Asociácia pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky

1. Asociácia pasívnej požiarnej ochrany Slovenskej republiky Ochrana kultúrnych pamiatok pred požiarom Ing. Jozef Cincula

2. Úvod • príspevok sa zaoberá ochranou kultúrnych pamiatok z pohľadu platnej legislatívy ako aj z pohľadu súčasnosti, ktorá si vyžaduje účinnejšiu ochranu tohto druhu stavieb, • v tomto príspevku sú uvedené aj návrhy na zmenu legislatívy vedúcej k zníženiu rizík vzniku požiaru, • osobitosť stavieb si vyžaduje aj individuálny prístup k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti stavieb kultúrnych pamiatok aj formou „analýzy“ pre optimálne určenie požiadaviek pre ich ďalšie užívanie,

3. Ochrana kultúrnych pamiatok • základná ochrana kultúrnej pamiatky je súhrn činností a opatrení vykonávaných na predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu alebo odcudzeniu kultúrnej pamiatky, na trvalé udržiavanie dobrého stavu vrátane prostredia kultúrnej pamiatky a na taký spôsob využívania a prezentácie, ktorý zodpovedá jej pamiatkovej hodnote a technickému stavu, • predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu kultúrnej pamiatky je aj predchádzanie pred vznikom a rozšírením požiaru.

4. Ochrana kultúrnych pamiatok • ochrana kultúrnych pamiatok prináša obmedzenia predovšetkým ich vlastníkom, • obmedzenia z dôvodu ochrany pred požiarom vyplývajú aj z STN 73 0834 Požiarna bezpečnosť stavieb, Zmeny stavieb napr. tým, že v stavbách nehnuteľných kultúrnych pamiatok nemôžu byť umiestnené prevádzky, ktoré majú súčiniteľ horľavých látok vyšší ako 1,1 a spĺňajú ďalšie kritériá z hľadiska výšky požiarneho rizika a pod. • okrem povinnosti dáva súčasná legislatíva vlastníkom kultúrnych pamiatok aj určité výhody a úľavy,

5. Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky Vlastník kultúrnej pamiatky má právo: • požiadať krajský pamiatkový úrad o bezplatné poskytnutie odbornej a metodickej pomoci, • požiadať obec a ministerstvo o finančný príspevok alebo o poskytnutie štátnej pomoci na zachovanie pamiatkovej hodnoty kultúrnej pamiatky,...

6. Práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky Vlastník kultúrnej pamiatky je povinný: • vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky, • užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou, • umožniť zamestnancom orgánu - oprávneným osobám vstupovať do priestorov nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, alebo im predložiť hnuteľnú kultúrnu pamiatku na dokumentačné účely a výskumné účely, zabezpečiť osobitnú ochranu kultúrnej pamiatky. Každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok a základnú ochranu pamiatkových území.

7. Povinnosti vlastníka stavby • Slovenská republika je krajinou relatívne bohatou na kultúrne pamiatky, • nemôžeme byť benevolentní a užívať ich v stave v akom boli postavené z hľadiska ochrany proti požiaru, • do stavieb je v súčasnosti možné inštalovať požiarne technické zariadenia, bez toho aby sme narušili historickú hodnotu nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, • je nutné, aby stav kultúrnych pamiatok z pohľadu protipožiarnej bezpečnosti bol neustále sledovaný štátom t. j. pri výkone ŠPD, ale aj aby štát prostredníctvom právnych predpisov stanovoval podmienky ich užívania pre vhodné účely a samozrejme stanovil vlastníkom nehnuteľných kultúrnych pamiatok požiadavky na ich ochranu primerané k rizikám vyplývajúcim z ich užívania.

8. Výkon ŠPD - súčasnosť • výkon štátneho požiarneho dozoru je v poslednom období obmedzovaný aj z pohľadu počtu kontrol primerane k znižovaniu početného stavu príslušníkov zabezpečujúcich úlohy na úseku požiarnej prevencie, • v roku 2009 úpravou zákona č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov o ochrane pred požiarmi a vyhláškou MV SR 121/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov o požiarnej prevencii sa stanovili predĺžené limity na vykonanie protipožiarnych kontrol u právnických a podnikajúcich fyzických osôb na najmenej raz za 5 rokov, • takáto lehota je pre kontrolu subjektov v rámci výkonu štátneho požiarneho dozoru vlastniacich, resp. spravujúcich nehnuteľné kultúrne pamiatky akými sú hrady, zámky, kaštiele, kúrie a pod. pridlhá a nepostačujúca.

