1 / 100

V eobecn psychiatria

Krit

una
Download Presentation

V eobecn psychiatria

An Image/Link below is provided (as is) to download presentation Download Policy: Content on the Website is provided to you AS IS for your information and personal use and may not be sold / licensed / shared on other websites without getting consent from its author. Content is provided to you AS IS for your information and personal use only. Download presentation by click this link. While downloading, if for some reason you are not able to download a presentation, the publisher may have deleted the file from their server. During download, if you can't get a presentation, the file might be deleted by the publisher.

E N D

Presentation Transcript

    1. Všeobecná psychiatria MUDr.Dalibor Janoška

    2. Kritéria duševného zdravia a duševnej poruchy Normatívne (štatistické) Spolocenské Funkcné Skupinové Medicínske Subjektívne

    3. Vymedzenie: duševné zdravie Duševné zdravie je podla WHO a WFMH: „stav úplnej psychickej a fyzickej pohody, ked všetky duševné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, harmonicky, umožnujú správne odrážat vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovat na všetky podnety a riešit bežné i neocakávané úlohy, stále sa zdokonalovat a mat pocit uspokojenia zo svojej cinnosti“. (WHO, 1968)

    4. Vymedzenie: duševné zdravie Duševné zdravie je podla WHO a WFMH: „stav úplnej psychickej a fyzickej pohody, ked všetky duševné pochody prebiehajú optimálnym spôsobom, harmonicky, umožnujú správne odrážat vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovat na všetky podnety a riešit bežné i neocakávané úlohy, stále sa zdokonalovat a mat pocit uspokojenia zo svojej cinnosti“. (WHO, 1968)

    5. Vymedzenie duševnej poruchy „Zjavná porucha duševnej cinnosti, natolko špecifická v svojich prejavoch, že je spolahlivo rozoznatelná podla zhodne definovaných znakov a natolko závažná, že spôsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo sociálnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, že sa môže vyjadrit dlžkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zúcastnit sa na rôznych právnych ci iných sociálnych cinnostiach“.

    6. Vymedzenie duševnej poruchy „Zjavná porucha duševnej cinnosti, natolko špecifická v svojich prejavoch, že je spolahlivo rozoznatelná podla zhodne definovaných znakov a natolko závažná, že spôsobuje stratu pracovnej schopnosti alebo sociálnej kapacity alebo oboch a to v takej miere, že sa môže vyjadrit dlžkou pracovnej neschopnosti alebo neschopnosti zúcastnit sa na rôznych právnych ci iných sociálnych cinnostiach“.

    7. Vyšetrovacie metódy v psychiatrii 1. Psychiatrické vyšetrenie – stanovenie diagnózy Symptóm-príznak Syndróm – súbor konformných symptómov 2. Pomocné vyšetrenia Psychodiagnostické metódy (testy, dotazníkové metódy, posudzovacie stupnice)

    8. Vyšetrovacie metódy v psychiatrii 1. Psychiatrické vyšetrenie – stanovenie diagnózy Symptóm-príznak Syndróm – súbor konformných symptómov 2. Pomocné vyšetrenia Psychodiagnostické metódy (testy, dotazníkové metódy, posudzovacie stupnice)

    9. Psychopatológia Veda – cast psychiatrie, ktorá študuje chorobné javy psychického života

    10. Pojem psychopatológia Vznikol zložením 3 slov: psýché = duša,vnútorný svet pathos = útrapa, vášen, nemoc alebo choroba logos = slovo, myšlienka, rec; rozum, poriadok, náuka Znamená: náuka o duševných poruchách disciplína, ktorá študuje poruchy jednotlivých psychických procesov, funkcií a stavov, opisuje abnormality duševných dejov, osobnosti a správania sa, symptómy a syndrómy

    11. Psychopatológia Základné uznávané okruhy psychiky, kterými sa všeobecná psychiatria zaoberá: Vedomie Vnímanie Pozornost Pamät Emócie Myslenie Intelekt Konanie Psychomotorika Pudy Osobnost

    12. 1. Vedomie Vedomie – stav, v ktorom všetky psychické funkcie prebiehajú optimálne - bdelý stav v ktorom si clovek uvedomuje sám seba,svoje okolie a tiež svoje psychické pochody - funkcia správnej integrácie kôrových a podkôrových oblastí mozgu

    13. 1. Vedomie Funkcie vedomia: Vigilita = bdelost, (kolísanie v priebehu dna) Lucidita = jasnost, miera schopnosti uvedomenia seba a svojich mentálnych stavov Kapacita = rozsah, miera schopnosti vnímat udalosti a javy okolo nás Idiognózia = „jástvo“,schopnost priradit obsah vedomia vlastnému ja Sebauvedomovanie - schopnost zaujat postoj ku vlastnému konaniu + hodnotenie aj na základe posudzovania inými ludmi

    14. 1. Vedomie Nevedomie bezprostredne neprístupné našej reflexii vplýva na naše prežívanie a správanie (automatizmy -šoférovanie, hra na nástroj, prejavenie v snoch, tzv.chybných úkonoch (prerieknutia,zabudnutia) možné priviest do vedomia psychoterapiou, hypnózou... klúcová úloha vo vzniku mnohých psychických porúch Spánok - fyziologická zmena vedomia

