Sociálna práca so seniormi

1. Sociálna práca so seniormi PhDr. Igor Magera, PhD. 2. roč. mgr. štúdia

2. Úvod • „Len tak je staroba vážená, ak sa vie sama brániť, ak si zachová svoje právo, ak nie je na nikom závislá, ak až do posledného dychu vládne nad sebou. Potom v starobe budeme starcami telom a nie duchom“ (Cicero). • Každý človek na staré kolená si zaslúži uznanie, obdiv a úctu. Podpora staršieho človeka je vlastne vyznaním lásky k životu a úcty k nemu. Spolužitie so starými rodičmi či pomoc starnúcim rodičom sú najlepším spôsobom vlastného dozretia, v ktorom získavame viac ako odovzdávame.

3. Filozofia sociálnej práce • Základnou filozofiou sociálnej práce by sa mal stať aktívny záujem o človeka pri zachovávaní jeho sebaúcty, dôstojnosti, možnosti spolurozhodovať o svojom osude a pri akceptácii i podpore jeho schopnosti a možnosti prevziať zodpovednosť za seba i svojich blízkych. • Súčasnosť kladie vo všeobecnosti veľké požiadavky na poskytované služby, kde ide o pomoc konkrétnemu človeku s jeho ľudskou hodnotou a dôstojnosťou v situáciách, keď je odkázaný na pomoc iných. Vyspelosť a úroveň spoločnosti možno veľmi ľahko merať kvalitou poskytovaných sociálnych služieb.

4. Nový prístup sociálnej práce • V novom prístupe sociálnej práce sa frekventovane objavujú pojmy kvalita, efektivita, účinnosť a hľadajú sa možnosti kvantifikácie reálneho odrazu týchto pojmov v konkrétnej sociálnej práci s klientom, rodinou, skupinou či komunitou. • Takto formulovaný obrat predikuje nielen nové prístupy, metódy a formy práce v sociálnej oblasti, ale predovšetkým sociálne citlivých a odborne pripravených ľudí, ktorí sú nositeľmi týchto nových trendov a sú schopní uplatňovať ich vo svojej každodennej praxi. • Absentujú najmä štandardy, normy a jasne deklarovaný etický kódex sociálneho pracovníka.

5. Nový prístup sociálnej práce • Pre klientov (prijímateľov ss) zariadení sociálnych služieb je potrebné vedieť, že personál zariadenia bude orientovaný na ich potreby a priania a že sa v prípade odkázanosti na pomoc iných nemusia obávať zveriť sa do rúk profesionálov. V procese realizácie kvalitných sociálnych služieb už klienti nie sú iba objektom činnosti organizácie, ale partnerom poskytovateľa služieb. • Zároveň je to výzva pre poskytovateľov sociálnych služieb plánovať služby individuálne pre každého klienta, neustále nachádzať nové cesty rozvoja, vzdelávať sa, mať otvorené oči pre všetko nové, čo sa dá využiť v prospech klientov, a otvorené srdce pre každého klienta, ktorý k nim prichádza.

6. Zariadenie pre seniorov • v zariadení pre seniorov a poskytuje soc. služba • a) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby • b) fyzickej osobe, ktorá dovŕšila dôchodkový vek a poskytovanie soc. služby v tomto zariadení potrebuje z iných vážnych dôvodov. • V zariadení pre seniorov sa poskytuje: pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby, soc. poradenstvo, soc. rehabilitácia, ošetrovateľská starostlivosť, ubytovanie, stravovanie. 

7. Domov sociálnych služieb • v DSS sa poskytuje soc. služba fyz. osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyz. osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 alebo fyz. osobe ktorá je nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III.

8. Dôchodok • je základnou dávkou v sústave dôchodkového zabezpečenia. Účelom je nahradiť príjem zo zárobkovej činnosti. • Vznik nároku na starobný dôchodok zákon podmieňuje splnením dvoch podmienok: • - získaním potrebnej doby zamestnania • - dosiahnutím zákonom stanoveného veku tzv. dôchodkový vek

9. Geriatria • zaoberá sa starnúcim a starým človekom v zdraví, chorobe, vrátane soc. náväznosti. • Realizuje prevenciu, diagnostiku, kuratívu, rehabilitáciu a dispenzarizáciu. • Predmetom je poradenstvo a manažment multidisciplinárnej starostlivosti o starých a dlhodobo chorých. • Cieľom je udržať sebestačnosť a nezávislosť starého človeka v domácom prostredí čo najdlhšie.

