Inkovia

1. Maroš Jevočin 8.C ZŠ Šmeralova 25, Prešov 2009/2010 Inkovia

2. Spracovanie kovu Tahuanty-suyu Cesty Mosty Stanice Tampu Časki poslovia Machu Picchu Cuzco Záver Zdroje Obsah • Úvod • Slovo inka • Inkovia • Jazyk • Písmo • Ailju • Manželstvo • Stavba somov • Každodenný život • Poľnohospodárstvo • Lama • Trh katu • Zločin a trest

3. Úvod

4. Slovo inka • Najprv pre indiánov hovoriacich kečuánskym jazykom • Titul najvyššieho vládcu • Privlastnili si vládnuce klany ríše • Dnes sa nesprávne používa

5. Inkovia • Kečuanský peruánsky kmeň, usadil sa 1200 rokov pred n. l. pri meste Kuska • Ríša pozdĺž Ekvádora po Rio Maule v Chile • Dejiny celkom neznáme a neurčité • Spracúvali kovy, využívali rastliny a domestikovali najviac zvierat v Amerike • Prvý Inka bol synom Indiánky Chimbu Occlo

7. Jazyk • Kečuánsky jazyk • Kečua znamená obyvateľ teplého údolia • Nemali b, d, f a g. Namiesto nich mali p, t, v a h • 1438 Inka Pačakuti vyhlásil kečuánčtinu za štátny jazyk • Domorodé nárečia postupne vymreli • Nemá členy • Obdivuhodný národ si zachoval reč aj keď nemal reč

8. Nevídané písmo • Qipu uzol • Mnemotechnická pomôcka, pozostávajúca z jednej hlavne bielej šnúry a na nej farebných šnúr • zauzlené šnúry v desiatkovej sústave • Rovná šnúra, bez uzlu, je nula • Zaznamenávanie hospodárskych správ • Každý miestodržiteľ mal qipu-prekladača • Hoci qipu je bez výkladu nezrozumiteľné, je pomôckou pre zachovanie histórie

10. Spôsob života

11. Skupiny ailju • Základná spoločenská jednotka inkov založená na spoločnom obrábania pôdy • Ak roľník nezomrel na bojisku alebo ho nepreradili, zomrel v svojom ailju • Inkovia tento systém nevynašli, len ho zdokonalili • Na čele ailju bol maljku, ktorému radila starešínska rada

12. Manželstvo • Keď mal mladík dvadsať rokov, musel sa oženiť a ak sa neoženil, ženu mu vybrali • Ženilo sa skôr z hospodárskej nutnosti než z lásky • Vie sa zatiaľ len o svadbách vo vyšších vrstvách • Roľník mohol mať len jednu ženu • Keď tukuriukuk (ten čo všetko vidí) zistil na inšpekčnej návšteve, že niektorí muži a ženy sú slobodný, zosobášil ich podľa svojho uváženia • Len vyšší úradníci mohli mať viac žien. Jedna hlavná a iné. Ak hlavná zomrela všetky začali hlasno plakať, lebo dúfali, že ak prejavia hlbokú ľútosť, stanú sa hlavnou ženou

14. Stavba domov • Inkovia si stavali domovy za pomoci príbuzných • Pravouhlá stavba pozostávala z jednej miestnosti bez okien a jedného vchodu. Funkciu dverí plnili závesy • Sedlová alebo ihlanová strecha bola veľmi starostlivo pokrytá trávou a spočívala v súdkových koloch z kríkov • V miestnosti nebol nijaký nábytok. Len náčelník kmeňa mal právo na stoličku • Podlahu tvorila udupaná hlina a na nej bola kožušina, na ktorej roľník sedel či spal • Výklenky na stenách boli určené božstvu • Na hákoch vyseli odevy, bojová výstroj, náradie a rozpoznávacia okrasa ozdobená miestnym totemom ailju • Domy sa stavali náhodne, kým ailju nedosiahlo veľkosť marky, ďalej podľa pravouhlého pôdorysu. Tak vznikli obce

16. Každodenný život

17. Poľnohospodárstvo • Indián bol ako vojak tak i roľník. Všetko jeho snaženie patrilo poľnohospodárstvu. • Keď ho poslali do boja a situácia bola akokoľvek vážna, stále bol len roľníkom • Práce pod zemou robili nerád, lebo čas čo tam strávili mohli stráviť na poli. Nech bolo zlato akokoľvek cenné, zem bola večná • Keďže zmýšľali ako roľníci, tak to vyzeralo na povstaní proti španielskym mocipánom. Aj keď bola táto vojna otázkou života a smrti, predstava neobrobenej zeme bola strhujúca, čo vplývalo na morálku vojsk Inkov. Tak sa povstanie rozpadlo • Za viac ako polovicu potravín vďačíme andským roľníkom

