Školské hodnotenie žiakov

1. Školské hodnotenie žiakov Obsah: Vývin školského hodnotenia Vymedzenie školského hodnotenia Typy školského hodnotenia Funkcie školského hodnotenia Obmedzenia školského hodnotenia Objektivita, reliabilita a validita hodnotenia Tradičné a slovné hodnotenie Autonómne hodnotenie, sebahodnotenie Súčasné tendencie vo vývinu hodnotenia

2. Vývin školského hodnotenia Dôležité medzníky školského hodnotenia • Masový rozvoj školstva (u nás v 2. pol. 18. stor.)  zavádzanie všeobecnej povinnej školskej dochádzky • Využívanie nových poznatkov vied (pedagogiky, medicíny, psychológie, sociológie...)  kritika tradičnej školy (napr. reformná pedagogika)  nové chápanie žiaka ako autority.

3. Základné etapy vývinu hodnotenia(Baďuríková a kol., 2001) I. etapa(od začiatku organizovaného vyučovania po kodifikáciu školskej dochádzky) 1. prístup – autoritársky spôsob výchovy, dogmatické vyučovanie, podriadenie žiaka  donucovanie, tresty  monitorovanie , denunciácia  „čierna pedagogika“....až orbilianizmus (lokáciia žiakov, signá...)

4. 2. prístup – humanistický-odmietanie tvrdých trestov, využitie pozitívnej motivácie, súťaženia Antika – Aristoteles, Quintilianus Počiatok novoveku • Erazmus Rotterdamský („humanista severu“) • J.A. Komenský • Jezuiti • Filantropizmus (J.B. Basedow, G. Salzmann) a pietizmus (A.H. Francke, M. Bel..)

5. II. etapa(19. storočie) • extenzívny rozvoj školstva (predovšetkým elementárneho)  potreba diferenciácie žiakov, • všeobecné rozšírenie klasifikácie známkami, • skúšky strácajú náboženský a nadobúdajú odborný charakter, • cirkevné vizitácie nahrádza inšpekcia štát. správy, • ústne skúšky dopĺňané písomnými, • hodnotenie získava formálny charakter (riadi sa admin. opatreniami  klasifikácia základ prechodu z ročníka do ročníka), •  možnosti diferenciácie žiakov podľa výkonnosti. Poz. stále legitímne telesné tresty

6. III. etapa(20. storočie) 2 základné trendy  • Snaha nahradiť tradičné spôsoby skúšania a klasifikácie inými (pedagogický reformizmus) • Snaha obmedziť nedostatky školského hodnotenia objektívnymi edumetrickými prístupmi (najmä testovaním)

7. Školské hodnotenie - vymedzenie pojmu = široká oblasť aktivít učiteľa ale aj školy, ktorá zahŕňa rôzne úrovne a formy posudzovania, skúšania, preverovania a klasifikácie žiakov (!!! Nezužovať len na klasifikáciu, len na výsledok) !!! Školské hodnotenie je závažným sociálnym problémom  vyvoláva dočasné ale aj trvalé zmeny v správaní sa žiakov (problém sebavedomia  sociálnej pozície...)

8. Prejavy školského hodnotenia Neformálne prejavy hodnotenia Formálne prejavy hodnotenia

9. Formatívne Finálne (zhrnujúce) Normatívne Kriteriálne Diagnostické Interné (vnútorné) Externé (vonkajšie) Neformálne Formálne Objektívne Priebežné Záverečné Hodnotenie priebehu Hodnotenie výsledku Typy školského hodnotenia(podľa Kalhous, Obst, 2002, Baďuríková a kol., 2001)

10. Funkcie školského hodnotenia- hodnotenie v procesu činnosti poskytuje spätnú väzbu (pre žiaka aj pre učiteľa)  predpoklad úspešného priebehu a výsledkov činnosti Hodnotenie Priebeh činnosti Korekcia výber nového variantučin.