9. Povinnosti vlastníka stavby V súčasnosti ochrana pred požiarmi nehnuteľných kultúrnych pamiatok je zabezpečovaná vlastníkmi, ktorý takéto stavby prevádzkujú s povinnosťami, ktoré im určuje zákon MV SR 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

10. Povinnosti vlastníka stavby Ak vlastníkmi sú právnické resp. podnikajúce fyzické osoby potom ich povinnosti spočívajú najmä vo: • vypracovaní dokumentácii o ochrane pred požiarmi, • vykonávaní školení a odborných príprav, • vykonávaní protipožiarnych prehliadok za účelom odhaľovaní požiarnych nedostatkov a ich odstránenia, • určení miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovania ich, • zabezpečenia plnenia opatrení na ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase, • vybavenia stavieb vhodnými druhmi požiarnotechnických zariadení,

11. Povinnosti vlastníka stavby Ak vlastníkmi sú právnické resp. podnikajúce fyzické osoby potom ich povinnosti spočívajú najmä vo: • užívaní stavieb na účely, na ktoré predmetné stavby sú určené, • vyhlasovaní cvičných požiarnych poplachov, • zabezpečení, aby sa pri vypracúvaní projektovej dokumentácie stavieb, pri uskutočňovaní stavieb a pri ich užívaní, ako aj pri zmene užívania stavieb riešili a dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb, • zabezpečení, aby pri zmene užívania stavby nedošlo k zníženiu protipožiarnej bezpečnosti stavby alebo jej časti, bezpečnosti osôb alebo k sťaženiu zásahu hasičských jednotiek, a pod.

12. Povinnosti vlastníka stavby Ak je vlastníkom stavby fyzická osoba má voči stavbe, ktorá je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou nasledovné povinnosti: • zabezpečiť, aby sa pri uskutočňovaní stavby a pri jej užívaní, ako aj pri zmene v užívaní stavby riešili a dodržiavali požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť stavby, • obstarávať a inštalovať v objektoch, zariadeniach a v priestoroch so zreteľom na nebezpečenstvo vzniku požiaru, požiarny vodovod, zariadenia na dodávku vody na hasenie požiarov, hasiace látky, vecné prostriedky ochrany pred požiarmi, inštalovať vhodné druhy požiarnotechnických zariadení, prevádzkovať ich v akcieschopnom stave, zabezpečovať vykonávanie ich kontroly a údržby osobou s odbornou spôsobilosťou,

13. Povinnosti vlastníka stavby Ak je vlastníkom stavby fyzická osoba má voči stavbe, ktorá je nehnuteľnou kultúrnou pamiatkou nasledovné povinnosti: • dodržiavať zásady protipožiarnej bezpečnosti pri činnostiach spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru, • prevádzkovať technické zariadenie a technologické zariadenie a zabezpečovať vykonávanie pravidelnej údržby a kontroly z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a odstraňovať zistené nedostatky a pod.,

