3.1 Financovanie a investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia

2. Obsah 3. FINANČNÉ HOSPODÁRENIE PODNIKU 3.1 Financovanie a  investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku 3.4Finančné ciele podniku 3.5Finančné plánovanie podniku 3.6Finančné rozhodovanie podniku 3.7Finančná analýza podniku - 2 -

3. 3. Finančné hospodárenie podniku 3.1Financovanie a investovanie podniku 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia 3.3 Finančná politika podniku 3.4 Finančné ciele podniku 3.5 Finančné plánovanie podniku 3.6 Finančné rozhodovanie podniku 3.7 Finančná analýza podniku - 3 -

4. 3. Finančné hospodárenie podniku Transformačný proces podniku má vždy dve stránky: vecnú a finančnú. Vyplýva to zo skutočnosti, že akýkoľvek výrobok alebo služba sa môže dostať k  spotrebiteľovi výmenou za peniaze. Finančná stránka transformačného procesu predstavuje pohyb finančných zdrojov. Ide o procesy získavania, efektívneho vkladania (alokovania) peňažných prostriedkov do jednotlivých zložiek podnikového majetku a rozdeľovanie finančných výsledkov reprodukčného procesu. Aj na tieto procesy pôsobí trh. V systéme trhového hospodárstva sú obe stránky transformačného procesu rovnocenné a navzájom sa ovplyvňujú. Na začiatku podnikateľskej činnosti je potrebné zhromaždiť finančné zdroje, pretože len tak sa dajú získať výrobné činitele. Kvalitná výroba a  marketing sú predpokladom predaja produkcie, a tým aj získania finančných zdrojov na zabezpečenie plynulosti a trvácnosti transformačného procesu a na dosiahnutie požadovanej rentability vloženého kapitálu. - 4 -

5. 3. Finančné hospodárenie podniku Hoci v ekonomike existuje úzka väzba medzi pohybom peňazí na jednej strane a  pohybom výrobkov na strane druhej, neznamená to, že pohyb peňazí „kopíruje“ pohyb tovarov, že finančná stránka odzrkadľuje vecnú stránku.Peniaze, ktoré vstupujú do obehu, majú svoj samostatný pohyb, ktorý je spojený s pohybom výrobných faktorov, v naturálno-vecnej forme len nepriamo. Napríklad podniky platia dane do štátneho rozpočtu, ktorý presunie príslušné finančné zdroje do nevýrobnej sféry (školstvo, zdravotníctvo, armáda atď.), a tým ovplyvňuje výšku dopytu. Úspory obyvateľstva sa prostredníctvom sústavy peňažníctva presúvajú formou úverov do podnikov. Podniky prijímajú zahraničné úvery, peňažné ústavy poskytujú pôžičky. Z týchto príkladov vidíme, že finančné prostriedky sa intenzívne presúvajú nielen medzi jednotlivými ekonomickými subjektami, ale aj medzi sektormi ekonomiky a štátmi. S rozvojom trhovej ekonomiky sa význam finančného hospodárenia podniku zvyšuje. - 5 -

6. 3. Finančné hospodárenie podniku Pôsobia na to viaceré skutočnosti: • získavanie finančných zdrojov v podnikovej sfére stále viac závisí od finančných trhov, • ktoré sa rozvíjajú, internacionalizujú a neustále inovujú, • všeobecná dynamizácia ekonomiky spôsobuje, že sa mení daňová, colná a monetárna • politika jednotlivých štátov, menia sa kurzy mien, menia sa inflačné procesy atď.; • neustále sledovanie a analyzovanie týchto procesov si vyžaduje venovať pozornosť • finančnému hospodáreniu firmy, • finančné investovanie sa stáva významnou oblasťou investovania, a je teda dôležitou • ekonomickou aktivitou aj na podnikovej úrovni, • peňažníctvo sprostredkujúce pohyb peňazí a kapitálu je rozvinutým odborom podnikania, • ktoré zahŕňa rôzne organizačné formy: banky, poisťovne, burzy, investičné domy, • nadácie, účelové fondy. - 6 -

7. 3. Finančné hospodárenie podniku Toto všetko spôsobuje, že finančné kritériá sa stávajú rozhodujúcou súčasťou formovania podnikových cieľov a finančné riadenie patrí do vrcholového riadenia podniku ako jeho integrujúca zložka. - 7 -