11. Dvořáková, 2007 Informatívna = informuje o výsledkoch žiaka (zahŕňa f. kontrolnú a diagnostickú) Formatívna = stimuluje rozvoj osobnosti žiaka Tuček, 1966 Informačná Diagnostická Prognostická Kontrolná Regulačná Výchovná Motivačná Sociálna Klasifikácia funkcií školského hodnotenia

12. Obmedzenia školského hodnotenia(Baďuríková a kol., 2001) • Žiaci sa správajú rôzne k rôznym učiteľom (vedia sa prispôsobovať) • Schopnosť posudzovať je u ľudí rôzne vyvinutá • Hodnotenie závisí od typu osobnosti žiaka • Poznávanie charakteristických znakov osobnosti závisí od podstaty posudzovanej vlastnosti (vedomosti sa hodnotia ľahšie ako názory) • Hodnotenie má aj jazykový aspekt – závislosť od vyjadrovacích schopností posudzovateľa

13. Chyby, ktorých sa učitelia dopúšťajú pri hodnotení (podľa Džuka, 2003) (pozri chyby sociálnej percepcie – efekt kontrastu, Haló – efekt,... vlnový efekt...) Učitelia sa mylne domnievajú že: • Školský výkon má normálne rozloženie • Výkonové rozdiely medzi žiakmi sú stabilné v čase • Žiakov výkon je takmer úplne determinovaný inteligenciou • Inteligencia je jednotná schopnosť (pozri novšie teórie inteligencie)

14. IQ a školský prospech Korelácie IQ a školského prospechu: ZŠ - 0,6 – 0,7 SŠ - 0,5 – 0,6 VŠ - 0,3 – 0,4 →s vekom stúpa význam ďalších činiteľov (motivácia, očakávanie, ambície, študijné návyky, záujmy, vôľa,...) - IQ najvyššie koreluje s prospechom z matematiky Učitelia nadhodnocujú: najmladšie deti v triede, deti nadšené, spolupracujúce, sebaisté

15. Objektivita, validita a reliabilita hodnotenia (kritériá kvality školského hodnotenia) Objektivita (zhoda so skutočnosťou) = hodnotenie je objektívne, ak rôzni učitelia hodnotia ten istý výkon žiaka rovnako (!!! „Tvrdá objektivita nemá v školskom hodnotení valnú cenu, pokiaľ nie je sprevádzaná kvalitnou pedagogickou komunikáciou“ (Slavík, 1999)

16. Reliabilita (spoľahlivosť)- vypovedá o stálosti výsledkov hodnotenia (vzhľadom na čas, posudzovateľa )= vlastnosť (testu, nástroja, hodnotenia), ktorá vypovedá o tom, že hodnotenie sa pri opakovanom meraní za rovnakých podmienok nemení!!! pozor na vlnový efekt

17. Validita(platnosť, správnosť) = vypovedá o tom, či hodnotenie, test, skutočne meria, zisťuje, hodnotí to, čo podľa predpokladov merať... má Niekoľko spôsobov zisťovania validity: • Obsahová v. • Konštruktová v. • Súbežná v. • Predikčná v.

18. Tradičné hodnotenie a slovné hodnotenie Tradičné hodnotenie – klasifikácia • je „kvazi“ kvantitatívnym vyjadrením výsledkov žiaka • je vyjadrené číslom alebo písmenom (využívajú sa škály od 4 do 20), podvojným systémom (výkon/úsilie), uspel – neuspel, percentami a bodmi • problém – škály sú na úrovni ordinárnych škál (medzi stupňami sa nevytvárajú rovnaké odstupy) • každá klasifikácia je špecifickou formou škálovania žiakov, často spája subjektívne postupy (odhad) a objektívne merania

19. Riziká tradičnej klasifikácie(Riziká „orientácie na známku“) • Prirodzenú vnútornú motiváciu nahrádza vonkajšou • Odvádza žiaka od podstaty učenia (tým je rozvoj poznania, osobnosti...) • Vedie k vyhýbaniu sa neúspechu najrôznejšími prostriedkami • Dáva predpoklady k vzniku negatívnych morálnych vlastností • Sociálne diferencuje triedu až k nežiaducim prejavom v sociálnych vzťahoch • Vedie až k zdravotným problémom detí

20. Slovné hodnotenie • je predovšetkým opatrením v prospech detí, ktoré pociťujú strach zo školy • často chýba rodičom • nieje objektívnejšie ako známka Pozitíva slovného hodnotenia (Motivieren, 1990, podľa Baďuríková a kol., 2001) • dáva možnosť poskytnúť individuálne ladené výpovede o žiakoch • umožňuje zachytiť individuálne osobitosti žiakov