14. Povinnosti vlastníka stavby • povinnostitýkajúce sa zabezpečovania ochrany pred požiarmi právnických a podnikajúcich fyzických osôb a fyzických osôb nie sú identické, • identické sú povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktoré vlastnia stavebné objekty, alebo ich užívajú, • vlastníci stavieb, ktoré sú nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami, majú tie isté povinnosti v oblasti ochrany pred požiarmi ako každý iný vlastník majetkom ktorého je stavebný objekt. Kultúrna pamiatka pritom môže mať vysokú finančnú a kultúrnu hodnotu, resp. škody vzniknuté požiarom by mohli byť nevyčísliteľné a nenahraditeľné, • bolo by žiaduce, aby v zákone o ochrane pred požiarmi boli povinnosti právnických a podnikajúcich fyzických osôb a fyzických osôb vlastniacich nehnuteľné kultúrne pamiatky samostatne vyčlenené a povinnosti rozšírené. • Tieto povinnosti patria medzi aktívnu ochranu súvisiacu s prevádzkovaním stavieb. • V súčasnosti legislatíva môže požadovať stavebné úpravy národnej kultúrnej pamiatky a inštalovanie požiarnotechnických zariadení, len ak sa na predmetnej stavbe projektuje zmena stavby národnej kultúrnej pamiatky a ak si to už zastaraná STN 730834 Požiarna bezpečnosť stavieb, Zmeny stavieb vyžaduje. Požiadavky teda vyplynú až z riešenia protipožiarnej bezpečnosti. • V súčasnosti aj z dôvodu podstatne širších možností ochrany kultúrnych pamiatok požiarnotechnickými zariadeniami oproti minulosti, je potrebné využiť tieto možnosti a legislatívne ich ustanoviť ako povinnosť. • Nie však len pri projektovaní zmeny stavby kultúrnej pamiatky, ale aj mimo stavebných konaní. Mnohé kultúrne pamiatky si vyžadujú zhodnotenie protipožiarneho zabezpečenia stavby z pohľadu či sú dostatočne chránené pamiatkové hodnoty a ako je možné znížiť riziko vzniku a rozšírenia požiaru. • Zmena stavby v kultúrnej pamiatke musí byť z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhnutá tak, aby nedošlo k zvýšeniu možnosti vzniku požiaru a zároveň k ohrozeniu a poškodeniu pamiatkových hodnôt.

15. Povinnosti vlastníka stavby • tieto povinnosti patria medzi aktívnu ochranu súvisiacu s prevádzkovaním stavieb, • v súčasnosti legislatíva môže požadovať stavebné úpravy národnej kultúrnej pamiatky a inštalovanie požiarnotechnických zariadení, len ak sa na predmetnej stavbe projektuje zmena stavby národnej kultúrnej pamiatky a ak si to už zastaraná STN 730834 Požiarna bezpečnosť stavieb, Zmeny stavieb vyžaduje. Požiadavky teda vyplynú až z riešenia protipožiarnej bezpečnosti. • v súčasnosti aj z dôvodu podstatne širších možností ochrany kultúrnych pamiatok požiarnotechnickými zariadeniami oproti minulosti, je potrebné využiť tieto možnosti a legislatívne ich ustanoviť ako povinnosť, • nie však len pri projektovaní zmeny stavby kultúrnej pamiatky, ale aj mimo stavebných konaní. • Mnohé kultúrne pamiatky si vyžadujú zhodnotenie protipožiarneho zabezpečenia stavby z pohľadu či sú dostatočne chránené pamiatkové hodnoty a ako je možné znížiť riziko vzniku a rozšírenia požiaru. • Zmena stavby v kultúrnej pamiatke musí byť z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhnutá tak, aby nedošlo k zvýšeniu možnosti vzniku požiaru a zároveň k ohrozeniu a poškodeniu pamiatkových hodnôt.

16. Povinnosti vlastníka stavby • mnohé kultúrne pamiatky si vyžadujú zhodnotenie protipožiarneho zabezpečenia stavby z pohľadu či sú dostatočne chránené pamiatkové hodnoty a ako je možné znížiť riziko vzniku a rozšírenia požiaru. Zmena stavby v kultúrnej pamiatke musí byť z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti navrhnutá tak, aby nedošlo k zvýšeniu možnosti vzniku požiaru a zároveň k ohrozeniu a poškodeniu pamiatkových hodnôt.

17. Cieľom riešenia PBS Cieľom riešenia protipožiarnej bezpečnosti pri zmenách stavieb kultúrnych pamiatok je, aby v ustanovenom čase vplyvom požiaru sa najmä: • neznížila nosnosť a stabilita nosných a požiarne deliacich konštrukcií, • nedošlo k rozšíreniu požiaru mimo požiarny úsek kultúrnej pamiatky, • nedošlo k  zníženiu bezpečnosti osôb a možnosti ich evakuácie, • nedošlo k sťaženiu zásahu a zníženiu bezpečnosti hasičských jednotiek, • minimalizovali sa škody na kultúrnej pamiatke (stavbe samotnej, ale aj exponátoch nachádzajúcich v stavbe).