8. 3.1 Financovanie a investovanie podniku Finančné hospodárstvo sa stará o pohyb peňazí, majetku a kapitálu. Základom finančného hospodárenia podniku je pohyb peňazí. Peniaze znamenajú hotovosť v pokladni (hotovostné peniaze) a kreditné zostatky na účtoch v peňažných ústavoch (bezhotovostné peniaze). Taktiež sem patria aj rôzne formy vkladov v peňažných ústavoch a termínované vklady. Okrem už spomenutých častí sem patria tiež cenné papiere, do ktorých môže podnik vkladať dočasne voľné finančné prostriedky. Do peňažných prostriedkov zvyčajne zaraďujeme aj rôzne druhy cenín, šekov a poukážok na tovar. - 8 -

9. 3.1 Financovanie a investovanie podniku Majetok podniku (pozri 9.2) je súhrn majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľskému subjektu. Kapitál podniku(pozri 9.3) je peňažným vyjadrením súhrnu zdrojov, ktorými je finančne krytý jeho majetok. Rozhodujúcim kritériom členenia kapitálu je zdroj, z ktorého ho podnik získal a čas, na ktorý ho má k dispozícii. Financovanie podnikuznamená získavanie kapitálu rôznymi spôsobmi a jeho zvyšovanie. Financovanie môže byť bežné(zabezpečovanie a vynakladanie peňazí na bežnú prevádzku podniku) a mimoriadne (pri zakladaní podniku, likvidácii, združovaní viacerých podnikov). - 9 -

10. 3.1 Financovanie a investovanie podniku Podľa toho, akým spôsobom a odkiaľ kapitál plynie, poznáme: Externé financovanie, ktoré zahŕňa: • vklady vlastníkov (spoločníkov), • získavanie úverov, • dotácie (nenávratný prísun prostriedkov zo štátneho rozpočtu, miestnych rozpočtov, • účelových fondov). Interné financovanie, do ktorého patrí: • samofinancovanie z podnikového zisku a odpisy. Investovanieznamená vkladanie kapitálu do jednotlivých zložiek dlhodobého majetku. Podnik môže investovať do budov, strojov, dlhodobých cenných papierov (finančné investovanie), pohľadávok ale aj do nehmotného majetku. - 10 -

11. 3.1 Financovanie a investovanie podniku V priebehu transformačného procesu sa v podniku stále uvoľňujú časti jeho kapitálu v peňažnej forme. Väčšinu týchto peňažných prostriedkov musí podnik používať na reprodukovanie prevádzkových potrieb. Niektoré sa uvoľnia až po relatívne dlhom období (odpisy dlhodobého majetku), alebo trvalo zvyšujú jeho vlastné zdroje (časť zisku po zdanení, ktorú ponechal podnik na financovanie rozvoja). - 11 -

12. 3.1 Financovanie a investovanie podniku Ďalšia časť finančných prostriedkov sa rozdelí medzi vlastníkov, veriteľov a štát. Vlastníci podniku získavajú výnos zo svojho vkladu do podniku ako podiel na zisku. Výška tohto podielu závisí od veľkosti dosiahnutého zisku a od rozhodnutia vlastníkov, koľko zo zisku odčerpajú. Veriteľom plynú splátky z úverov a úrokov. Štátny rozpočet získava časť peňažných prostriedkov podniku formou rôznych daní a poplatkov. Proces investovania teda zahŕňa premenu interných zdrojov financovania a dodatočne získaných externých zdrojov na majetok. - 12 -

13. 3.1 Financovanie a investovanie podniku Pohyb peňažných prúdov, náplňou ktorých sú najrôznejšie peňažné príjmy a peňažné výdavky podniku sa označuje pojmom cash flow. V širšom chápaní tým rozumieme súhrn všetkých peňažných príjmov a peňažných výdavkov podniku za isté obdobie – brutto cash flow. Častejšie sa pojem cash flow používa v užšom význame, čo sa označuje ako netto cash flow. Rozumie sa tým rozdiel medzi bežnými príjmami a bežnými výdavkami podniku za to isté obdobie. Ide o príjmy a výdavky z pravidelnej prevádzkovej činnosti. - 13 -