21. umožňuje opísať individuálny nárast výkonnosti – chápe učenie procesuálne • umožňuje vypovedať o tom, čo žiak nevie a vymedzuje pomoc • môže vyjadriť uznanie, dodať dôveru a odvahu • umožňuje znížiť tlak výkonnosti a tým aj strachu • zvyšuje šancu pôsobiť motivačne • podporuje vzťahy medzi žiakmi, rodičmi a učiteľmi • znižuje konkurenčný spôsob myslenia, pretože obmedzuje možnosť porovnávať sa • umožňuje nahradiť disciplinárne pôsobenie známky ako trestu

22. umožňuje zvyšovať variabilitu vyučovania • využíva sebahodnotenie a vzájomné hodnotenie žiakov, redukuje autoritatívny rozmer vyučovania • môže definovať poradenské a podporné opatrenia, vrátane dočasného zníženia kritérií (individuálnych noriem), čo žiakom umožní prežiť čiastkový neúspech • umožňuje integrovať aj afektívne ciele sociálneho učenia • je jednoduchou praktickou alternatívou, ktorá vyrovnáva nedostatky známkovania

23. Nedostatky slovného hodnotenia(Schwark a kol. 1991- názory učiteľov, podľa Baďuríková a kol., 2001) • zahmlieva slabé výkony žiaka (využívajú sa viac pozitívne formulácie) • vyžaduje od učiteľa zbytočne vynaloženú prácu • je zle chápané a hodnotené väčšinou rodičov • vykazuje nejasné vzťahy (je pre žiaka alebo pre rodičov?) • často je stereotypným opisom toho, čo vyjadruje známka • má nízku informačnú hodnotu, pretože sa nedá určiť porovnanie s priemernými výkonmi (normami triedy)

24. Autonómne hodnotenie, sebahodnotenie • hodnotenie je nie len prostriedkom ale aj cieľom výučby  žiaci sa majú naučiť hodnotiť svoju prácu a hľadať cesty na jej zlepšenie • predpokladom je využívanie formatívneho hodnotenia, na základe ktorého sa žiaci učia hodnotiť svoju prácu  žiak si uvedomuje svoje silné a slabé miesta, stanovuje si ciele, posudzuje svoje postupy a pokusy o zlepšenie • cieľom je naučiť žiaka učiť sa, zvládnuť svoj učebný štýl a zaobchádzať s chybami (je chápané ako príležitosť poučiť sa a nie len zlo)

25. Prostriedky autonómneho hodnotenia Denníky učebného procesu Sebapoznávacie karty (T karta,...) Zoznamy, tabuľky hodnotiacich kritérií (pre rôzne typy činností – napr. hodnotenie labor. prác, prezentácií...) Portfólio (papierové či elektronické) - vývojové - hodnotiace - prezentujúce - hybridné

26. Súčasné tendencie vo vývinu hodnotenia • Tendencia ku komplexnému hodnoteniu žiaka • Tendencia vťahovať žiaka do procesov hodnotenia • Tendencie k zrušeniu klasifikácie alebo aspoň zrovnoprávnenie klasifikácie a slovného hodnotenia • Predpokladom je: • Hľadať a akcentovať pozitívne rysy osobnosti žiaka • Ďalej ich rozvíjať a prehlbovať, vytvárať podmienky pre sebarealizáciu a prispieť k vy- tvoreniu predpokladov úspešného človeka • Úsilie o všestranné poznanie žiaka

27. Literatúra: • BAĎURÍKOVÁ, Z. a kol. 2001. Školská pedagogika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2001, 253 s. ISBN – 80 – 223 1536 2 • DŽUKA, J. 2003. Základy pedagogickej psychológie. Prešov: Pulib, 2003, 121 s. ISBN 80-8068-170-8 • HRABAL, V. st., HRABAL, V. ml. 2002. Diagnostika. Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, 2002, 199 s. ISBN 80 – 246 – 0319 - 5 • KALHOUS, Z., OBST, O. a kol. 2002. Školní didaktika. Praha: Portál, 2002, 447 s. ISBN 80-7178-253-X • Premena školy s využitím informačných a komunikačných technológií. Košice: Elfa (pre ÚIPŠ), 163. ISBN 978-80-8086-143-8 • SLAVÍK, J. 1999. Hodnocení v současné škole. Praha: Portál, 1999, 190 s. ISBN 80-7178-262-9 • VALIŠOVÁ, A., KASÍKOVÁ H. a kol. 2007. Pedagogika pro učitele. Praha: Grada, 2007, 402 s. ISBN 978-80-247-1734-0