18. Cieľom riešenia PBS • pri riešení zmeny stavieb kultúrnych pamiatok je potrebné ustanoviť požiadavky, ktorých cieľomby malo byť zníženie požiarneho rizika priestorov, ktoré sa v nej môžu nachádzať na maximálnu možnú mieru, • do stavieb kultúrnych pamiatok sa v súčasnosti povoľuje situovanie prevádzok so zreteľom na výšku náhodného požiarneho zaťaženia a výšku hodnoty súčiniteľa horľavých látok. Je však nutné prísnejšie upraviť požiadavky pre vybavenie takýchto stavieb požiarne technickými zariadeniami najmä elektrickou požiarnou signalizáciou a stabilným hasiacim zariadením.

19. Cieľom riešenia PBS • potrebné je obmedziť povolenie dovolenej výšky náhodného požiarneho zaťaženia v povalových priestoroch kultúrnych pamiatok najviac na max. 7,5 kg.m-2, • vyššie náhodne požiarne zaťaženie by sa mohlo povoliť len za podmienok, ak tento priestor tvorí samostatný požiarny úsek vytvorený stavebnými konštrukciami staticky nezávislými na nosnej konštrukcii strechy. • v legislatíve je potrebné zohľadniť nutnosť osobitného prístupu k riešeniu únikových ciest a ich vybavenia, • pre zmenu stavby kultúrnej pamiatky, v ktorej je vytvorený vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor pre viac ako 1000 osôb, alebo takýto priestor sa zmenou stavby vytvára, by sa riešenie protipožiarnej bezpečnosti v projektovej dokumentácii malo spracovať formou požiarnobezpečnostnej analýzy.

20. Požiarnobezpečnostná analýza • požiarnobezpečnostná analýza, ktorá by sa mala spracovať pre každú stavbu a pre zmenu stavby kultúrnej pamiatky, v ktorej je vytvorený vnútorný zhromažďovací priestor alebo vonkajší zhromažďovací priestor pre viac ako 1000 osôb, alebo takýto priestor sa zmenou stavby vytvára, resp. ak pri zmene stavby nie je možné postupovať v zmysle platnej legislatívy (technických noriem alebo vyhlášky) má obsahovať najmä: • popis stavby, • účel stavby, • typ kultúrnej pamiatky, • dôvod, na základe ktorého sa analýza požiarnobezpečnostného riešenia spracúva,

21. Požiarnobezpečnostná analýza • popis stavebných konštrukcií, • delenie stavby do možných požiarnych úsekov, • požiadavky na automatické požiarnotechnické zariadenia, ktoré nahradia požiarne deliacu konštrukciu, alebo vylepšia požiarne technické charakteristiky deliacej konštrukcie, • stanovenie počtu osôb v stavbe a posúdenie vhodnosti a možnosti úprav únikových ciest za účelom vytvorenia najoptimálnejších podmienok evakuácie osôb poprípade zvierat, • posúdenie potreby a vhodnosti inštalovania požiarnotechnických zariadení za účelom zníženia požiarneho rizika stavby a ochrany kultúrnych pamiatok a ich častí ako aj bezpečnosti osôb ktoré sa v stavbe nachádzajú,

22. Požiarnobezpečnostná analýza • posúdenie zabezpečenia dostatočného množstva vody na hasenie požiaru a posúdenie prístupu k zdrojom vody, • možnosti vytvorenia najvhodnejších podmienok pre zásah hasičských jednotiek (riešenie prístupových komunikácii, nástupných plôch, zásahových ciest a pod.), • posúdenie možnosti vplyvu organizačných opatrení ochrany pred požiarmi na protipožiarnu bezpečnosť stavby, • posúdenie dostatočnej ochrany stavby pred atmosférickými výbojmi.