14. 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia Podľa platnej legislatívnej úpravy musia podnikateľské subjekty k 31. 12., t. j. za obdobie kalendárneho roka zisťovať hospodársky výsledok, a to ako rozdiel výnosov a nákladov. Ak náklady(pozri kapitolu 10) predstavujú peňažné vyjadrenie spotrebovaných podnikových výrobných faktorov, vynaložené podnikom na jeho výkony, výnosyvznikajú pri realizácii výkonov, t. j. pri predaji výrobkov, prác alebo služieb. Vtedy majú prevažne formu tržieb a predstavujú náhradu vynaložených nákladov. Aby podnikateľské subjekty mohli vyčísliť hospodársky výsledok v požadovanej štruktúre, t. j. hospodársky výsledok z bežnej činnosti a z mimoriadnej činnosti, musia dôsledne evidovať vynaložené náklady a dosiahnuté výnosy. V – N = +, -, 0 Ak je zistený súčet výnosov za dané obdobie vyšší ako súčet všetkých nákladov, tak sa dosiahol pozitívny hospodársky výsledok, ktorý sa označuje ako zisk, ktorý v podstate predstavuje novovytvorený vlastný zdroj kapitálu. - 14 -

15. 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia Práve zisk je cieľom a podnetom podnikania, pričom plní tieto funkcie: • kriteriálnu funkciu, tzn. že rozhoduje o všetkých základných ekonomických otázkach • podniku, napr. o objeme výroby, o nových výrobkoch, o investíciách, atď., • rozvojovú funkciu, pretože je hlavným zdrojom akumulácie, t. j. tvorby finančných • zdrojov pre ďalší rozvoj podniku, • rozdeľovaciu funkciu, lebo je základom rozdeľovania čistých dôchodkov medzi ň • podnik a štát, • motivačnú funkciu, pretože je motívom podnikania a môže byť základom hmotného • zainteresovania pracovníkov podniku. - 15 -

16. 3.2 Zisťovanie výsledku hospodárenia U drobného výrobcu môže nad ziskovým hľadiskom prevážiť jeho uspokojenie zo samostatnej, nezávislej činnosti. Vo veľkých podnikoch môžu zase vzniknúť aj rozpory medzi vlastníkmi (akcionármi) a platenými manažérmi. Niekedy, aj napriek snahe podnikateľského subjektu o dosiahnutie zisku, môže byť súčet dosiahnutých výnosov nižší ako súčet nákladov. Vtedy sa dosiahol negatívny hospodársky výsledok, ktorý sa označuje ako strata. V – N = +, -, 0 - 16 -

17. 3.3 Finančná politika podniku Pojmom finančná politika podniku rozumieme organizáciu a riadenie všetkých jeho finančných činností v daných konkrétnych podmienkach. Zahŕňa štyri na seba nadväzujúce fázy: • kvantitatívnu a kvalitatívnu formuláciu cieľov, ktoré chce podnikové vedenie v istom • časovom horizonte dosiahnuť, pričom ich konkretizovanie je úlohou finančného • plánovania, • voľbu finančných nástrojov a opatrení, termínov a intenzity ich uplatnenia tak, aby sa • plnenie cieľov finančnej politiky zabezpečovalo čo najlepšie, čo môžeme označiť ako • finančné rozhodovanie, - 17 -

18. 3.3 Finančná politika podniku • realizáciu prijatých opatrení, čoznamená systematické, každodenné uplatňovanie • zvolených nástrojov a opatrení tvorivým spôsobom tak, aby finanční pracovníci mali na • zreteli ciele podnikovej finančnej politiky, • systematickú analýzu dosiahnutých finančných výsledkov, konfrontáciu s formulovanými • cieľmi a podľa toho korigovanie finančných nástrojov a opatrení; tieto úlohy zabezpečuje • finančná analýzaa na ňu nadväzujúce finančné rozhodovanie. - 18 -

19. 3.4 Finančné ciele podniku Najdôležitejšie finančné ciele podniku vychádzajú z vrcholového cieľa podnikateľskej činnosti a ich úlohou je v oblasti finančného hospodárenia prispievať k plneniu cieľov ako celku. Najdôležitejšie finančné ciele sú: • likvidita, čiže schopnosť premeniť v procese transformácie jednotlivé zložky • podnikového majetku na peniaze z časového hľadiska tak, aby bol podnik v každom • okamihu schopný uhrádzať svoje záväzky, • rentabilita, t. j. ziskovosť, teda schopnosť prinášať zisk; rentabilný proces alebo výrobok • je ten, ktorý je schopný prinášať zisk. - 19 -