    15. 1. Poruchy vedomia Poruchy integrácie Zmena úrovne bdelosti Zmena jasnosti

    16. Poruchy vedomia 1.1 Kvantitatívne Porušená hlavne bdelost Delenie podla hlbky: Somnolencia - dojem ospalého,reaguje na otázky, podnety, zachovaná orientácia, ak je ponechaný sám opät zaspí Sopor - preberá sa len po silných podnetoch, a to len na chvílu,odpovede len krátke,spomalený pulz,dych,pokles tlaku krvi Kóma - bezvedomie, nereaguje ani na bolestivé podnety, rôzna hlbka: plytká - rozšírené zrenice, reagujú na osvit, reflexy znížené Hlboká - zrenice zúžené, nereagujú na osvit, zlyhávanie dýchania,obehu

    17. Poruchy vedomia 1.2 Kvalitatívne Porušená hlavne jasnost vedomia a idiognózia Delírium - v popredí: Zmätený obsah duševnej cinnosti, tažká porucha orientácie, poruchy vnímania, poruchy štruktúry myslenia (asociacné skoky, inkoherencia), afektívna labilita a psychomotorický nepokoj, inverzia spánku, poruchy koordinácie pohybov, tras, potenie, zmeny tlaku krvi... Najcastejšie príciny: primárne vnútrolebecné ochorenia, systémové telesné ochorenia postihujúce sekundárne mozog, toxické agens, abstinencné syndrómy pri odnatí alkoholu, tlmivých liekov a drog

    18. Poruchy vedomia 1.2 Kvalitatívne Obnubilácia (mrákotný stav) - náhly zaciatok a náhly koniec, na prebehnutý stav plná amnézia, trvá sekundy až minúty, výnimocne týždne Stuporózna forma- obmedzenie konania Vigilambulantná forma - konanie usporiadané, avšak pre chorého neobvyklé, strnulé, chýba motív, bledost oblicaja (Pri epilepsii, hystérii, patologickej opilosti) Afektívno – delirantná forma – afektívna labilita, nepokoj, halucinácie, prchavé bludy, konanie nevypocítatelné Ganserov syndrom - vznik psychogénnymi mechanizmami väzbové a úcelové reakcie

    19. Poruchy vedomia 1.3 Poruchy idiognózie Vlastné zážitky a pocity pripadajú chorému ako cudzie alebo sa mu zdá iné, zmenené okolie Väcšinou prítomné uvedomenie si, že ide len o pocit Autopsychická depersonalizácia - pocit zmeneného vnímania seba, odcudzenia, cudzosti myšlienok Somatopsychická depersonalizácia - pocit cudzoty, neskutocnosti, deformácií tela, orgánov, pohybov Derealizácia - pocit zmeny prostredia, okolia, osôb, akoby bol v divadle Výskyt - usínanie, prebúdzanie, psychózy, epilepsia, panický atak

    20. 2. Vnímanie Vnímanie umožnuje poznávanie vonkajšieho sveta a seba zmyslovými orgánmi Sprostredkovaný receptormi Podnet vyvolá vzruch Vznikom – komplexný vnem Proces organizácie a interpretácie senzorických údajov na základe ich kombinácií s výsledkami predchádzajúcich skúseností

    21. 2. Poruchy vnímania Zmyslové klamy Zvláštne javy synestézie - farebné pocutie, zvukové videnie, predstava chuti, vône pri pohlade na jedlo eidetizmy - schopnost vyvolat v predstavách presné reprodukcie zážitkov - deti,umelci pareidolie - dotvorenie neurcitých podnetov do zmysluplných obrazov - mraky na oblohe, škvrny - využitie pri psychologických vyšetreniach

    22. 2. Poruchy vnímania 2.1 Kvantitatívne Znížená vnímavost – poruchy vedomia, depresie, vycerpanie... Zvýšená vnímavost – po intoxikáciách psychostimulanciami, halucinogénmi

    23. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne I. Ilúzie – skreslené vnemy, nesprávna identifikácia vnemu, nekorigovatelná Delia sa podla zmyslovej modality: Zrakové - fenomén dvojníka, zámena osôb... Sluchové - skreslenie neutrálnych zvukov na rec, stonanie, plac Cuchové a chutové - normálna chut a vôna potravín vnímaná skreslene Dotykové, pohybové, telové Pseudoilúzie - uvedomenie si skreslenia Výskyt: - pri kvalitatívnych poruchách vedomia, psychózach, neurózach, na rozhraní bdenia spánku

    24. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne II. Halucinácie – chorobné vnemy bez podnetu, chorý im pripisuje objektívny pôvod Elementárne - ohen,hluk... Komplexné - rec,zvieratá... Kombinované – napríklad chorý „vidí a pocuje“ viaceré postavy Scénické - komplexné scénické výjavy (casto u delíria)

    25. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne: Halucinácie Rozdelenie podla zmyslovej modality: Zrakové - iskry, záblesky, zvieratá, postavy... Akustické - hluk, buchot, rec, príkazy, rady, komentáre... Cuchové a chutové - na rozdiel od ilúzií neobvyklé Dotykové - pocity ohmatávania, pohyb hmyzu.. Telové (+ viscerálne)- bizarné popisy predmetov v tele, zmien orgánov... Motorické - pocity riadenia vlastných pohybov Intrapsychické - typické pri schizofrénii,pocity vsúvania, odoberania, prenosu, vyžarovania myšlienok, popisované ako „hlasy v hlave“

    26. 2. Poruchy vnímania 2.2 Kvalitatívne: Halucinácie Pseudohalucinácie - chorý si uvedomuje neskutocnost, chorobnost pri zaspávaní, pri prebúdzaní, intoxikacné (toluén, kokaín), poškodenia niektorých štruktúr mozgu, poruchy zraku