10. Gerontológia • je charakterizovaná ako veda o zákonitostiach starnutia človeka i celých vrstiev populácie. • Jej cieľom je zamedzovať predčasným prejavom starnutia, objavovať a využívať rezervy, ktoré v tomto období ešte sú, a tým predlžovať aktívny život človeka. • Je to interdisciplinárna veda, ktorá sa zaoberá problematikou starnutia a staroby.

11. Sociálna práca • je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a soc. prostredia v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov, schopností osôb a s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. • Je to činnosť v prospech klienta, tiež „ Pomoc k svojpomoci.“

12. Praktická sociálna práca • je priamym, zámerným a pripraveným kontaktom soc. pracovníka s klientom za účelom stanovenia soc. diagnózy a realizácie soc. terapie.

13. Sociálny pracovník • je odborník (profesionál), ktorý sa zaoberá soc. pomocou jednotlivcom, skupinám a komunitám, keď sa dočasne alebo trvale ocitnú v problémovej soc. situácii vyžadujúcej spoločenskú intervenciu.

14. Sociálna starostlivosť • ide o poskytovanie komplexných služieb - klientovi poskytneme ubytovanie, zdravotnú starostlivosť, stravu, voľný čas, napr. domovy soc. služieb.

15. Sociálna núdza • je stav, keď si občan nemôže sám zabezpečiť: • starostlivosť o svoju osobu, domácnosť, • ochranu a uplatňovanie svojich práv a právom chránených záujmov, • kontakt so spoločenským prostredím najmä vzhľadom pre svoj vek, • nepriaznivý zdravotný stav, • soc. neprispôsobenosť alebo stratu zamestnania.

16. Hmotná núdza • stav keď občan a s ním spoločne posudzované osoby nedosahujú sumy životného minima.

17. Kvalita života • pod kvalitou života by sa mohla rozumieť žiaduca (optimálna) úroveň existencie života jednotlivcov alebo skupín, ktorá je vyjadrená pomerom k štandardu, vyjadreného v dokumentoch danej krajiny.

18. Nevyhnutné životné úkony • stravovanie, osobná hygiena, poskytnutie ubytovania... • Formy kompenzácie pri nevyhnutných životných úkonoch: soc. služby, opatrovateľská služba, starostlivosť v zariadení soc. služieb, peňažné príspevky na zaobstarávanie pomôcky, opravu pomôcky, osobnú asistenciu, peňažný príspevok na opatrovanie.

19. Nevyhnutné životné úkony • Sú: • - bežné úkony osobnej hygieny vrátane holenia, pomoc pri obliekaní, vyzliekaní, pomoc pri presune na vozík, na lôžko, pomoc pri použití WC, • - kúpanie vrátane umytia vlasov, • - donáška obeda, dovoz obeda alebo teplého jedla, pomoc pri podávaní jedla a pri pití, • - starostlivosť a výchova nahrádzajúca prirodzené rodinné prostredie, • - dohľad.

20. Nevyhnutné práce v domácnosti • - donáška uhlia, dreva, vynesenie popola, donáška vody, kúrenie a čistenie topnych telies, • - nákup a ďalšie nevyhnutné činnosti spojené s prevádzkou domácnosti, • - práce spojené s udržiavaním domácnosti, • - príprava a varenie raňajok, obeda, príp. olovrantu a večere, • - pranie osobnej bielizne, žehlenie

21. Kontakt so spoločenským prostredím • sprievodom – na lekárske vyšetrenie, • - na vybavenie úradných záležitostí • - na kultúrne, telovýchovné a verejné podujatia. • tlmočením pre nepočujúce osoby – na lekárskom vyšetrení • - pri vybavovaní úradných záležitostí • predčítanie pre nevidiacich pri vybavovaní úradných záležitostí.