20. 3.5 Finančné plánovanie podniku Finančné plánovanie podniku v podmienkach rozvinutej trhovej ekonomiky má dve základné črty: • podnik plánuje iba v záujme plnenia svojich cieľov, preto formu a časový horizont neovplyvňujú vonkajšie administratívne zásahy, • činnosť podniku výrazne ovplyvňuje stav na trhu a jeho zmeny, čo sa premieta aj • do finančných plánov; tieto musia obsahovať určité časové rezervy a možnosti ako rýchlo • upraviť činnosť podniku pri neočakávaných zmenách. Základným východiskom finančného plánovania je prognózovanie budúceho vývoja na trhu a odhad možnosti podniku sa na tomto trhu presadiť. Obsah a štruktúra finančných plánov závisí od časového horizontu, pre ktorý sa zhotovujú. Z tohto hľadiska rozdeľujeme finančné plány na dlhodobé – strategické (zachytávajú obdobie presahujúce 1 rok) a krátkodobé (zachytávajú obdobie do jedného roka). - 20 -

21. 3.6 Finančné rozhodovanie podniku V procese prijímania každého rozhodnutia treba zohľadňovať viaceré kritériá a hodnotiť jeho očakávané pôsobenie z rôznych hľadísk. Medzi najdôležitejšie patria: • vplyv rentability vlastného kapitálu, • podniková likvidita, • vplyv na riziko podnikania, • pôsobenie na finančnú pružnosť podniku, • vplyv na rozhodovanie právomocí v podniku a • pôsobenie prijímaného rozhodnutia na finančnú povesť podniku. - 21 -

22. 3.6 Finančná analýza podniku Úlohou finančnej analýzy je objektívne posúdiť finančnú situáciu a úroveň finančného hospodárenia podnikateľského subjektu. Keďže je súčasťou riadenia finančného hospodárenia podniku, bez ktorej nemožno uskutočniť finančné rozhodnutie, je potrebné zamerať pozornosť na analýzu: • finančnej situácie za vymedzené obdobie a • zmeny vo finančnej situácii, ku ktorým došlo v sledovanom období. Základným predpokladom finančnej analýzy je vecné prepojenie hodnotenia parciálnych činnostípodnikateľského subjektu. Je to požiadavka, ktorú treba splniť preto, aby bolo možné hodnotiť podnikateľský subjekt v celom rozsahu podnikania. Jednotlivé finančné charakteristiky a použité ukazovatele sa musia zvoliť tak, aby sa navzájom dopĺňali a vytvárali ucelený obraz o výsledkoch hospodárenia podniku. - 22 -

23. 3.6 Finančná analýza podniku Nevyhnutným predpokladom úspešnej finančnej analýzy sú informácie, ktoré treba spracovať tak, aby bolo možné vyčísliť požadované finančné charakteristiky. Základným informačným zdrojom analýzy sú účtovné výkazy, t. j. súvaha, výkaz ziskov a strát a výkaz cash flow, ktoré vypovedajú o podmienkach priebehu a výsledku hospodárenia podniku. Tieto výkazy tvoria tzv. tribilančný systém výkazníctva, vzájomne sa dopĺňajú a preto je potrebné analyzovať ich súčasne. Základom tribilančného systému výkazníctva je súvaha, ktorá poskytuje informácie o majetku podniku, jeho štruktúre a finančných zdrojoch jeho krytia. Majetok podniku v súvahe predstavujú aktíva a finančné zdroje (kapitál) predstavujú pasíva. Je to teda pohľad na majetok podniku z dvoch hľadísk. O vypovedacej schopnosti súvahy svedčí nasledujúce zobrazenie: - 23 -

24. 3.6 Finančná analýza podniku - 24 -

25. 3.6 Finančná analýza podniku Základnou funkciou súvahy je poskytnúť prehľad o finančnej situácii podniku k určitému dňu. Zostavuje sa pravidelne minimálne raz za rok, a to k 31.12., môže sa však zostavovať aj častejšie, a to štvrťročne alebo mesačne. Výkaz ziskov a strát (výsledovka)poskytujeinformácie o dosiahnutom výsledku hospodárenia za uplynulý kalendárny rok,pretože je konštruovaný na postupnom pripočítavaní výnosov a odpočítavaní nákladov tak, aby sa vyčíslil výsledok hospodárenia v požadovanej štruktúre. Výkaz cash flowkomplexne, prehľadne a systémovo priebežne zachytáva nielen hospodárske, ale aj finančné transakcie podnikateľského subjektu. Pojem cash flow znamená peňažný tok, odrážajúci prírastok (príjmy) alebo úbytok (výdavky) peňažných prostriedkov pri hospodárskej činnosti podniku za určité obdobie. Úlohou tohto výkazu je usporiadať položky upravujúce zisk na skutočný stav peňažných prostriedkov. - 25 -