    27. Poruchy vnímania 2.3 Gnostické Poruchy poznávania a identifikácie objektov väcšinou vyvolané lokálnym poškodením mozgu, patrí tu aj syndróm fantómového údu, Babinského anozognózia = neuvedomenie si motorickej poruchy pri mozgových „porážkach“

    28. Poruchy vnímania 2.4 Psychosenzorické Ide o poruchy vnemu, okolité predmety alebo vlastné telo sú vnímané ako zväcšené, zmenšené, zmnožené, deformované a pod. Casté pri intoxikáciách halucinogénmi, pri temporálnej epilepsii, Pickove vízie pri poškodeniach mozgu, kde pacienti vidia pohybujúce sa steny, prestupovanie osôb cez steny a pod

    29. 3. Pozornost Pozornost – najvyšší stupen bdelosti, aktívne zameranie vedomia Vytrvalost – tenacita Sústredenost – koncentrácia Rozsah – kapacita Prepojovanie – vigilita Selektivita Intenzita Oscilácia Stabilita Distribúcia

    30. 3.1. Poruchy pozornosti Celkové Hyperprosexia - zvýšená - rušivé zvýšenie koncentrácie pozornosti na nejaký pocit, myšlienku, predmet, situáciu (neurózy) Hypoprosexia (aprosexia, paraprosexia) - znížená – oslabenie pozornosti predovšetkým koncentrácie a bdelosti (depresie, tažká vycerpanost, poruchy vedomia) Ciastocné – zúžená (zameraná na niektoré zážitky – psychózy)

    31. 4. Pamät Pamät – umožnuje prijatie a udržiavanie skúseností

    32. 4.1 Poruchy pamäti 4.1.1 Kvantitatívne Hypermnézia – zvýšenie niektorej zložky na úkor ostatných - psychostimulanciá Hypomnézia – oslabenie všetkých alebo niektorých zložiek pamäti - vštiepivost, reprodukcia, retencia - demencie, Korsakovov syndróm Amnézia – úrazy

    33. 4.1 Poruchy pamäti 4.1.2 Kvalitatívne Poruchy presnosti, istoty, lokalizácie v case, mieste, situácie, ilúzie videného (déja vu), prežitého (déja vécu), pocutého (déja entendu), halucinácie pamäti („spomienky“ bez pôvodného zážitku) Pseudologia fantastica

    34. 5. Emócie Subjektívne zhodnotenie všetkých obsahov prežívania, vztah cloveka k vlastným prejavom, javom a situáciám z okolia Emotivita – dlhodobá emocná charakteristika jedinca Afektivita – pohotovost k emocným reakciám

    35. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.1 Poruchy štruktúry emócií emocná ambivalencia – rozdvojený emocný vztah emocná labilita – náhle prechody od emócii k emócii oploštená emotivita – nedostatocne silné emocné reakcie hyperemotivita - intenzívne emocné reakcie citová inertnost – neschopnost menit citové vztahy

    36. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2 Špeciálne poruchy nálad (manická, depresívna, dysforická, úzkostná, anhedonická, bludná) poruchy afektov poruchy vyšších citov ( sociálna tupost, morálna tupost,emocná depravácia, degradácia) poruchy obsahov emócií (averzie a fóbie)

    37. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.1 Špeciálne: Poruchy nálad Patická nálada – líši sa od normálnej dlhším trvaním, nezávislá na kvalite psychogénnych faktorov, neprimeranou intenzitou, zmenami intenzity, neodklonitelnostou, výrazným vplyvom na psychické funkcie (osobnost, konanie, postoje) a chýbaním náhladu chorobnosti, neovplyvnitelná prežitkami, neprístupná logickému a racionálnemu presvedcovaniu okolím

    38. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.1 Špeciálne: Poruchy nálad Expanzívna nálada - eufória (veselá, bez zvýšenia aktivity), mória (neprimerané vtipkovanie,správanie) Manická – dominujú veselé, expanzívne obsahy v myslení Hypomanická – menej výrazná forma, predstupen manickej nálady Rezonantná nálada – predráždenost, afekty zlosti Dysforická – rozladená Apatická – pokles emocnej reaktivity a nezáujem o okolie, bez manifestnej depresie Depresívna nálada – hlboký, dlhotrvajúci neodklonitelný smútok, vystupnovaním je melancholická nálada, anhedónia (neschopnost tešit sa) Úzkostná nálada Bludná nálada – súvisí s bludnými obsahmi myslenia Paradoxná nálada – pri schizofrénii , nepriliehavá situácii

    39. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.2 Špeciálne: Poruchy afektov Patický afekt – búrlivejší priebeh s následnou poruchou vedomia a amnéziou Nezvládnutý afekt - sprevádzaný tažšou poruchou konania Afektový stupor – tažký útlm konania pri silnom afekte Úzkostný raptus – sprevádzaný výbuchom hyperaktivity

    40. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.2 Špeciálne: Poruchy vyšších citov Sociálna tupost – neschopnost vytvárat citové vztahy k iným (schizofrénia, ment. retardácia) Morálna tupost – krajný egoizmus, protispolocenské konanie (antisociálna porucha osobnosti) Emotívna depravácia – výrazná porucha etických citov (závislosti) Emotívna degradácia – redukcia citovej úrovne na oblast telesných potrieb (poškodenia mozgu)