22. Sociálna sféra • je oblasťou spoločenského života popri ďalších troch základných sférach spoločností: • duchovno – kultúrnej, • politickej a  • ekonomickej. • Cieľovým zameraním je jednotlivec ako jedinečné indivíduum a soc. skupiny.

23. Sociálna situácia • je to jav, ktorý vzniká v dôsledku existencie človeka ako spoločenského jedinca a to v procese interakcie (vzťahu) jednotlivca a jeho soc. prostredia.

24. Negatívna sociálna situácia • vzniká vtedy, ak: • zlyhá jednotlivec (deviantne správanie), • jedinec nie je schopný brániť sa vzniknutým problémom ani pomocou rodiny (ťažká choroba) • zlyhá spoločnosť vo svojich funkciách, a to hospodárskych, štátotvorných, mierutvorných, v úlohe obhajcu ľudských práv, • vplyvom živelných a ekologických katastrôf, nebezpečných epidémii. • K zmene sociálnej situácie dochádza: - vlastným rozhodnutím jednotlivca - vonkajším zásahom (zo sociálneho prostredia, v ktorom jednotlivec žije.)

25. Sociálny problém • je stav alebo situácia, o ktorej je určitá relevantná skupina ľudí presvedčená alebo sami zúčastnení sa domnievajú, že vyžaduje riešenie obvykle prostriedkami vonkajšieho inštitucionálneho, výchovného, politického, represívneho, ekonóm. zásahu a iného. • Presahuje osobnú situáciu a postihuje väčší počet ľudí a vyžaduje riešenie. • Je obtiažný, nežiaduci, nadobúda patologický charakter (napr. dlhodobá nezamestnanosť).

26. Sociálny problém • Je sociálny jav, ktorý nie je v „norme“ alebo túto „patologickú“ či problémovú tendenciu ešte len nadobúda, a pritom sa dotýka jednotlivca, skupiny alebo komunity, presahuje osobný (skupinový, komunitný ) rámec a vyvoláva potrebu spoločenského zásahu, intervencie. • V porovnaní s negatívnou sociálnou situáciou sociálny problém zasahuje väčší počet ľudí (napr. alkoholizmus, nezamestnanosť), čiže tiež presahuje osobnú situáciu ale už väčšieho počtu jednotlivcov a tým nadobúda širší spoločenský význam. Vyžaduje si riešenie so širším rozsahom ako negatívna sociálna situácia.

27. Kritéria hodnotenia kvality služby • zariadenie sociálnych služieb má písomne definované poslanie, ciele, cieľovú skupinu užívateľov a princípy svojich služieb a chápe ich ako verejný záväzok. Prostredníctvom štandardov je definovaná nevyhnutná úroveň kvality poskytovania soc. služieb v oblasti personálnej, procedurálnej a prevádzkovej. • (prílohy 448)

28. Kvalita života • Pre lepšiu orientáciu v pojme kvalita života musíme v prvom rade definovať tieto termíny: • spôsob života (určujú ho životné podmienky, tradície, hodnotová orientácia) • životný štýl (je špecifický typ chovania jedinca) • životná úroveň ( ovplyvňuje spôsob života i životný štýl). • Pod kvalitou života podľa Tokárovej rozumieme optimálnu úroveň existencie života jednotlivcov alebo skupín, ktorá je vyjadrená pomerom k štandardu, vyjadreného v dokumentoch danej krajiny.

29. Príprava na starobu • Podľa Balogovej: (príprava seniorov na dôchodok) • Pripravovaní seniori vykazujú vyššiu kvalitu života vo viacerých aspektoch. • Vykazujú vyššiu osobnú spokojnosť so životom, vyššiu mieru pozitívnych emócií. • Faktory, ako rod, bývanie, zdravotný stav a finančná situácia sa podieľajú na kvalite života seniorov.