26. 3.6 Finančná analýza podniku Vo všeobecnosti postup finančnej analýzy zahŕňa: • výpočet pomerových ukazovateľov, • porovnanie pomerových ukazovateľov s odvetvovými priemermi • (komparatívna analýza), • hodnotenie pomerových ukazovateľov v čase (trendová analýza), • hodnotenie vzájomných vzťahov medzi pomerovými ukazovateľmi (pyramídová • sústava ukazovateľov) a • návrh opatrení, t. j. premietnutie výsledkov analýzy do konkrétnych úloh so • stanovením kontroly a zodpovednosti - 26 -

27. 3.6 Finančná analýza podniku Pomerové ukazovatele vznikajú ako podiel dvoch absolútnych ukazovateľov. Umožňujú porovnanie dosiahnutých výsledkov v danom podniku s výsledkami iných podnikov alebo s odvetvovým priemerom. Okrem tohto typu ukazovateľov sa zostavuje súvaha a výsledovka v tzv. spoločnom rozmere a to tak, že všetky položky súvahy sa delia celkovými aktívami a všetky položky výsledovky sa delia celkovými tržbami. Takto sa získavajú pomerové ukazovatele, ktoré umožňujú medzipodnikové porovnanie. V praxi sa pre potreby finančnej analýzy najčastejšie používajú ukazovatele likvidity, aktivity, zadĺženosti a rentability. - 27 -

28. 3.6 Finančná analýza podniku Ukazovatele likvidity - finančná rovnováha OA1 = likvidné peniaze v pokladni podniku, peňažné ekvivalenty, peniaze na účte v banke na netermínovaných účtoch, likvidné krátkodobé cenné papiere, OA2 = dobytné pohľadávky – tzv. peniaze na ceste, za vyfakturovaný tovar a služby a iné pohľadávky voči odberateľom, OA3 = zásoby = najmenej likvidné obežné aktíva; likvidita podniku = platobná schopnosť podniku (nie je to likvidita majetku podniku) Rozoznávame 3 stupne likvidity podniku: - likvidita prvého stupňa je okamžitá platobná schopnosť podniku L1 = obežné aktíva 1.stupňa (OA1) / krátkodobé záväzky = 0,2 v % 20 - 30% záväzkov by si mal zdravý podnik vedieť uhradiť okamžite L2 = OA1 + OA2 / krátkodobé záväzky = 1 až 1,5 L3 = OA1+ OA2 + OA3 / krátkodobé záväzky = 2 až 2,5 - 28 -

29. 3.6 Finančná analýza podniku - 29 -

30. 3.6 Finančná analýza podniku Súčasťou krátkodobých aktív (OA) sú peniaze, krátkodobé cenné papiere, pohľadávky a zásoby všetkého druhu. Krátkodobé záväzky sú záväzky s dobou splatnosti do jedného roka, napr. záväzky voči dodávateľom, splatné zmenky, splátky dlhodobých dlhov, odložené platby daní, miezd a iných výdavkov. Medzi absolútne ukazovatele likvidity sa zaraďuje tiež ukazovateľpracovný kapitál,ktorý je definovaný akohrubá miera potenciálnej hotovosti: pracovný kapitál = obežné aktíva - bežné záväzky Do obežných aktív treba započítať krátkodobé pohľadávky a predajné zásoby a do bežných záväzkov tiež krátkodobé záväzky. Pracovný kapitál by mal mať kladnú hodnotu a za dlhšie obdobie vykazovať určitú stabilitu, pretože to signalizuje zabezpečenosť budúcej likvidity podniku. - 30 -

31. 3.6 Finančná analýza podniku Ukazovatele aktivitysú zamerané na skúmanie využitia majetku podnikateľského subjektu, tzn. že sa posudzuje vzťah majetku (jeho jednotlivých zložiek) k dosiahnutým efektom, t. j. výkonom, tržbám. Nadpriemerná viazanosť majetku (jeho nevyužitie) má priamy dopad na finančnú situáciu podniku. Súčasťou analýzy aktivity sú ukazovatele účinnosti, napr.: Využitie celkových aktív: využitie celkových aktív = odbyt (tržby) / priemerný stav aktív Pokles alebo rast tohto ukazovateľa vypovedá o úrovni využitia kapacity podniku. V menovateli sa používa priemerný stav aktív (t. j. stav aktív na začiatku + na konci obdobia vydelený 2. Pokles ukazovateľa znamená znižovanie využitia majetku podniku, čo signalizuje výrobe potrebu analyzovať využitie výrobnej kapacity, resp. obmedziť podnikové investície. - 31 -