    41. 5.1 Poruchy emotivity 5.1.2.2 Špeciálne: Fóbie

    42. 6. Myslenie Myslenie – proces sprostredkovaného poznania Logické, racionálne spracovanie vnemov a pamätových stop za úcasti iných psychických funkcií vrátane emócií Najvyššia forma poznávania Pojem – produkt a základný prvok myslenia, odráža všeobecné znaky predmetov a javov a vztahy medzi nimi Myslenie je spojené s recou, pojem je spojený so slovom. Myslenie – nepretržitý sled asociácií Usudzovanie - vedomý proces myslenia

    43. 6.1 Poruchy myslenia Kvantitatívne Kvalitatívne: formálne obsahové

    44. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.1.1 Kvantitatívne – Poruchy dynamiky Spomalené, bradypsychizmus – pomalé tempo, mutizmus, depresie, poruchy vedomia, tlmivé látky Zrýchlené, tachypsychizmus – zrýchlené, spojené s množením asociácií, môže byt až myšlienkový trysk (mánie, stimulacné látky), logorrhoe Záraz – náhle prerušenie toku myslenia – prerušenie reci (schizofrénia)

    45. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.1.1 Kvantitatívne - Poruchy ciela Roztržité - rozptylované bezvýznamnými podnetmi Zabiehavé – nerozlišuje podstatné od vedlajšieho Ulpievavé – stereotypné opakovanie, persverácie odpovedí Nevýpravné – stále sa vracia k pôvodnej téme

    46. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.1 Kvalitatívne - Formálne Symbolické (magické) – operuje s javmi a udalostami ako symbolmi iných javov, blízke overám, prisudzuje javom symbolický, tajomný význam Paralogické – rozvolnená logická väzba Autistické (dereistické) – odtrhnuté od reality, unášanie fantáziou, špecifický príznak schizofrénie Aglutinujúce – spájanie pojmov, ktoré k sebe nepatria (tvorba neologizmov) – schizofrénia Inkoherentné - rozvolnenost asociácií (až slovný šalát) Patrí sem aj zmätené (poruchy vedomia) a roztrieštené (sch) myslenie

    47. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2 Kvalitatívne – Obsahové bludy obsesie (+ kompulzie)

    48. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatívne – Obsahové: Bludy Blud je chybné presvedcenie, vzniknuté z chorobných duševných predpokladov na chorobnom, psychotickom podklade, ktorému pacient verí a ktoré má patický vplyv na jeho jednanie (Myslivecek) Chorobne nesprávny úsudok, casto sprevádzaný silným emocným nábojom, ovplyvnuje správanie chorého, chorý je presvedcený o jeho pravdivosti Kritériá bludu: mylný predpoklad obsahová nezmyselnost nevyvratitelnost

    49. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatívne – Obsahové: Bludy Delenie: primárne (spôsobené poruchami myslenia ) sekundárne (napr. pod vplyvom halucinácií) Indukované (v dôsledku sugestívneho primárne chorého – napr. manželské páry) Klasifikácia: bludy expanzívne – spojené s elevovanou náladou bludy depresívne - spojené s depresívnou náladou bludy paranoidné - spojené s paranoidným syndrómem

    50. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatívne – Obsahové: Bludy Expanzívne – megalomanické – chorobne zvýšené sebavedomie a precenovanie vlastného významu, alebo vlastných schopností - extrapotencné ( pri intoxikáciách, manických poruchách, progresívnej paralýze) Depresívne – mikromanické, obavné, sebaobvinujúce, hypochondrické Paranoidné – na podklade vztahovacnosti, bludy prenasledovania, žiarlivecké, erotomanické (schizofrénia, paranoia, parafrénia, niektoré organické psychické poruchy)

    51. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1.1 Kvalitatívne – Obsahové: Expanzívne bludy

    52. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1.2 Kvalitatívne – Obsahové: Depresívne bludy

    53. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1.3 Kvalitatívne – Obsahové: Paranoidné bludy

    54. 6.1 Poruchy myslenia 6.1.2.2.1 Kvalitatívne – Obsahové: Obsesie a kompulzie Obsesie: pretrvávajúce myšlienky, impulzy alebo predstavy, ktoré postihnutý subjekt vníma ako rušivé a nezmyselné subjekt sa ich snaží ignorovat,potlacit a neutralizovat subjekt má náhlad a je si vedomý, že vznikajú spontánne v jeho mysli Kompulzie: ide o opakujúce se konanie s urcitým cielom, v dôsledku reakcie na obsesiu podla urcitých ceremoniálnych a rituálnych pravidiel alebo stereotypným spôsobom toto správanie má neutralizovat pôsobenie obsesie subjekt má náhlad na nezmyselnost alebo nadmernost tohto správania obsah obsesií: neistota a pochybnosti, fóbia, nutkavé konanie obsedantné myšlienky se podobajú dominantným alebo ovládavým myšlienkam (kedy subjekt pozná dôvod, peco se tieto myšlienky vracají)

    55. 7. Intelekt Inteligencia – obecná schopnost adaptovat sa na nové problémy a podmienky živita Intelekt – súbor funkcií prejavujúcich sa schopnostou poznat nové situácie a úcelne ich riešit (viac teoreticky)

    56. 7. Rozvoj intelektu Limitovaný: vrodene (geneticky) - cca 2/3 biologicky (nedostatocná výživa,choroby) psychosociálne (výchova,slovný kontakt, možnosti výuky, vzdelávania - vlcie deti - známych asi 50 prípadov) V populácii priemerne zo 4 ludí sú 2 priemerného Intelektu,1 nadpriemerného a 1 podpriemerného

    57. 7.1 Poruchy intelektu Mentálna retardácia – od ranného detstva,do 2 rokov, trvalá subnorma IQ70-90 lahká MR IQ 69-50 mentálny vek 9-12r stredne tažká MR IQ 35-50,mentálny vek 6-9r tažká a hlboká MR-vekový ekvivalent pod 6r, pri hlbokej pod 3r Degradácia – na rozdiel od mentálnej retardácie niektoré schopnosti ostávajú dlho zachované, najzávažnejšia porucha: Demencia - už zásah do bežného života Globálny typ demencie – pri Alzheimerovej chorobe Ostrovcekovitý typ – pri cievnych demenciách Pseudodemencia - prícinou iná duševná choroba (depresia...)