30. Príprava zameraná na seniorskú populáciu • 1/ Celospoločenská • 2/ Podniková • 3/ Sociálna • 4/ Duchovná • 5/ Svojpomocná

31. 1/ Celospoločenská • - v tejto oblasti boli zistené nedostatky: valorizácia dôchodkov, diskriminácia dôchodcov v súvislosti s možnosťami zamestnanosti a v oblasti prístupu k službám, zvýšenie súčinnosti MZ a MPSVR pri riešení legislatívnych úloh, zabezpečenie dostatočnej siete služieb pre starších ľudí, kompetencie obcí, ktoré majú nedostatok finančných prostriedkov a nedostatok odborne pripraveného personálu.

32. 2/ Podniková • - zamestnávateľské organizácie buď podporia zamestnanie pracovníka v dôchodkovom veku alebo mu umožnia vstup do dôchodku. • Out-placement: prepúšťajúca firma v záujme zachovania dobrého mena poskytne odchádzajúcemu zamestnancovi pomocnú ruku pri hľadaní nového prac. miesta. Ide o službu, ktorú pre svojho klienta externe realizuje personálno-poradenská spoločnosť (školenie pracovníka zamerané na motiváciu, sebapoznanie, sebarealizáciu, využívanie voľného času u seniora a edukačné programy). Konečným výsledkom je senior pripravený na budúce obdobie dôchodkového veku.

33. 3/ Sociálna • - celoživotná úloha. • Znamená nie len prijímať informácie, ale zhodnocovať nové vedomosti o starnutí a tie vedieť zužitkovať v zdravej životospráve.

34. 4/ Duchovná • - spočíva v uspokojovaní potrieb religiozity a jej významu pre duševné zdravie človeka • - subjektívna pohoda človeka.

35. 5/ Svojpomocná • - kluby dôchodcov • – predstavujú veľmi silnú existenciu sociálnej opory. • Preto je dôležité rozvíjať činnosť týchto klubov.

36. Fázy sociálnej prípravy • 1. Dlhodobá príprava • 2. Stredne dlhá príprava • 3. Krátkodobá príprava

37. 1. Dlhodobá príprava • prebieha počas celého života človeka, je súčasťou výchovy k manželstvu, občianskej a etickej výchovy na školách. Premieta sa do systému primeraných postojov k starnutiu a staršej generácii vôbec. • - výchova k zmysluplnému životu, k spoločenskej aktivite, k rozvoju osobných záujmov a tvorivej činnosti. Dôležité je pevné rodinné zázemie.

38. 2. Stredne dlhá príprava • - prebieha v produktívnom veku človeka, kde sa človek snaží po finančnej stránke na starobu zabezpečiť, založenie rodiny. • - zdôrazňuje sa zdravý spôsob života • - prijímať starnutie ako súčasť života, pestovať mimopracovné aktivity a udržiavať sociálne kontakty mimo pracoviska.

39. 3. Krátkodobá príprava • začína sa približne 3-5 rokov pred dosiahnutím dôchodkového veku so zameraním na zdravotnícke opatrenia, psychologickú prípravu na zmenu spoločenskej roly a optimálne vyriešenie sociálnej otázky v zmysle plynulého prechodu do dôchodku. • Dôležité je naplniť starobu hodnotnou činnosťou.

40. Prípravu na starnutie možno v globálnom vymedzení rozdeliť na 3 základné roviny: • 1. Zdravotnícka príprava • 2. Psychologická príprava • 3. Sociálna príprava

41. 1. Zdravotnícka príprava • spočíva vo včasnom lekárskom vyšetrení zameranom na včasné diagnostikovanie chorôb, najmä kardiovaskulárnych, prevenciu rizikových faktorov najmä • hypertenzie, hyperglykémie, choroby pohybového systému.

42. 2. Psychologická príprava • vychádza zo zásad psychohygieny a gerontopsychológie. • K pozitívnemu ovplyvneniu psychických funkcií, procesov a stavov dochádza ich stálou stimuláciou primeranými požiadavkami v rodinnom i spoločenskom živote, pri práci, športe a v zmysluplnom využívaní voľného času.