32. 3.6 Finančná analýza podniku V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hodnotu dlhodobých aktív znižujú odpisy, čo automaticky zvyšuje hodnotu ukazovateľa. Preto pri hodnotení treba uviesť, či k poklesu ukazovateľa nedošlo zaradením nových kapacít, alebo k rastu ukazovateľa vyradením kapacít. V rámci analýzy aktivity sa zisťujú tiež ukazovatele obratovosti jednotlivých zložiek majetku, najmä zásob, pohľadávok, krátkodobého majetku alebo celkových aktív. doba obratu zásob = tržby / zásoby Ukazovateľ doby obratu zásob vyjadruje počet obrátok zásob v sledovanom období (spravidla za rok). Vzhľadom na to, že tržby sú vyjadrené v trhových cenách a zásoby v nákladoch, odporúča sa v čitateli zlomku použiť náklady realizovanej výroby a spresniť výpočet použitím priemerných zásob v menovateli zlomku. Keď počet obrátok zásob klesá, podniku rastie podiel tzv. neefektívnych, resp. aj nepredajných zásob. - 32 -

33. 3.6 Finančná analýza podniku Ukazovatele zadĺženostimerajú rozsah, v akom podnik využíva na financovanie svojej činnosti dlh: zadĺženosť = dlhodobé záväzky + záväzky z dlhodobého prenájmu / vlastný kapitál Všeobecne platí, že keď si podnikateľský subjekt požičiava peniaze, súčasne sľubuje, že ich bude splácať. Preto úroveň zadĺženosti zaujíma najmä banku, potenciálnych zákazníkov, spoločníkov alebo akcionárov. Pritom zadĺženosť závisí od odvetvia podnikania, od veľkosti podniku a tiež od jeho vnútorného finančného potenciálu (tvorba vlastných finančných zdrojov). Dôležité je sledovať vývoj zadĺženosti v dlhšom časovom období, čo umožňuje formulovať závery o budúcej likvidite podniku. Okrem ukazovateľov zadĺženosti sa používajú aj ukazovatele krytia majetku, ktoré porovnávajú nakoľko je krytý dlhodobý majetok (stále aktíva) vlastným kapitálom. - 33 -

34. 3.6 Finančná analýza podniku Pre zdravé financovanie podniku sa odporúča, aby sa tieto ukazovatele rovnali 1, t. j. aby stále aktíva boli kryté vlastným kapitálom, resp. dlhodobým dlhom. To znamená, že krátkodobý majetok, ktorý sa premieňa na hotovosť v kratších časových úsekoch môže byť financovaný krátkodobými cudzími zdrojmi. Ukazovatele rentability (ziskovosti)merajú čistý výsledok snaženia podnikateľského subjektu. Ukazujú kombinovaný vplyv likvidity, aktivity a zadĺženosti na čistý zisk podniku, čím možno získať komplexný pohľad na činnosť podniku: rentabilita celkového kapitálu = čistý úrok + úrok (1 – daňová sadzba) / celkový kapitál - 34 -

35. 3.6 Finančná analýza podniku Obidva ukazovatele merajú výnosovosť kapitálu. Výnosovosť vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako rentabilita celkového kapitálu, pretože s cudzím kapitálom vznikajú podniku náklady, t. j. zaplatený úrok. Ak by podnik používal len vlastný kapitál, úrok by sa stal výnosom (zdaneným), a preto sa pri výpočte rentability celkového kapitálu k čistému zisku pripočítava. Finančná analýza je pre fungovanie podniku dôležitá. Platí to nielen pre nové, vznikajúce podniky, ale tiež pre existujúce podnikateľské subjekty, ktoré chcú porovnať svoje silné a slabé stránky s konkurentmi doma aj v zahraničí. Súčasne umožňuje podniku spoznať oblasti, ktoré znižujú jeho výkonnosť. - 35 -

36. 3.6 Finančná analýza podniku - 36 -