    58. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentálna retardácia Lahká - väcšina vzdelávatelných,vzdelanie do cca 6.rocníka ZŠ, dosiahnutie nezávislosti v osobnej starostlivosti, zamestnanie v menej nárocných profesiách možné, schopní žit v spolocnosti aj samostatne alebo pod dohladom Stredne tažká - vychovatelní, nevzdelatelní, velké rozdiely v schopnostiach, väcšinou v skupinových zariadeniach, nestálost nálady, casto poškodenie mozgu, epilepsia, telesné a neurologické handicapy

    59. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentálna retardácia Tažká - väcšinou závažné poruchy mozgu a zmyslových orgánov, chudobná recová komunikácia, automatické kývavé pohyby, tupý výraz, vychovávatelní k udržovaniu hygienických návykov, jednoduchých pracovných úkonov pod dohladom Hlboká - tažký postih schopnosti porozumiet požiadavkám, inštrukciám alebo im vyhoviet - casto inkontinencia mocu, stolice, epilepsia, poškodenie zraku, sluchu, motoriky

    60. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.1 Mentálna retardácia Syndróm idiot savant: - u 1 z 2000 mentálne retardovaných - nápadné duševné vlastnosti u niektorých osôb s mentálnou retardáciou – kalendárne, matematické výpocty, slovná pamät, výtvarné alebo hudobné nadanie Väcšinou pôrod vo vyššom veku, rodicia s vyšším intelektom a sociálne-ekonomickým statusom

    61. 7.1 Poruchy intelektu 7.1.2 Demencia Defekt, pokles až strata intelektových schopností, ktoré už boli primerane vyvinuté - možný už od 3. - 4. roku Postih intelektu, pamäti, myslenia, orientácie, ucenia, emócií, správania, úsudku, vyšších citov Trvanie minimálne 6 mesiacov Negatívne narúšajúca celkové fungovanie Vždy spôsobená organickými prícinami! Mnemotechnická pomôcka – „DEMENTIA“ D-drogy,lieky,E-endokrinopatie (nerovnováha hormónov), M- metabolické poruchy, E-epilepsia, N-nutricné poruchy,T-tumory, traumy, I-infekcie,intoxikácie A-ateroskleróza, anoxia

    62. 8. Konanie a vôla Vôlové konanie – uvedomovaná a úmyselná cinnost smerujúca k dosiahnutiu vytýceného ciela - odpoved na vonkajšie a vnútorné podnety Vôla - schopnost rozhodnút sa pre urcitý ciel spolu s uvedomením si a aktiváciou prostriedkov k jeho dosiahnutiu Rozvoj vôle súvisí s rozvojom mozgových štruktúr (prefrontálna funkcia mozgovej kôry) Poruchy vôle sú poruchou autoregulácie, teda urcitého sebeovládania

    63. 8.1 Poruchy vôle Abúlia - celkové oslabenie vôle, neschopnost cokolvek chciet a usilovat sa o nieco - depresie,schizofrénia,poškodenia mozgu Hyperbúlia - zvýšená sila vôlového procesu s objavením až chorobnej aktivity, iniciatívy a spontaneity - manické stavy - rýchle rozhodnutia, vytrvalost nízka - poruchy kverulacné - vytrvalost vysoká (aj roky!)

    64. 8.2 Poruchy cieleného konania Široká skupina stavov spojených s poruchou v niektorých etapách vôlového aktu Patrí sem aj automatické konanie, nedosahujúce úroven vedomia, uplatnenie pudových mechanizmov a inštinktov - náhly vznik, krátke trvanie, casto psychomotorický neklud - v extrémne zátažových situáciách

    65. 8.2 Poruchy cieleného konania 8.2.1 Skratové reakcie Prvá eventualita k dosiahnutiu ciela (vysvedcenia - útek z domu, dezercia vojaka) Zostáva vedomie neporušené!

    66. 8.2 Poruchy cieleného konania 8.2.2 Úcelové konanie Nevedomé, úcel - ktorému sa neprimerane prispôsobuje, neprimerané situácii Pseudodemencia - nevedomá snaha napodobnit správanie dementného - odpovede na otázky približne nepresné, sami sa na poruchu pamäti stažujú, dodržujú však hygienu, neodmietajú jedlo...(väzenie,snaha o invalidný dôchodok) Ganserov syndróm-typický pre väznov a vyšetrovaných vo väzbe,zajatcov, prítomná aj porucha vedomia - mrákotný stav premrštené, nezmyselné odpovede, správanie „je rok 15 000,mám dnes 2 000 rokov“,noviny cíta naopak,klúc strká naopak do dverí Môžu byt aj sluchové a zrakové halucinácie Pozor - môže byt aj pri epilepsii,nádoroch mozgu