43. 3. Sociálna príprava • znamená zabezpečenie zmeny organizácie práce v súlade s vekom, výkonnosťou, vzdelaním a zdravotným stavom. • Prechod z pracovného prostredia do dôchodku by mal byť plynulý a postupný. • Nastolená problematika zahŕňa aj otázky bývania, stravovania, dĺžky dovolenky, trávenia voľného času atď.

44. 3. Sociálna príprava • - Istým vyvrcholením príprav na starnutie a starobu je práve čas odchodu do dôchodku, ktorý znamená zmenu v živote jednotlivca, na ktorú sa musí adaptovať. Dôchodok predstavuje komplexnú a mnohostrannú zmenu, ktorej súčasťou môže byť strata identity pracovníka, motivácie, privilégií a často aj príjmu. S odchodom do dôchodku sa tiež spája prerušenie kontaktov a priateľstiev s kolegami, čo môže viesť k pocitu osamelosti a odvrhnutia až sociálneho vylúčenia.

45. STARNUTIE A STAROBA AKO VÝVINOVÉ OBDOBIE ČLOVEKA • Staroba je normálnou fázou života človeka. • Starnutie je celoživotný proces a môžeme povedať, že v určitom slova zmysle starneme od narodenia. • Každá etapa ľudského života je iná a každá je výsledkom predchádzajúcej etapy. • Po období detstva prichádza obdobie dospievania, dospelosti a nakoniec staroby. • Každé štádium vývoja človeka preto môžeme nazvať aj cestou ku starnutiu.

46. STARNUTIE A STAROBA AKO VÝVINOVÉ OBDOBIE ČLOVEKA • Podľa Benjana (2009) sa obdobie staroby od všetkých ostatných období ľudského života odlišuje v tom, že väčšina príznakov starnutia je zapríčinená postupným zlyhávaním jednotlivých orgánov. • Toto zlyhávanie je spôsobené zmenami funkcie ako aj morfológie orgánov, ktoré označujeme ako patologické. • Opis príčiny a priebeh týchto patologických zmien nazývame „patogenézou“.

47. STARNUTIE A STAROBA AKO VÝVINOVÉ OBDOBIE ČLOVEKA • Hrozenská (2008) rozlišuje zmeny na ľudskom organizme v závislosti od zvyšujúceho sa veku jedinca ako: • - primárne starnutie– telesné zmeny starnúceho organizmu, • - sekundárne starnutie– častejšie zmeny v starobe, ale nie sú jej nevyhnutným znakom, • - terciárne starnutie– prudký a nápadný telesný úpadok, bezprostredne predchádzajúci smrti.

48. CHARAKTERISTIKA STARNUTIA A STAROBY • Staroba je jedna z etáp ľudského života. Je záverečnou fázou ľudského vývinu a preto je potrebné posudzovať ho ako súčasť kontinuálnej premeny (Balogová, 2005). • Podľa Venglářovej (2007) je staroba súčasťou nášho života. Dnešná medicína je na takej úrovni, že umožňuje predĺžiť život ľuďom s rôznymi ochoreniami. Najnovšie sa hovorí nielen o dĺžke, ale aj o kvalite života. Veľký význam v starobe má samostatnosť, finančné zabezpečenie a možnosť spolurozhodovať o sebe.

49. Starobu možno chápať v dvoch významoch • 1.význam - čas, ktorý uplynul od vzniku, zrodu objektu, v ktorom nie je automaticky zahrnuté hodnotenie; • 2. význam - záverečná etapa života, u človeka často vymedzovaná ako doba od skončenia ekonomickej aktivity do smrti, nazývaná tiež tretím vekom. Toto obdobie nemožno definovať biologickým vekom, pretože individuálne rozdiely fyzického a psychického stavu rovnako starých ľudí sú rozdielne.

50. Dĺžku života a kvalitu staroby ovplyvňujú tieto faktory: • zlepšenie hygienických pomerov • likvidácia infekčných ochorení • prevencia, očkovanie detí aj dospelých • objavenie významu vitamínov • objavenie nových liekov • skvalitnenie diagnostiky, prevencie, chirurgických metód • skvalitnenie prostredia a ekológie.