18. Lama

19. Trh katu • Inka nakázal svätiť tri dni aby obyvatelia prišli na tento trh vypočuť si inkové rozkazy a rady • Na tomto trhu sa vymieňal tovar • Inkovia túžili po luxusnom tovare ale pri geografickému ohraničeniu, nepoznaniu kolesa, záprahových zvierat a vrodenej skromnosti znížili chúťky na minimum

21. Zločin a trest • Inkovia nevytvorili zákony aby zastrašili obyvateľov, ale len tých, ktorí sú schopný ich porušiť • Vyššie postavený inkovia sa trestali prísnejšie ako chudobný • Najhanebnejším činom bola krádež, lebo okradnutým bolo slnko • Tresty sa stupňovali: verejná pohana, kameňovanie a v nepolepšiteľných prípadoch smrť • Zabiť úžitkového zvieraťa bez povolenia alebo vážnej príčiny bolo trestané smrťou

22. Kultúra

23. Spracovanie kovu • V inskej ríši bolo nespočetné množstvo zlata, ale ťažili sa aj iné kovy • Hory bohaté na zlato boli sväté • Inkovia používali zliatinu cínu • Roľník smel nosiť len ozdoby z mede • Kovy sa spracovávali v surovej forme

25. Tahuanti-suyu • Oficiálny názov štátu • Delí sa na: Anti-suyu, Kunti-suyu, Kolja-suyu, Činča-suyu

26. Cesty • Mali 16000km • Delili sa na kráľovskú (andskú, 5200km) a pobrežnú (4000) cestu • Cesta bola široká 8m • Cieľom ciest bolo dopraviť čo najrýchlejšie vojsko na určité miesto • Možno vidieť apačety (apa-bremeno, četa-odkladajúci), posvätné kopčeky kameňov, ktoré vytvorili pocestný. Položili na nich kameň a s ním tam nechali únavu

28. Mosty • Patrili ku ceste • Za zničenie mosta bol trest smrti • Každý most mal nejaké meno a spoločný názov bol ´´čaka´´ • Most svätého Ľudovíta kráľa, preklenoval roklinu rieky Apurimac. Apurimac čaka existoval 500 rokov. Aj republíkani ho udržiavali v dobrom stave. V roku 1890 • Vedľa seba boli dva mosty: pre šľachticov, a pre jednoduchých Indiánov platiacich mýto

30. Stanice tampu • Životnosť cesty určujú dva faktory. Udržiavanie a odpočinok. • Zriadili odpočinkové stanice tampu, ktoré boli zásobované všetkým z okolia. • Boli od seba vzdialené 4 až 6 morských míľ, čo je 19 až 28 km • Cesty mohol používať len ten ktorí mal úradný príkaz

32. Časki-poslovia • Až do vynájdenia bezdrôtovej telegrafie sa nič nevyrovnalo • Posolstvá zverovali štafetovým bežcom, neboli prví, čo to robili • Poslovia za 5 dní prekonali 2000 až 5000m nad morom • Denne prejdu 400km • Rýchlosť a schopnosťbežcovihneďoznámiťpanovníkovižehraniceohrozujenepriateľalebože v krajinevypuklavzbura, bola najdôležitejším faktoromsúdržnostiríše • Španielská vláda si túto praktickú službu ponechala do roku 1800

33. Machu Picchu • Od 1893 v Unesco • Nachádzalo sa pri hlavnom meste, ale Španieli ho nenašli • Postavili okolo roku 1450, v čase najväčšej sily inskej ríše • Obyvatelia ho však opustili ani nie 100 rokov po jeho postavení pre dobyvačných Španielov • Miesto na stavbu pravdepodobne pre jeho polohu a okolie • Je záhadou, ako postavili chrámy z obrovských kvádrov, keď nepoznali koleso

35. Cuzco • Vládlo 6 miliónom obyvateľov • Postavené do tvaru pumy • Cuzco znamená ´´Pupok sveta´´ • Základy budované bez použitia malty • Pamiatky: hradby Sacsayhuamán, inské kúpele Tambo Machay • Kedysi tam stál inský chrám Coricancha-Zlatý dvor

37. Záver

38. Zdroje • Internet:http://www.inkovia.szm.com • http://sk.wikipedia.org/wiki/Cusco_(mesto) • http://sk.wikipedia.org/wiki/Inkovia • http://cestovanie.pravda.sk/stratene-mesto-predvadza-majstrovstvo-vasnivych-inkov-p2s-/sk-kcestovanie.asp?c=A100127_172655_sk-kcestovanie_p12 • Knihy: Synovia Slnka, autor: Miroskav Stingl, 1985 • preklad: Evelína Radičová, 1988 • vydavateľstvo: Zenit • Inkovia národ Slnka, autor: Carmen Bermandová, 1988 • preklad: Viera Bachledová, 1994 • vydavateľstvo: Martin • slovenské vydavateľstvo: Slovart • Kulturní atlas pro mládež, Předkolumbovská Amerika • autor: Marion Woodová • vydavateľstvo: Andromeda Oxford • Limited, 1990 • české vydavateľstvo: Nakladatelský • dům OP, 1994