    67. 8.2 Poruchy cieleného konania 8.2.2 Úcelové konanie Puerilizmus – nevedomá snaha o únik do detského veku,správanie ako dieta Faxensyndrom - správanie ako šašo, grimasuje, „ako blázon“ Väzbová psychóza - nápadný stav vzniknutý ako podvedomá obrana proti väzneniu a vyšetrovaniu pestré halucinácie všetkých zmyslov,bludy o zázracnom oslobodení, nanebovzatí, omilostení svetovou významnou osobnostou

    68. 8.1. Poruchy konania 8.3 Demonštratívne konanie - prítomná predstava sledovaného ciela, na dosiahnutie neprimeraná náhradná aktivita - napr. pokus o samovraždu, aby si okolie všimlo jeho problémy, nechce zomriet 8.4 Kompulzie - nutkavé konanie, ktoré sa nedá vôlou potlacit - pocítanie, umývanie, upratovanie, kontroly svojej cinnosti - vypnutie plynu, zamknutie bytu 8.5 Ambivalencia - chorobná nerozhodnost, v konaní potom oznacovaná ako ambitendencia

    69. 8.6 Poruchy konania: Tiky Mimovôlové, opakujúce sa, nerytmické pohyby príbuzných skupín kostrových svalov (motorické tiky) alebo mimovôlová produkcia zvukov alebo slov (vokálne tiky) Jednoduché: motorické - žmurkanie, pohyby ramenami, šijou... vokálne - pokašliavanie, potahovanie nosom... Komplexné: motorické-poskakovanie, tlapkanie... vokálne-opakovanie slov svojich alebo cudzích, pri koprolálii neslušných Syndróm Gilles de la Tourette - komplexné motorické a vokálne tiky, vulgarizmy, zášklby celého tela..

    70. 8.7 Impulzívne konanie Okamžité neuvážené konanie, zdôraznené hlavne difúzne pudenie k cinnosti Nekontrolované impulzívne konanie - možné pri schizofrénii Zvýšený sklon k impulzívnemu konaniu pri niektorých poruchách osobnosti - antisociálna porucha osobnosti Impulzívne stavy (psychomotorika?) - v ohranicených casových obdobiach sa objavuje silné pudenie k nejakej cinnosti - kleptománia, dromománia, dipsománia, oniománia, pyrománia, erotománia, gambling, trichotilománia

    71. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvantitatívne Psychomotorický útlm - útlm aktivity vo forme: Hypokinéza (celkový útlm aktivity) Akinéza - (úplné vymiznutie psychomotoriky, spontaneity, iniciatívnosti - prejaví sa vo forme stuporu (zotrvávanie v jednej polohe, pasívne, bez výrazových prejavov, s mutizmom = útlmom reci) Napr.: tažké depresie, dissociatívny stupor... Pohybový záraz - náhle prerušenie pohybu, casto aj záraz myslenia (prerušenie reci) - schizofrénia

    72. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvantitatívne Hyperkinéza Psychomotorický nepokoj Agitovanost - výrazné vystupnovanie psychomotorickej aktivity, môže byt aj agresivita, logorea Raptus - náhly neklud,casto útocné,rýchle pohyby s dezorganizovaným konaním Jaktácie - psychomotorický neklud sprevádzaný zmietaním tela, trasom koncatín, drkotaním zubami

    73. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvantitatívne - Psychomotorický nepokoj Podla intenzity - vnútorný nepokoj,psychomotorická instabilita, psychomotorická agitovanost Podla priebehu – postupne sa rozvíjajúci, raptus Podla zamerania – agresia, autoagresia

    74. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvalitatívne - Katatonické Nie sú prítomné v norme!, nesledujú žiaden vedomý ani nevedomý ciel, na prvý pohlad zväcša neúcelné pohyby, recové prejavy alebo deformácie úcelných pohybov

    75. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1.1 Kvalitatívne – Produktívne katatonické pohybové stereotýpie (steretotypné neúcelné pohyby) verbigerácie (stereotypná recová produkcia) echomatizmy = napodobnovanie iného cloveka (echolália-opakovanie slov, echomímia-napodobnovanie mimiky, echopraxia -napodobnovanie pohybov)

    76. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1.1 Kvalitatívne – Produktívne katatonické Povelový automatizmus (automatické reagovanie na povely, na bežné výzvy neraguje) Manierovanie (obradnost a rituálnost v bežných úkonoch, dojem karikatúrneho skreslenia pôvodného pohybu) Grimasovanie (neprirodzenost, nepriliehavost k emocnému stavu)

    77. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1.2 Kvalitatívne – Neproduktívne katatonické Negativizmus: Aktívny - odmietanie príkazov, spolupráce Pasívny - nereagovanie na výzvy Mutizmus - chýbanie recového prejavu Katatonický stupor - chýbanie akýchkolvek pohybov+ zvýšené svalové napätie Flexibilitas cerea (vosková ohybnost) - možnost modelovat polohu koncatín ako u figúriny Katalepsia - kombinácia stuporu a flexibilitas cerea pasivita proti vnúteným nastavenia tela a zotrvávanie v tejto polohe, vôlové pohyby nie sú možné, napr. príznak podušky,

    78. 9. Poruchy psychomotoriky 9.1 Kvalitatívne - Katatonické

    79. 9. Poruchy psychomotoriky 9.2 Kvalitatívne - Frenoleptické stavy Kleptománia – pudenie ku krádežiam Pyrománia – impulzívne zakladanie požiarov Poriománia – chorobné tuláctvo

