ktoré majú značné množstvo riasiniek (vystieľa napr. steny dýchacích ciest) zmyslový epitel- obsahuje bunky schopné reagovať na podnety a meniť ich na nervový vzruch (napr. sietnica oka, čuchový, hmatový epitel...) žľazový epitel- tvoria ho bunky špecializované k sekrécii – vylučovanie (je funkčným základom žliaz) Podľa funkcie rozoznávame epitel:

7. Stavba steny tenkého čreva • 1- jednovrstvový resorpčný epitel na povrchu klku • 2- sieť krvných vlásočníc v klku • 3- prívodná tepienka • 4- uzlíček • 5- odvodná žilka • 6- podslizničné väzivo • 7- vrstva kruhovej svaloviny • 8- vrstva pozdĺžnej svaloviny • 9- cievy črevné • 10- odvodné mízní cievy • 11- mízní pleteň • 12- mízní vlásočnice v klk

8. Obr. 1 Zdravé riasinky transportujúce nečistoty von z telaObr. 2Zlepený riasinkový epitel s peľom a prachovými časticami

10. Neurón – nervová bunkyschopná meniť podnet na vzruch

11. 2. Spojivové tkanivo: • majú veľké medzibunkové priestory vyplnené medzibunkovou hmotou • vyplňujú priestory medzi orgánmi, slúžia ako mechanická opora, obaľujú orgány, sprostredkúvajú odovzdávanie metabolických produktov • spojivové tkanivá rozdeľujeme podľa charakteru a konzistencie tkaniva na tri skupiny: • väzivo • chrupka • kosť • Poznámka: Pre svoj pôvod sem najnovšie zaraďujeme aj telové tekutiny (krv a pod.), ktoré tvoria tzv. spojivové tkanivá vyživovacie (trofické).

12. Väzivo • prevaha medzibunkovej hmoty v ktorej sú vlákna (fibrili) – kolagénové a elastické • kolagénové vlákna sú odolné na ťah a elastické podmieňujú pružnosť • väzivo tvorí púzdra orgánov, šľachy

13. Chrupka • chrupavkovité bunky = chondrocyty • obsahuje väčšie množstvo medzibunkovej hmoty (veľmi pružná a pevná v ťahu)

14. Podľa zloženia medzibunkovej hmoty rozlišujeme chrupku: sklovitú - hyalínna chrupka – najrozšírenejším typom chrupkového tkaniva je sklovitá, s jemne namodralým farebným nádychom tvorí kĺbové plochy, skelet priedušnice, priedušiek a chrupku nosa. elastická chrupka – je to pružná chrupka, žltkastá nachádza sa v ušnom boltci (ušnici) cicavcov, Eustachovej trubici, v priedušničkách a v stenách veľkých ciev väzivová chrupka – je odolnejšia na tlak i ťah (viac kolagénu), nepriesvitná, je zložkou medzistavcových platničiek

15. Kosť • u nižších stavovcov je kostra počas celého života chrupkovitá, u ostatných je chrupkovitá len počas embryonálneho vývinu • skladá sa z medzibunkovej hmoty tvorenej kolagénovými vláknami (na ich povrchu sa ukladá hlavne fosforečnan vápenatý) a kostných buniek (kostné bunky, ktoré tvoria kostnú hmotu sa nazývajú osteoblasty. • keď táto hmota zatvrdne, bunky sa zmenia na osteocyty (pravé kostné bunky).

16. Stavba kosti: • 1. Okostica (väzivová blana na povrchu kosti, je bohato prekrvená, popredkávaná nervami, umožňuje rast kosti do šírky) • 2. Kostné tkanivo • 3. Hubovité kostné tkanivo • 4. Kostná dreň (len v dlhých kostiach)

17. Osifikácia - proces vzniku kostného tkaniva z existujúceho väzivového alebo chrupkového modelu sa nazýva kostnatenie (osifikácia). Poznáme dva typy osifikácie:a) väzivová (dezmogénna) osifikácia - fibroblasty sa menia na osteoblasty, ktoré produkujú kostnú hmotu, postupne sa do nej zalejú a menia na osteocytyb) chrupková (chondrogénna) osifikácia - chondrocyty sú postupne rozrúšané na miestach, ktoré sa nazývajú osifikačné centrá, a ich miesto zaujmú fibroblasty postupne sa meniace na osteoblasty a osteocytyPoznámka: Kostnému tkanivu je podobný dentín – zubné tkanivo

18. Trofické spojivá • zaraďujeme sem telové tekutiny tvoriace vnútorné prostredie org. a zabezpečujúce rozvádzanie živín, hormónov, plynov • hlavným trofickým spojivom je krv (krvná plazma, červené krvinky, biele krvinky, krvné doštičky)

19. 3. Svalové tkanivo • zabezpečuje pohyb organizmu • tvoria ho svalové bunky – myocyty • ich kontrakciu umožňujú kontraktilné vlákna - myofibrily

21. Podľa štruktúry rozlišujeme tri hlavné skupiny svalov: • hladké svaly • bunky sú vretenovitého tvaru • práca hladkého svalu nie je riadená centrálnou nervovou sústavou (vôľou neovládateľné) • u bezstavovcov tvorí pohybový aparát, u stavovcov zabezpečuje napr. peristaltické pohyby tráviacej sústavy, tvorí steny žalúdka, močového mechúra • priečne pruhované svaly • netvoria ho bunky, ale svalové vlákna, čo sú dlhé mnohojadrové útvary • najdôležitejšou zložkou cytoplazmy sú bielkoviny aktín a myozín, ktoré zabezpečujú kontrakciu • pohyb priečne pruhovaného svalu je na rozdiel od hladkého svalu pod kontrolou vôle, preto spolu s kosťami tvorí pohybový aparát stavovcov. • kontrakcia je rýchla, ale krátkodobá • srdcový sval • srdcová svalovina je charakteristická pre srdce stavovcov • je zložená z buniek, ktoré majú v cytoplazme priečne pruhované myofibrily • kontrakcie srdcovej svaloviny sú nezávislé na vôli

23. 4. Nervové tkanivo • pozostáva z dvoch základných zložiek: nervových buniek - neurónov, a podporných buniek nervového systému – gliových buniek (neuroglií) • základnou vlastnosťou neurónov je schopnosť vytvoriť nervový vzruch a preniesť ho do ďalšej nervovej bunky • gliové bunky zabezpečujú výživu neurónov • všeobecne je nervová sústava ektodermálneho pôvodu, u nižších bezstavovcov je endodermálneho.

24. Nervová bunka (neurón)

25. Čím viac sa učíme, tým viac odhaľujeme svoju nevedomosť... Pekný zvyšok dňa 