23. Požiarnobezpečnostná analýza • vyžiadanie spracovania požiarnobezpečnostnej analýzy by malo byť v kompetenciáchorgánu vykonávajúceho štátny požiarny dozor so súhlasom Ministerstva vnútra SR po dohode s Ministerstvom kultúry SR aj na základe zhodnotenia rizík možností vzniku požiaru orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor,

24. Skutočnosti pre spracovanie požiarnobezpečnostnej analýzy Do úvahy prečo uložiť spracovať požiarnobezpečnostnú analýzu vlastníkovi kultúrnej pamiatky by sa mali brať nasledujúce skutočnosti: • historická hodnota kultúrnej pamiatky, • situovanie kultúrnej pamiatky (v akom prostredí sa kultúrna pamiatka nachádza, z hľadiska možnosti rozšírenia sa požiaru a dojazdu hasičskej jednotky a prístupu k nej hasičskou technikou), • výška stavby, • konštrukčné, materiálové riešenie kultúrnej pamiatky, • veľkosť a využitie kultúrnej pamiatky, • počet osôb vyskytujúcich sa v priestoroch kultúrnej pamiatky,

25. Skutočnosti pre spracovanie požiarnobezpečnostnej analýzy Do úvahy prečo uložiť spracovať požiarnobezpečnostnú analýzu vlastníkovi kultúrnej pamiatky by sa mali brať nasledujúce skutočnosti: • spôsob vykonania a zložitosť evakuácie, • zhodnotenie evakuačných ciest (ich šírka, dĺžka, vyhotovenie evakuačných ciest), • účelové využitie kultúrnej pamiatky, požiarne riziko, • zabezpečenie stavby požiarnou vodou, • zabezpečenie stavby požiarne technickými zariadeniami, • ochrana exponátov umiestnených v kultúrnej pamiatke, • dojazdové časy, prístupové komunikácie, nástupné plochy, vonkajšie zásahové cesty, • množstvo horľavých látok umiestnených v stavbe.

26. Skutočnosti pre spracovanie požiarnobezpečnostnej analýzy Z výsledkov analýzy by mali vyplynúť aj požiadavky stavby nehnuteľných kultúrnych pamiatok vybaviť ich požiarnotechnickými zariadeniami, ak si to ochrana kultúrnej pamiatky a exponátov vyžaduje.

27. Elektrická požiarna signalizácia Zariadením elektrickej požiarnej signalizácie, alebo aspoň hlásičmi požiaru s elektrickým zabezpečovacím signálom by sa mali vybaviť stavby nehnuteľných kultúrnych pamiatok okrem priestorov s náhodným požiarnym zaťažením najviac 15,0 kg.m-2 a priestorov určených na bývanie.

28. Hlasová signalizácia požiaru Hlasovou signalizáciou požiaru by sa mali vybaviť kultúrne pamiatky: • v ktorých sú zhromažďovacie priestory, • v ktorých sa predpokladá postupná evakuácia osôb, v ktorých je viac ako 200 osôb, okrem kultúrnych pamiatok ktoré sú stavbami na bývanie.

29. Stabilné hasiace zariadenie Stabilným hasiacim zariadením by mali byť vybavené nehnuteľné kultúrne pamiatky vyhotovené: • ako drevostavby, alebo • časti nehnuteľných kultúrnych pamiatok väčšieho rozsahu vyhotovené z dreva, • Taktiež stabilným hasiacim zariadením by mali byť chránené všetky priestory v takejto stavbe, v ktorých požiarne riziko je väčšie ako 60kg/m2 a súčiniteľ horľavých látok je väčší ako 1,1. Osobitne SHZ by mali byť chránené vzácne exponáty.

30. Rozvody elektrickej inštalácie V kultúrnych pamiatkach, v ktorých sú zhromažďovacie priestory, alebo v ktorých sú veci pamiatkovej hodnoty, ktoré môžu byť poškodené splodinami horenia káblov, by sa rozvody elektrickej inštalácie na konštrukciách alebo v horľavých konštrukciách mali vyhotoviť káblami s triedou reakcie na oheň B2ca-s1, d1, a1.

31. Záver Ak si chceme zachovať stavby minulosti je potrebné, aby sa nehnuteľné kultúrne pamiatky chránili v čase, kedy je čo chrániť, nie dobiehať zameškané. Väčšinou po požiari sa prijímajú opatrenia, ktoré majú zabezpečiť ochranu kultúrnych pamiatok, ktoré sa zachránili po požiari. Je však na škodu veci, že opatrenia nepredbiehajú udalosti. Nemuseli by sme prísť o veci nenahraditeľné o kultúrne dedičstvo nášho národa, na ktoré môžeme byť určite hrdý, pretože stelesňujú um a zručnosť našich predkov.

32. Ďakujem Vám za pozornosť