    80. 9. Poruchy psychomotoriky 9.2 Kvalitatívne - Impulzívne stavy V ohranicených casových obdobiach sa objavuje silné pudenie k nejakej cinnosti dromománia, dipsománia, oniománia, erotománia, gambling, trichotilománia

    81. 10.1. Pudy Pudy sú vrodené tendencie k urcitému konaniu, zamerané na uspokojenie základných potrieb. Potreby sú vrodené i získané v priebehu života. Pudy zachovania jedinca – vrodená obranná reakcia, pud sebazáchovy v prípade ohrozenia (útek alebo útok) Pud obživy Pud orientacný, zvedavosti – túžba získavat informácie a poznatky a orientovat sa vo vnútornom i vonkajšom svete Pud zachovania druhu (rodu) Združovací pud – sociálny pud, societa zvyšuje prežitie. Umožnuje vznik spolocenstva, kultúry, výchovy. Pud spríjemnenia existencie – sebauplatnenie, byt prijatý, úcta, sláva, vyznamenanie a pocty, túžba byt krásny, zdobivost, majetok, pekné zážitky, po rozkoši, hedonismus

    82. 10.1. Poruchy pudov Poruchy pudu obživy – bulímia - chorobné zvýšenie potreby jedla, mentálna anorexia – chorobné zníženie potreby jedla, až odpor k jedlu, sitofobia – chorobný strach z jedla u depresií, schizofrénií, pika - pojedanie nejedlých predmetov, koprofágia – výkaly, kanibalizmus – jedinci rovnakého druhu druhu Poruchy sebezáchovného pudu – tendencie k sebapoškodzovaniu, sebamrzacenie (automutilácie), samovražda Poruchy pohlavného pudu - vplyv pohlavnej identity, role, sexuálnej aktivity, hormonálne… o zmena intenzity – nymfomania/satyriasis, frigidita o zmena zamerania – pedofilia, gerontofilia, nekrofilia o zmena spôsobu ukájania – voyerstvo, frotérstvo, sadomasochismus Poruchy rodicovského pudu – nezáujem o potomstvo, zanedbávanie potomstva, týranie vlastných detí

    83. 10. Poruchy pudov 10.2 Samovražedné konanie Porucha pudu sebazáchovy, samovražda, pokus o samovraždu, tzv. bilancná samovražda, demonštratívny pokus, patické samovražedné konanie – psychózy Vývoj pri depresiách– myšlienky, tendencie, rozhodnutie, realizácia Presuicidálny syndróm - utiahnutost do seba, pocity viny, predstavy o smrti,výcitky,poruchy nálady

    84. 11. Osobnost Osobnost – integrácia všetkých psychických a telesných vlastností, ktoré sa utvárajú v priebehu individuálneho vývoja a predurcujú schopnost adaptácie na okolie Hipokrates (Aristoteles, Galenos) sangvinik, melancholik, cholerik, flegmatik C.G. Jung - introvert,extrovert E. Kretschmer - habitus pyknický, leptozómny, atletický, dysplastický Vlastnosti osobnosti – intelekt a iné schopnosti, charakter (súvis s vyššími citmi), zameranost (súhrn záujmov a hodnôt), temperament (spôsob emocného prežívania a reagovania), pudové vlastnosti, kritickost

    85. 11. Osobnost - Crty Diferencovanost - stupen dokonalosti jednotlivých vlastností Formát - predpokladom kvalitný intelekt,vôla, diferencovanost (+,ale aj –, zlocinci velkého formátu) Ucelenost - opakom rozháranost Kompaktnost - odolnost voci rušivým vplyvom Vyhranenost - nápadnost jedinca urcitými vlastnostami - odvaha, pracovitost...

    86. 11. Osobnost - Mechanizmy Mimovedomé reakcie, patria k norme, ale vyskytujú sa aj pri psychických poruchách! Podmienené hlavne emóciami, slúžia k obrane sebaobrazu Racionalizácia - alkoholici, psychopati, neurotici Kompenzácia - pri pocitoch menejcennosti - vyniknutie v inej cinnosti Hyperkompenzácia - casto ako reakcia na zranenia namyslenost,alebo agresivita Únikové reakcie - na vyhýbanie sa istým situáciám - útek, pasivita, samovražda, úcelovost, denné snívanie

    87. 11. Osobnost - Mechanizmy Projekcné mechanizmy: prenos svojich chýb druhým, na druhých Identifikácia - stotožnenie sa s úspechmi iných Internalizácia - stotožnovanie sa s inými názormi (zo strachu – komunizmus) Negácia - nebratie na vedomie urcitý fakt („nemám chorobu“)

    88. 11.1 Poruchy osobnosti: Globálne Retardácia (zaostanie vo vývoji, nediferencovanost, nevyvíja sa formát) Degradácia (demencie, zmeny, charakteru, egocentrizmus, pokles zábran, odbúravanie vyšších citov,pudovost) Depravácia (zmena charakteru, hodnoty vztahov, strata morálnych zábran-závislosti) Procesuálne zmeny osobnosti (schizofrénia)

    89. 11.2 Poruchy osobnosti: Špeciálne Rozpad osobnosti (pri schizofrénii - ako orchester bez dirigenta) Transformácia osobnosti (považuje sa za niekoho iného,aj sa tak správa) Apersonalizácia (chýba správanie, ktoré by zodpovedalo zmene v prežívaní) Rázštep (náhla porucha, úplná strata spomienok na predchádzajúci život - Dr.Jekyll a Mr.Hyde)

    90. Psychopatologická symptomatológia a syndromológia Chorobné procesy v organizme vznikajú, rozvíjajú sa a udržujú postupnostou operácií (patogenéza) Symptóm – príznak = element klinického obrazu Syndróm – typické zoskupenie symptómov, dôležitý je hlavne vedúci príznak (depresívna nálada pri depresii) - niekedy netypické priebehy, inkompletné, alebo kombinované syndrómy, opät je tu jeden vedúci

    91. 1.1 Psychopatologické syndrómy - emocné Vedúci príznak: porucha nálady Depresívny - depresívna nálada, spomalená psychomotorika, spomalené myslenie, casto v námetoch samovražda, hypobúlia, telesné tažkosti, castá prímes úzkosti, pri tažkých priebehoch telové ilúzie až halucinácie Úzkostný - dominuje úzkostná nálada, spolu s telesnými prejavmi úzkosti, následne obavy o zdravie, kombinácia s depresívnou náladou castá Obsedantnofobický - úzkost je vtieravá, tématizuje a konkretizuje sa do konkrétnych obsahov, manifestácia –obsesie,fóbie

    92. 1.1 Psychopatologické syndrómy - emocné Expanzívny - expanzívna nálada v rôznom stupni -euforická, manická, rezonantná, hypomanická - zrýchlená psychomotorika, zrýchlené myslenie, niekedy až pseudoinkoherencia, motívy konania nestále, oživenie temperamentu, pudov, chýbanie pocitu únavy Extatický - blažene povznesená nálada, zmena hraníc subjektivity, zážitky splývania s okolím, psychomotorika môže byt akcentovaná (tance,rituály), oživená fantázia, magické obsahy v myslení Manický

    93. 1. Psychopatologické syndrómy 1.2 Syndrómy porušeného vedomia: delirantný, oneiroidný, obnubilácia 1.3 Syndrómy porušeného konania a psychomotoriky: abulický ,syndróm psychomotorickej excitácie, akinetický, katatonický

    94. 1.3 Psychopatologické syndrómy Syndrómy porúch interpretácie Hypochondrický - v popredí ovládavá alebo bludná idea s hypochondrickým obsahom, môžu aj poruchy vnímania -telové ilúzie, cenestopatie, halucinácie, casto pri viacerých syndrómoch:depresívnom, úzkostnom, paranoidnom Paranoidný - v popredí chorobná vztahovacnost - základný príznak - paranoidný blud,niekedy aj s expanzívnym, +poruchy vnímania - ilúzie, halucinácie - správanie niekedy nenápadné, niekedy konformné s obsahom bludu

    95. 1.4 Psychopatologické syndrómy Syndrómy organického poškodenia Dementný: V popredí tažká porucha kognitívnych schopností, poruchy emotivity (spastický plac, smiech), pozornosti, psychomotoriky, správania, menlivost nálad, schudobnenie myslenia, niekedy bludy (casto naivné), schudobnenie záujmov,oslabenie kritickosti,casto charakterové zmeny, zmeny v pudovej oblasti, casto pridružené telesné ochorenia Amnesticko-konfabulacný (Korsakovov): Tažká porucha vštiepivosti pamäti, dezorientácia, výpadky pamäti nahrádzané konfabuláciami

    96. Psychopatologické pojmy: Psychický deficit „stav osoby, ktorej výkon v niektorom špeciálnom aspekte alebo celkovo spadá nižšie, než sa to od nej odôvodnene ocakáva“ (English, 1999), ciže spadá nižšie v porovnaní s typickými jednotlivcami alebo v porovnaní s niektorými ukazovatelmi súcasného alebo minulého správania.

    97. Psychopatologické pojmy: Retardácia Je spomalenie alebo oneskorenie telesného, psychického a charakterového vývinu. Ked sa retardácia vztahuje na telesný vývin a súhrn duševných javovo na vývin celej osobnosti, hovoríme o psychosomatickej retardácii. (Jakabcic, Požár, 1996)

    98. Psychopatologické pojmy: Psychická deprivácia „je to psychický stav, ku ktorému dochádza následkom takých životných situácií, ked subjektu nie je poskytnutá príležitost na uspokojenie niektorej jeho základnej (vitálnej) psychickej potreby v dostacujúcej miere a po dost dlhý cas.“ (Langmeier, Matejcek, 1998) Ide teda o stav duševného strádania, ktorý však nie je nemenný a trvalý.

    99. Psychopatologické pojmy: Regresia Predstavuje návrat, zvrat vývinu, úpadok na skoršie vývinové obdobie niekedy straty už rozvinutých schopností a niekedy znovuobjavením sa skorších foriem správania (napr. detinské správanie u starších ludí v dôsledku veku, agresívne primitívne správanie u opilcov a pod.)

    100. Psychopatologické pojmy: Frustrácia Frustráciou rozumieme zmarenie aktivity smerujúcej k urcitému cielu. Vzniká vtedy, ked sa organizmu resp. osobnosti kladú viac-menej neprekonatelné prekážky alebo obmedzenia. Podla toho, ako organizmus resp. osobnost zareaguje, hovoríme o frustracnej tolerancii. (Rosenzweig, 1998)

    101. Psychopatologické pojmy: Akcelerácia Predstavuje zrýchlenie psychického, telesného resp. sociálneho vývinu v urcitých vývinových obdobiach alebo celkového vývinu osobnosti. Vo väcšine prípadov ide o pozitívnu zmenu osobnosti, ale môže íst aj o patologické prípady, napr. predcasná sexuálna zrelost v 2.-4. roku života dietata.

More Related